BRATISLAVA - Ľudia a právnické osoby môžu naďalej hrať a spievať hymnu iného štátu. Novelu zákona o štátnych symboloch, ktorou Most-Híd opravuje nedávno prijatú novelu z dielne SNS, poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu schválili. Prerokovali ju v skrátenom legislatívnom konaní.
Podľa novely poslancov Mosta-Híd zákon naďalej hovorí, že slovenská štátna hymna sa hrá alebo spieva pri príležitosti štátnych sviatkov, pamätných dní, výročí a pri iných významných príležitostiach celoštátneho alebo miestneho charakteru. Tiež to, že štátna hymna iného štátu sa hrá, ak je prítomná jeho oficiálna delegácia. Týmto však podľa návrhu Mosta-Híd nie je dotknuté "právo fyzických osôb a právnických osôb hrať alebo spievať štátnu hymnu iného štátu". Zákon sa mení aj v otázke pokút.
V prípade pôvodnej novely zákona o štátnych symboloch z dielne SNS plénum v piatok (10. 5.) prelomilo veto prezidenta SR Andreja Kisku. Ten ju vrátil Národnej rade (NR) SR na opätovné prerokovanie ako celok. Poslanci nemohli robiť zmeny, mohli iba zákon odmietnuť alebo schváliť. Za novelu vtedy hlasovalo 86 zákonodarcov.
Slovensko má v rámci EÚ na rok 2019 viacero priorít
Pre Slovensko budú v kontexte pracovného programu Európskej komisie na rok 2019 prioritou napríklad iniciatívy v oblasti dohody na novom viacročnom finančnom rámci alebo dobudovanie energetickej únie. Vyplýva to z výročnej správy o členstve SR v EÚ, ktorú v stredu odobril parlament.
Medzi ďalšie priority patrí akčný plán pre obehové hospodárstvo, dobudovanie hospodárskej a menovej únie, jednotného digitálneho trhu a bezpečnostnej únie. Pre Slovensko budú tiež podľa materiálu dôležité doriešenie zdaňovania v digitálnom hospodárstve alebo iniciatívy v oblasti potravinového dodávateľského reťazca v EÚ, mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany či komunikácie s občanmi.
Dominantnou témou podľa rezortu diplomacie, ktorý materiál poslancom národnej rady predložil, v roku 2019 ostanú aj odchod Spojeného kráľovstva z EÚ a májové voľby do Európskeho parlamentu. "Výzvou pre SR bude zvýšenie volebnej účasti vo voľbách do EP, ktorá patrí dlhodobo k najnižším v rámci EÚ," konštatoval v tejto súvislosti rezort.
Sobášiť budú naďalej iba poslanci v komunálnej politike
Sobášiť páry budú môcť naďalej len poslanci Národnej rady (NR) SR, ktorí súčasne pôsobia v komunálnej politike. Parlament odmietol v stredu novelu zákona o rodine z dielne SaS, ktorá mala túto právomoc rozšíriť na všetkých parlamentných poslancov. Návrhom reagovali na silnejúcu spoločenskú objednávku tejto možnosti, poslancom chceli umožniť sobášiť na celom Slovensku, a to bezplatne.
Opozičným poslancom neprešla ani novela zákona o petičnom práve, v ktorej navrhli stanoviť časový limit použiteľnosti petičných hárkov v prípade petície, ktorou sa žiada vyhlásenie referenda, na šesť mesiacov od začiatku zbierania podpisov. V rámci tejto lehoty by tiež museli byť petičné hárky odovzdané príslušnému orgánu verejnej moci, inak stratia platnosť. Na bežné petície by sa toto obmedzenie vzťahovať nemalo. Medzi odmietnutými novelami je aj návrh, aby muselo ministerstvo školstva každoročne predkladať Národnej rade SR správu o stave a úrovni vzdelávania v školách a v školských zariadeniach.
Plénum SaS tiež odmietlo zmeny v zákone o ochrane spotrebiteľa, ktorým reagovala na niektoré kauzy znečistenia pitnej vody. Chcela zlepšiť informovanosť spotrebiteľov o kvalite odoberanej pitnej vody a zvýšiť tak celospoločenskú kontrolu nad kvalitou vody určenej pre ľudskú spotrebu. Úprava podľa nej otvárala priestor aj na zníženie tvorby plastového odpadu z obalov tým, že sa umožní predaj do vlastných obalov kupujúceho.
