BRATISLAVA – Prezident SR Andrej Kiska vetoval zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch z dielne Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Vo štvrtok informovala Henrieta Hajtová z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR.
Podľa novely zákona by sa mal súčasný kreditový príplatok zrušiť. Postupne by ho mal nahradiť príplatok za profesijný rozvoj. Príplatok za profesijný rozvoj získaný po 1. septembri by mal mať podľa návrhu zákona platnosť sedem rokov. Získať ho môžu pedagogickí a odborní zamestnanci aj za úspešné absolvovanie rozširujúceho štúdia, štátnu jazykovú skúšku a špecializačné vzdelávanie. Možnosť získať tento príplatok bude aj za absolvovanie inovačného vzdelávania.
Ministerka školstva Martina Lubyová (nominantka SNS) uviedla, že cieľom zmeny zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch je, aby sa zvýšila kvalita vzdelávania. Zároveň sa podľa jej slov učitelia nemajú obávať, že by v novom systéme o peniaze prišli.
Zákon upravuje napríklad aj pracovný pomer pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca, ktorý sa má skončiť najneskôr uplynutím školského roka, v ktorom dovŕšil 65 rokov.
"Ak ide o riaditeľa, pracovný pomer sa má skončiť uplynutím funkčného obdobia, v ktorom dovŕšil 65 rokov," uvádza sa v materiáli. Zamestnávateľ však môže s pedagogickým alebo odborným zamestnancom, ktorý dosiahol tento vek, uzatvoriť pracovný pomer najdlhšie na jeden rok.
Prezident podpísal zákon, ktorým sa rozšíri možnosť poskytnutia prostriedkov envirofondu
Prezident Andrej Kiska podpísal novelu zákona, ktorá rozširuje možnosti poskytnutia a použitia prostriedkov z Environmentálneho fondu na podporné programové aktivity. Novela zákona o Environmentálnom fonde je z dielne strany Most-Híd. Novelou zákona sa rozšíri účelové poskytnutie a použitie peňazí Environmentálneho fondu. Cieľom tejto zmeny je prispieť financiami určenými na štátnu podporu starostlivosti o životné prostredie na aktivity uskutočňované v oblastiach, ktoré podliehajú osobitným formám ochrany.
Finančná podpora takýchto aktivít sa má orientovať na obce, ktoré budú môcť o peniaze z Environmentálneho fondu žiadať individuálne alebo kolektívne ako záujmové združenia obcí. Podporné programové aktivity sa musia týkať takej časti chráneného územia alebo chránenej časti prírody a krajiny, ktorá sa aspoň čiastočne dotýka najmenej piatich obcí. Dôvodom je snaha, aby sa finančnou podporou nedosiahol iba lokálny pozitívny vplyv na životné prostredie, ale aby podporené aktivity a činnosti prispievali k dosahovaniu cieľov ochrany v širšom regionálnom meradle.
Podľa novely bude možné prostriedky fondu použiť aj v rozpočtových rokoch nasledujúcich po rozpočtovom roku, v ktorom boli prostriedky poskytnuté. Podmienky poskytnutia prostriedkov budú uvedené vo výzve na predloženie žiadosti zverejnenej Evnironmentálnym fondom.
Zároveň bude možné dotáciu na zefektívnenie odhaľovania environmentnálnej trestnej činnosti poskytnúť jednorazovo na základe výzvy na predloženie žiadosti o poskytnutie dotácie. Výzvu zverejní fond na svojom webovom sídle. O dotáciu môže požiadať ministerstvo vnútra a Slovenská inšpekcia životného prostredia.
Prezident vetoval novelu Civilného mimosporového poriadku
Prezident SR v stredu (17. 4.) vrátil Národnej rade SR novelu Civilného mimosporového poriadku. Vo štvrtok informovala Henrieta Hajtová z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR. Súčasťou Civilného mimosporového poriadku mala byť od júna aj možnosť podať žalobu na obnovu konania v prípade rozhodnutia v konaní o návrate maloletého dieťaťa do cudziny. Právna norma pochádza z dielne nezaradených poslancov Martiny Šimkovičovej a Petra Marčeka.
Cieľom novely je povoliť podanie žaloby na obnovu konania aj proti právoplatnému uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. "Legislatívna zmena vychádza z prirodzenej nutnosti chrániť životy maloletých detí a konať v súlade s ich najlepším záujmom a presvedčením," uviedli autori právnej normy.
Podľa nich, ak by parlament nepovolil takúto žalobu na obnovu konania v návratových konaniach, postupoval by asymetricky, v priamom rozpore so spravodlivým súdnym konaním a vážne by zasiahol do práv účastníkov konania, a najmä do práv maloletého dieťaťa. "Keďže ani sám súd nemôže vopred predpokladať situáciu, ktorá nastane po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, nehovoriac o možných nedostatkoch priebehu konania vo veci samej," dodali.
Blahová víta krok prezidenta
Poslankyňa Národnej rady SR Natália Blahová (SaS) víta krok prezidenta, ktorý vrátil parlamentu novelu Civilného mimosporového poriadku. Súhlasí so zdôvodnením, že návrh bol v priamom rozpore s deklarovaným záujmom chrániť životy maloletých a konať v súlade s ich najlepším záujmom a presvedčením. "Ak by prezident schválil návrh poslankyne Šimkovičovej a poslanca Marčeka, Slovensko by sa stalo eldorádom únoscov detí," vysvetlila Blahová.
Ak matka alebo otec unesie svoje dieťa do inej krajiny, podľa medzinárodného dohovoru o únosoch detí má súd v danej krajine podľa Blahovej rozhodnúť do šiestich týždňov o tom, aby sa dieťa vrátilo späť do krajiny svojho obvyklého pobytu. "Tento návrh zákona umožňoval podať žalobu proti právoplatnému a vykonateľnému rozsudku a znovu otvoriť celé návratové konanie. Na neistú situáciu by doplatili najmä deti odrezané od svojich rodín," uviedla.
Podľa slov Blahovej sú deti neraz rukojemníkmi súdov, štátneho systému a rodičov - únoscov. Tento návrh celú situáciu podľa nej významne zhoršoval a v konečnom dôsledku legalizoval protiprávne konanie únoscov. "Je vo výsostnom záujme dieťaťa, aby tieto procesy boli čo najskôr ukončené. Veríme, že poslanci parlamentu sa dôsledne oboznámia s problematikou a na návrh prezidenta po opätovnom prerokovaní neprijmú zákon, ktorý ide proti záujmom detí," dodala Blahová.
