BRATISLAVA - Pred vyše troma rokmi sa do parlamentu dostala Ľudová strana Naše Slovensko na čele s Marianom Kotlebom. Za jej rétoriku ju mnohí obviňujú z netolerancie, antisemitizmu či popierania ľudských práv. Jej členovia, vrátane lídra, majú za sebou niekoľko kontroverzií. Niektorí ju označujú za extrémistickú, iní otvorene za fašistickú. Najvyšší súd v najbližších hodinách rozhodne, či stranu rozpustia alebo nie.
Ľudová strana Naše Slovensko na čele s Marianom Kotlebom je na slovenskej politickej scéne už niekoľko rokov. Mnohí o nej hovoria ako o extrémistickej strane a niektorí jej členov nazývajú fašistami. Strana má za sebou niekoľko kontroverzných situácií a dnes bude Najvyšší súd rozhodovať, či stranu rozpustí alebo nie. Návrh podal generálny prokurátor Jaromír Čižnár.
Podnet na zrušenie strany podal Čižnár
Najvyšší súd vytýčil pojednávanie vo veci návrhu na rozpustenie politickej strany Kotleba - ĽS NS. Generálny prokurátor Jaromír Čižnár podal podnet na zrušenie strany ešte 24. mája 2017. Po vyhodnotení rozsiahlych zadovážených podkladov sa ukázalo, že politická strana ĽS NS ako extrémistická politická strana s fašistickými tendenciami svojím programom a činnosťou porušuje Ústavu Slovenskej republiky, zákony a medzinárodné zmluvy, odôvodnil svoj postup Čižnár.
Podľa názoru prokuratúry je cieľom tejto politickej strany odstránenie súčasného demokratického systému v Slovenskej republike. Generálna prokuratúra argumentovala, že dostala vyše 170 podaní s požiadavkou podať Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky návrh na rozpustenie politickej strany.
Spolupráca Smeru s Kotlebom nie je vylúčená: Črtá sa nová koalícia? Liberáli dostali po papuli, povedal Fico
Zrušenie strany nič nerieši
Podľa politológa Radoslava Štefančíka rozpustenie strany nič nerieši. „Súdu nemožno radiť, ako sa má rozhodnúť, ale z môjho pohľadu zrušenie strany nič nerieši,“ uviedol pre Topky. „Pravicový extrémizmus môže existovať len tam, kde ho ľudia podporujú,“ povedal. Existencia extrémistickej strany je podľa politológa len dôsledkom toho, že ľudia sú nespokojní, frustrovaní. „Na jednej strane z vlastnej životnej situácie, na strane druhej z politikov, v ktorých stratili dôveru. Ak súd zruší extrémistov, to ešte neznamená, že politici z demokratického stredu stratenú dôveru ľudí získajú späť.“
Kotlebu volia podľa Štefančíka napríklad aj pre politickú korupciu, pretože veria, že tento problém vyriešia pravicoví extrémisti lepšie, ako všetci ostatní doteraz. „Ak sa teda vláda chce zbaviť pravicového extrémizmu, musí začať od seba. Musí urobiť všetko preto, aby ľudia nemali dojem, že politika je len o korupcii, o rodinných kšeftoch, o oligarchoch, o bláznivom poslancovi, ktorý na sociálnych sieťach šíri hlúposti a podnecuje ešte viac ľudí k nespokojnosti, hoci je súčasťou a jeden z tvorcov tohto prehnitého systému,“ myslí si Štefančík.
Treba odstrániť príčinu, nie symptóm
V niektorých krajinách sa už extrémistické subjekty pokúšali zrušiť a dôsledok toho bol, že extrémisti si založili inú stranu. „To je ako v medicíne. Buď sa zameriate na symptóm alebo na konkrétnu príčinu ochorenia. Bolesti hlavy ešte nikto nevyliečil tým, že nasadil tabletky proti bolesti. Zrušenie ĽSNS by bolo len symptomatickou, ale nie kauzálnou liečbou,“ uviedol politológ.