SaS neuspela ani s návrhom, ktorým chcela dosiahnuť, aby náhradná či pestúnska starostlivosť nezanikla, ak sa manželia rozvedú. Strana poukazuje, že vznik náhradnej osobnej starostlivosti ani pestúnskej starostlivosti sa neviaže na manželstvo, preto neexistuje dôvod, prečo by takáto starostlivosť mala automaticky zaniknúť rozvodom manželstva manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej starostlivosti.
OĽaNO žiada stiahnutie návrhu o povinnej predškolskej dochádzke
Opozičné hnutie OĽaNO žiada koaličných poslancov, aby stiahli z rokovania pléna Národnej rady SR novelu zákona o výchove a vzdelávaní. Podľa novely by malo byť predprimárne vzdelávanie v materských školách pre päťročné deti povinné. Opoziční poslanci pripomínajú, že zodpovednosť za výchovu majú rodiny a nemôže sa prenášať na štát.
"Dôrazne žiadame vládnu koalíciu, aby zákon stiahla, aby nezasahovala do práv rodičov slobodne vychovávať svoje deti v predškolskom veku," vyhlásila poslankyňa parlamentu Veronika Remišová (OĽaNO). Pripomenula, že podľa návrhu musia rodičia, ktorí budú chcieť dieťa vychovávať individuálne, zabezpečiť učiteľa so vzdelaním na úrovni učiteľa materskej školy a za túto službu musia platiť. "Rodičia, ktorí nedajú dieťa do škôlky, budú pokutovaní. Obec uloží rodičom pokutu 331 eur a to aj vtedy, ak dieťa vynechá bez ospravedlnenia viac ako tri dni v mesiaci," upozornila Remišová.
Predsedníčka parlamentného výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny Anna Verešová (OĽaNO) upozornila, že štát nevie riešiť situáciu detí v osadách a situáciu sociálne znevýhodnených detí. Návrh jedného roka povinného predprimárneho vzdelávanie považuje za nepostačujúci pre deti, ktoré majú rôzne problémy a rôzne nároky na vzdelávanie. Povinnosťou štátu je podľa nej zabezpečiť miesto v škôlke pre všetkých, ktorí to potrebujú. "Ak sa zákon má zmeniť a zacieliť na deti, ktoré majú problém so zaškolenosťou, nemá sa to robiť týmto návrhom zákona," pripomenula.
Poslanci tiež kritizovali, že tieto dôležité systémové zmeny sa dejú cez poslanecké návrhy a nie vládnymi návrhmi, kde je dostatočný priestor na pripomienkovanie. Problémom je podľa nich aj nedostatočná kapacita škôlok a nesystémovosť vo financovaní.
Podľa novely zákona o výchove a vzdelávaní, ktorú na májovú schôdzu parlamentu predložili koaliční poslanci Eva Smolíková (SNS), Ľubomír Petrák (Smer-SD) a Péter Vörös (Most-Híd), by malo byť predprimárne vzdelávanie v materských školách pre päťročné deti povinné. Touto právnou úpravou by sa predĺžila povinná školská dochádzka zo súčasných desiatich rokov na 11, pričom povinná školská dochádzka v materskej škole by trvala jeden školský rok. Poslanci majú o návrhu rokovať na záver schôdze.
V zahraničnej politike bude SR aj naďalej obhajovať multilateralizmus
V zahraničnej politike bude Slovensko aj naďalej obhajovať multilateralizmus, jednotu EÚ a nezastupiteľnosť transatlantickej väzby. Vyplýva to z hodnotenia priorít zahraničnej a európskej politiky SR v roku 2018 a ich zamerania na rok 2019. Materiál, ktorý pripravil rezort diplomacie, v stredu odobril parlament.
"V centre pozornosti zahraničnej politiky SR zostáva taktiež adekvátna starostlivosť o našich občanov a krajanov v zahraničí, aktívne presadzovanie ekonomických záujmov štátu vrátane podpory podnikateľských aktivít v zahraničí, otvárania prístupu na zahraničné trhy či vytvárania podmienok na vyšší prílev zahraničných investícií na Slovensko," uvádza ďalej materiál.
