BRUSEL - Členské štáty EÚ sa v utorok v Bruseli zaoberali otázkami dlhodobého rozpočtu Európskej únie a prípravou júnovej Európskej rady, na ktorej by sa lídri po zohľadnení výsledkov volieb do Európskeho parlamentu (EP) mali dohodnúť na obsadení kľúčových pozícií v inštitúciách EÚ. Uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí František Ružička po skončení zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti.
Spresnil, že rokovania ministrov boli v prvej časti debát zamerané na rozpočet EÚ s dôrazom na kapitolu venovanú globálnemu postaveniu EÚ a jej vonkajším vzťahom. "Vo svete, ktorý čelí mnohým hrozbám a krízam, vrátane krízy multilateralizmu, musí EÚ zohrávať kľúčovú úlohu pri formovaní a udržiavaní toho, čo nazývame svetové usporiadanie a medzinárodný právny poriadok," vysvetlil Ružička.
Dodal, že pre EÚ je v tomto kontexte dôležitá susedská politika, čiže vzťahy s krajinami západného Balkánu a východného partnerstva, kde SR naplno podporuje čo najužšie vzťahy s týmito krajinami, ich európsku perspektívu a spoluprácu s nimi, pretože ich demokracia a stabilita má priamy dopad na stabilitu a bezpečnosť Únie.
Druhá časť ministerských rokovaní bola venovaná príprave júnovému summitu EÚ, ktorému bude na budúci týždeň (28.5) predchádzať mimoriadny summit venovaný výsledkom eurovolieb z 23. až 26. mája. Ružička upozornil, že júnový summit bude venovaný príprave strategickej agendy, fungovaniu Únie v najbližších rokoch, s čím budú spojené aj dohody o obsadení najvyšších postov v inštitúciách EÚ.
"Bude to o systéme a spôsobe voľby, o určitej rovnováhe nominácii a hľadaní takých kandidátov, ktorí v tomto dosť zložitom období budú schopní generovať najväčšiu mieru spolupráce a konsenzu pri plnení úloh, ktoré EÚ v budúcnosti čakajú," zhodnotil slovenský diplomat proces výberu vhodných kandidátov do vrcholných pozícií v euroinštitúciách. Premiéri a prezidenti, s následným súhlasom europarlamentu, budú musieť vybrať predsedov Európskej komisie, Európskeho parlamentu a Európskej rady, ako aj nového šéfa diplomacie EÚ a predsedu Európskej centrálnej banky (ECB).
Ružička v tejto súvislosti zdôraznil význam prípravy strategickej agendy EÚ, lebo treba nájsť východisko z neschopnosti komunikovať čo vlastne EÚ pre občanov robí. "Pokiaľ to nedokážeme zlepšiť, stále budeme čeliť určitým skeptickým náladám a tomu, čo vnímame ako nárast nesystémových, radikálnych a extrémistických hnutí v Európe, ktoré nezdieľajú tie hodnoty, pre ktoré aj Slovensko vstupovalo do Únie," uviedol Ružička.
Na otázku, či sa Rada ministrov zaoberala vnútropolitickou krízou v Rakúsku, Ružička uviedol, že to nebolo predmetom rokovaní a dodal, že Rakúsko je vyspelá demokracia a dokáže sa vyrovnať so situáciou, do ktorej sa dostalo. Niektorí diplomati však v narážke na kauzu doterajšieho rakúskeho vicekancelára a šéfa Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Heinza-Christiana Stracheho pred novinármi uviedli, že je nebezpečné, keď demokraticky zvolené politické sily ohrozujú demokraciu v Európe tým, že podliehajú "vonkajším vplyvom".
Podľa Ružičku aj táto situácia poukazuje na to, že treba viac komunikovať s ľuďmi a vyvarovať sa toho, aby hľadali alternatívy tam, kde nie sú. "Takáto situácia určite bude mať vplyv na myslenie mnohých ľudí, lebo sa budú pýtať ako je možné, že demokraticky zvolený politický subjekt sa dostal do takejto situácie. My by sme sa z toho mali trochu poučiť a povedať si, že toto nie je cesta, a pokiaľ chceme ako EÚ hrať úlohu globálneho aktéra, tak sa musíme spoliehať hlavne na seba a nie na pomoc odkiaľkoľvek zvonku," opísal situáciu.
