BRATISLAVA - Súdni exekútori vzniesli pri zákone o zastavení starších exekučných spisov neadekvátne požiadavky. Uvádza to Ministerstvo spravodlivosti SR v reakcii na vyjadrenia Slovenskej komory exekútorov, ktorá si dala na návrh zákona vypracovať právnu analýzu.
Podľa ministerstva sú vyjadrenia komory o možnom podaní sťažnosti na Ústavný súd SR prekvapivé, pretože rezort s exekútormi rokoval pred schválením zákona vládou SR. "V prvom rade konštatujeme, že s exekútorskou komorou sme mali rezort veľmi konštruktívne rokovania, rezort im vyšiel v mnohých pripomienkach v ústrety a dohodli sme sa tiež na kompromisoch, preto je pre nás prekvapujúca rétorika, ktorú po schválení zákona vládou spustila komora. Je to zároveň pre nás varovný prst, že Slovenská komora exekútorov asi dôveryhodným partnerom do budúcna nebude, a tak k tomu budeme aj pristupovať," uvádza ministerstvo v stanovisku, ktoré poskytla hovorkyňa Zuzana Drobová.
Exekútori viackrát vyzvali ministra spravodlivosti Gábora Gála (Most-Híd), aby zákon v podobe, akej ho odobrila vláda SR, nepredložil na rokovanie Národnej rady SR. Poslanci návrh v pondelok 13. mája posunuli do druhého čítania. Návrh zastaví staršie exekučné konania, pričom veritelia budú môcť vymáhať svoje peniaze ďalej, ale cez nový systém a nové podania. Podľa dostupných štatistík ide o približne milión konaní, ktoré sú staršie ako päť rokov. Odhadované náklady presiahnu 40 miliónov eur.
Ministerstvo spravodlivosti tvrdí, že s exekútormi sa nedalo dohodnúť, najmä pre ich neadekvátne požiadavky. "Rezort pripravil návrh zákona a vyhodnotil všetky pripomienky v pripomienkovom konaní. Vláda SR návrh zákona schválila, čo mu dáva vysokú legitimitu. K dohode so súdnymi exekútormi nemohlo dôjsť z dôvodu neadekvátnych požiadaviek na náhradu trov, pričom predstava komory exekútorov sa pohybovala na úrovniach, ktoré by zvýšili náklady na štátny rozpočet so sumou presahujúcou 100 miliónov eur," dodala Drobová.
"Rozumieme nervozite niektorých exekútorov, ktorí boli v minulosti napríklad zamestnancami pôžičkových spoločností a doteraz pre ne vymáhajú pohľadávky, že navrhované opatrenia im prekážajú. Rozumieme tiež tomu, že by boli ochotní v takýchto prípadoch počkať s vymáhaním pohľadávok, ktoré často narastajú tempom desiatok percent ročne na dôchodok spotrebiteľov," dopĺňa stanovisko.
Komora exekútorov argumentuje tým, že zákon minister Gál predložil na rokovanie vlády bez odstránenia zásadných rozporov, pričom na možnú protiústavnosť upozornila aj Generálna prokuratúra SR. Zásadným argumentom je podľa exekútorov aj časový horizont, keď majú popri bežnej agende vyriešiť všetky staré spisy za 18 mesiacov.
"Podotýkame, že návrh zákona bol predložený vláde bez odstránenia rozporov, pritom nové pravidlá majú platiť retroaktívne, je nimi spochybnená rovnosť účastníkov v konaní, zásada proporcionality a práva na súdnu ochranu. Na porušenie uvedených zásad a rozpor s ústavnosťou upozornila okrem iných inštitúcií vznesením zásadných námietok aj generálna prokuratúra," uviedla hovorkyňa Slovenskej komory exekútorov Stanislava Kolesárová. Rezort spravodlivosti tieto tvrdenia odmieta s tým, že rozpory zostali takmer iba pri výške náhrad.
"Keďže exekučný poriadok je typ procesného predpisu, námietka retroaktivity nie je opodstatnená. Pokiaľ ide o legitímne očakávania, tak v prvom rade je potrebné uviesť, že sú tu legitímne očakávania veriteľov, že exekútor im pohľadávku vymôže, čo často neurobil. Pokiaľ ide o zmarenie šance pri opätovnom podaní návrhu, tu je potrebné uviesť, že v prvom rade pri opätovnom podaní návrhu sa exekútor vyberie náhodným výberom, a v druhom rade, že zákon obsahuje opatrenia na to, aby poradia opatrení, ktorým sa postihol prípadný majetok povinného, boli zachované," argumentuje rezort spravodlivosti. Rezort na záver pripomína, že chce za obdobím "úžernickych praktík" na Slovensku urobiť hrubú čiaru a zo svojej aktivity nemieni poľaviť. V súčasnosti je podľa dostupných údajov na Slovensku viac ako tri milióny exekúcií.
