BRATISLAVA - Predsedníčka poslaneckého klubu strany OĽaNO má v politike jednoznačné vízie. Už dlhšie sa povráva, že by mala Veronika Remišová vstúpiť do nového projektu Andreja Kisku. Rozhodnutie však stále nepadlo a poslankyňa si to zatiaľ necháva pre seba. V rozhovore hovorí o budúcnosti Slovenska, o ktorej sa rozprávala aj s Kiskom, ale aj s inými politikmi. Slovensko má podľa nej teraz šancu nadýchnuť sa a nemali by sme si ju nechať vziať.
V kuloároch sa čoraz intenzívnejšie povráva, že vstúpite do novej strany Andreja Kisku. Stále o tom premýšľate alebo ste sa už rozhodli? Čo je takým hlavným „faktorom“, na základe ktorého sa rozhodujete?
Keď som sa po dlhých rokoch práce v zahraničí vrátila na Slovensko a vstúpila do politiky, robila som to s určitou víziou, ako a akým spôsobom chcem túto službu ľuďom vykonávať. Na tejto vízii a princípoch nič nemením a podľa nich chcem pôsobiť v politike aj naďalej.
Čo sa týka OĽaNO, nie som členom hnutia, podobne ako aj väčšina poslancov v klube, a od ľudí sme dostali mandát na toto volebné obdobie. Ja sa budem rozhodovať v súlade so svojimi vnútornými zásadami. Pre mňa je dôležité, a to aj dlhodobo komunikujem, aby sa politika robila spoločne s ľuďmi v regiónoch. Všetky strany, ktoré dokázali zmeniť krajinu, mali pevnú podporu a boli ukotvené v regiónoch.
Takisto potrebujeme teraz spoločnosť skôr spájať, ako rozdeľovať, keďže vidíme snahy zvonka aj zvnútra trieštiť Slovensko na malé fragmentované skupiny ľudí, ktoré vzájomne proti sebe bojujú a komunikácia medzi nimi je stále ťažšia a ťažšia. O riešení problémov Slovenska sa prirodzene rozprávam aj s inými politikmi, vrátane pána prezidenta, pretože ak chceme Slovensko očistiť od korupcie, posunúť ho dopredu v dôležitých oblastiach, bez spoločného úsilia sa nám to nepodarí. Konečné rozhodnutie som však neurobila.
Richard Sulík hovorí o trieštení pravice, pokiaľ vzniknú tri nové strany a nespoja sa. Súhlasíte s tým?
Nové strany vznikali a budú vznikať vždy a či ich vznik má zmysel o tom rozhodnú ľudia vo voľbách. Koniec koncov akékoľvek spájanie svojej strany s inou stranou Richard Sulík dlhodobo odmieta. Lídri politických strán by sa mali skôr sústrediť na to, aby ľuďom ponúkli dôveryhodnú alternatívu a zmysluplné riešenia, ktoré Slovensko posunú dopredu v oblastiach ako zdravotníctvo, školstvo, korupcia a spravodlivosť.
Bolo by lepšie keby sa strany spojili (zlúčili) do jednej alebo by stačila prípadná predvolebná koalícia? V prípade eurovolieb sa ukázalo, že koalícia PS a SPOLU bola efektívna.
Ak chceme, aby Slovensko malo po roku 2020 lepšiu vládu ako doteraz, spolupráca politických strán je nevyhnutná. V akej forme to bude, ukáže dôvera ľudí aj vôľa politických lídrov. Ja pokladám za podstatné, aby politické strany, ktoré to so Slovenskom myslia dobre, dokázali prekonať rozdiely a zhodnúť sa na zásadných riešeniach v kľúčových oblastiach. Ak chcú opozičné strany presvedčiť ľudí, aby im dali dôveru, mali by prestať s osobnými útokmi, pretože tým len nahrávajú extrémistom. To sa týka aj nezmyslených diskusií o tom, kto je väčším lídrom opozície. O tom predsa rozhodujú ľudia vo voľbách. Dôležité je, čo chceme spraviť, ako riešiť problémy Slovenska, na to sa chcem sústrediť aj ja osobne pred voľbami.