Dôležitou súčasťou zahraničnej politiky SR podľa rezortu ostáva aj jednotná prezentácia SR v zahraničí. Humanitárnu a rozvojovú pomoc zas ministerstvo považuje za výraz príslušnosti SR k vyspelým krajinám. V prioritách slovenskej zahraničnej politiky sa tiež spomína záujem o sídlo budúcej decentralizovanej agentúry ELA - Európska agentúra práce. "Slovensko dlhodobo podporuje boj proti podvodom, zlepšenie cezhraničnej mobility pracovníkov a dôstojné zamestnávanie," priblížil rezort diplomacie niektoré dôvody kandidatúry.
Na program boli zaraden zákony vrátane úpravy platov učiteľov
Na program súčasnej 45. schôdze Národnej rady (NR) SR boli zaradené ďalšie tri návrhy zákonov. Plénum to odobrilo na návrh troch poslaneckých klubov. Predniesol ho predseda poslaneckého klubu SNS Tibor Bernaťák. Ide o zvyšovanie platov učiteľov s kratšou praxou, novelu zákona o stimuloch pre výskum a vývoj a úpravu pri platení poistného na sociálne poistenie z 13. a 14. platu.
Novela zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme z dielne SNS má za cieľ zvyšovanie platov učiteľov na začiatku ich kariéry. Návrhom zákona o stimuloch na výskum a vývoj, rovnako z dielne poslancov koaličnej SNS, sa má upraviť podmienka na poskytovanie stimulov, ktorá spočíva v zápise do registra partnerov verejného sektora.
Ďalší zaradený návrh zákona má upraviť určenie vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie zamestnancom a zamestnávateľom z 13. platu poskytnutého zamestnancovi v roku 2021 a zo 14. platu poskytnutého zamestnancovi v rokoch 2019 až 2021. Táto právna norma je z dielne Smeru-SD a podpísala sa pod ňu aj poslankyňa SNS Magdaléna Kuciaňová a nazaradená Alena Bašistová. Návrhy zákonov by sa mali prerokovať v pondelok (20. 5.) po naplánovaných bodoch.
Cséfalvayová má Bugárovu podporu
Poslankyňa Národnej rady (NR) SR Katarína Cséfalvayová (Most-Híd) má plnú podporu predsedu Mosta-Híd Bélu Bugára. Reagoval tak na otázky novinárov o utorkovom (14. 5.) spore predsedu NR SR Andreja Danka (SNS) a Cséfalvayovej. "Samozrejme, pani poslankyňa Cséfalvayová je predsedníčkou výboru, koná na základe programového vyhlásenia vlády a na základe vyhlásenia troch najvyšších ústavných činiteľov. Ale nepovažujeme za dobré, či z jednej, alebo druhej strany, že jeden druhého obviňovali z poklonkovania alebo vyháňania z vládnej koalície," skonštatoval Bugár.
Predseda NR SR v utorok požiadal Bugára, aby sa v tejto súvislosti v Moste-Híd porozprávali. Aj v koalícii sú podľa jeho slov niekedy rôznorodé názory. Podotkol však, že Cséfalvayová viackrát v pléne povedala "veci, ktoré keby si myslel koaličný partner, tak tá koalícia nemôže fungovať". Cséfalvayová kritizovala v pléne spochybňovanie ukotvenia Slovenska v Európskej únii (EÚ) a NATO. Hovorila, že po dvoch desaťročiach zahraničnopolitického konsenzu a spoločných deklaráciách ústavných činiteľov je tu doba, keď je naprieč politickým spektrom spochybňované členstvo SR v EÚ a NATO.
Danko skritizoval poslankyňu za to, že nevníma iný názor a že koalíciu prevažne kritizuje a nepochváli. Dodal, že na orientácii SR sa nič nemení, ani na jej postoji. Pripomenul, že sa spolu s prezidentom a premiérom na jeseň 2017 prihlásili k deklarácii, podľa ktorej vidia budúcnosť Slovenska iba v EÚ a NATO. K tej sa naďalej Danko hlási. Šéf parlamentu tiež vyzval Cséfalvayovú, aby z koalície odišla, pokiaľ chce. Ona to odmietla, povedala, že nemieni uvoľňovať priestor extrémistom.