Strany PS a SPOLU opäť vyzvali Kisku na spoluprácu. Prezident uviedol, že je potrebné sa spájať a spolupracovať, no nielen s dvoma novými stranami, ale spájať by sa malo aj OĽaNO, SaS, KDH, PS aj SPOLU. Vedeli by ste si predstaviť takéto veľké spájanie? Predsa len, sú to strany s rôznymi programami a často máte aj teraz v opozícii problém sa dohodnúť.
Ak má mať spájanie naprieč rôznymi politickými stranami pred voľbami zmysel je dôležité, aby sa pripojili všetky uvedené strany a dohodli sa na spoločnom programe, ktorý budú po voľbách presadzovať. Hoci PS a SPOLU išli do eurovolieb spoločne, ich poslanci sa hneď rozdelili do dvoch rôznych európskych politických strán, ktoré presadzujú často veľmi protichodné veci. Takáto spolupráca má možno zmysel kvôli vyšším percentám pre dané strany, no pre ľudí je najmä dôležité, ako bude spolupráca fungovať po voľbách.
Myslíte si, že je reálne, že Smer už nedokáže v ďalších parlamentných voľbách zostaviť vládu?
Z komunikácie regionálnych funkcionárov strany Smer je zrejmé, že sú dlhodobo nespokojní s tým ako strana funguje, prebiehajú v nej vnútorné boje a percentá im dramaticky padajú. Dnes je už každému jasné, akú škodu spôsobil Smer Slovensku. Škandály, na ktoré sme upozorňovali, postupne potvrdzujú aj štátne kontrolné inštitúcie a dokonca aj orgány činné v trestnom konaní. No ja sa nechcem sústrediť na stranu Smer, ja sa chcem sústrediť na riešenia pre ľudí a spoluprácu.
Predkladala som do parlamentu kompletný antikorupčný balíček, kde sme riešili hmotnú zodpovednosť verejných funkcionárov, lepšie verejné obstarávania, či majetkové priznania politikov. Teraz na júnovej schôdzi sme pripravili úplne nový zákon o preukazovaní pôvodu majetku s tým, že nakradnutý majetok rôznych mafiánov sa bude 100% zdaňovať. Je dôležité, aby spravodlivosť fungovala pre každého rovnako a toto chcem v spolupráci s ľuďmi, ktorým záleží na Slovensku aj presadzovať.
Niektorí odborníci, politológovia i politici sa obávajú, že prípadná opozičná vláda by mohla dopadnúť podobne ako vláda Ivety Radičovej a nemusela by vydržať až do konca volebného obdobia. Aký je na to váš názor?
Túto otázku si musí zodpovedať každý líder strany. Vieme, prečo vláda Ivety Radičovej padla a je dôležité, aby politici neopakovali chyby, ktoré spravili v minulosti. Ja by som podobný vážny spor riešila ináč, tak, aby koalícia vydržala. No ja, a ani ľudia, rozhodne neočakávame, že predsedovia politických strán sa budú každého pol roka vyhrážať pádom vlády, tak ako to robí súčasná vládna koalícia.
Myslíte si, že má Kiskova strana alebo prípadné spojenie sa s inými subjektmi možný potenciál vytvoriť silnú pravicovú alternatívu ako bolo kedysi SDKÚ?
Nemyslím si, že sa vo všetkom treba inšpirovať SDKÚ. SDKÚ urobila aj vážne chyby a tých sa treba vyvarovať. V niektorých oblastiach potrebujeme viac sociálne riešenia, v boji proti korupcii zas potrebujeme razantnejšie a odvážnejšie riešenia, ako bol prístup Mikuláša Dzurindu. A v ďalších oblastiach zas potrebujeme úplne nové riešenia, keďže pred nami stoja veľké výzvy ako starnutie obyvateľstva alebo automatizácia práce, ktorá na Slovensku ohrozuje pracovné miesta. Slovensko má šancu nadýchnuť sa a vyvetrať a túto šancu by sme si nemali dať vziať.