Súd v minulosti rozpustil aj Slovenskú pospolitosť: Prečítajte si chronológiu udalostí spojených so vznikom ĽSNS a návrhom na jej rozpustenie
Takých extrémistov má len málo krajín
Podľa Štefančíka predstavuje strana v ďalších parlamentných voľbách hrozbu. „Takých extrémistov, ako má Slovensko v parlamente, má len málo krajín. Členovia ĽSNS stavajú svoju komunikáciu na šírení nenávistí, ich fanúšikovia sú na sociálnych sieťach mimoriadne brutálni. Držať týchto ľudí pod kontrolou je bazálnou úlohou každého právneho štátu,“ ozrejmil.
Trend rastu preferencií strany ĽS NS je zrejme spôsobený tým, že sa voliči preskupujú zo strán terajšej vládnej koalície. „Už vo voľbách 2016 bolo nemálo voličov, ktorí predtým volili Smer, tento trend sa s úpadkom Smeru ešte zosilní. Ľudia strácajú vieru v systém liberálnej demokracie a vlády Roberta Fica neurobili nič, aby vieru ľudí v právny štát obnovili,“ zhodnotil politológ.
Mala by byť ĽS NS rozpustená? Toto si myslia politici
Béla Bugár (Most-Híd): „Áno. Sme parlamentná demokracia, v našej exekutíve by nemal mať priestor žiadny politický subjekt, ktorý si nectí základné princípy demokracie, ktorého predstavitelia si nectia, alebo sporným spôsobom vykladajú základné ľudské práva.“
Richard Sulík (SaS): „Najvyšší súd rozhoduje na základe zákona. Na to, či táto strana porušuje zákon, alebo nie, existuje jasný paragraf. Verím, že Najvyšší súd rozhodne spravodlivo.“
Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS): „Vidím to tak, že rozpustenie strany pomôže vyhnať ĽSNS z parlamentu, ale pro-extrémistické nálady v spoločnosti to nijako nevyrieši. ĽSNS sa premenuje, pretransformuje sa do inej strany, ale je evidentné, že v spoločnosti je dopyt po populistických jednoduchých riešeniach, po extrémnych riešeniach, a to je najmä vinou strany SMER a všetkých jej neúspešných vlád, ako aj vinou tzv. hrádze proti extrémizmu, ktorá jednoznačne zlyhala.“
Ondrej Dostál (SaS, OKS): „Áno. V demokratickej spoločnosti by nemali legálne pôsobiť fašistické, komunistické a ďalšie extrémistické politické strany. Kotleba - ĽS NS takouto stranou je.“
Veronika Remišová (OĽaNO): „Pri otázke zrušenia politickej strany ide o mimoriadne citlivú tému, nakoľko pri politickom združovaní sa jedná o jeden zo základných princípov demokracie, ktorý je garantovaný ústavou. Samozrejme, je v záujme demokracie chrániť spoločnosť pred javmi, ktoré ju priamo ohrozujú, čo naša ústava takisto umožňuje. K strane ĽSNS a jej názorom mám dlhodobo jasný postoj a jednoznačne odmietam ideológiu, praktiky a rétoriku, s ktorými na Slovensku pôsobí. To, či v tomto prípade došlo k naplneniu všetkých zákonných predpokladov na zrušenie strany, ponechávam na posúdení Najvyššieho súdu, ktorý má kompetenciu o veci rozhodnúť.“
Boris Kollár (Sme rodina): „K uvedenej otázke nemôžeme zaujať odborné stanovisko a vyjadrovať sa, nakoľko nevieme, aké presne výhrady mal generálny prokurátor na zrušenie tejto strany a rovnako ani nemáme prístup do tohto spisu. Preto k odbornej stránke podania na Najvyšší súd nemôžeme zaujať relevantné stanovisko. Rovnako chceme uviesť, že by nebolo veľmi vhodné, aby sme deň pred zasadnutím Najvyššieho súdu, ktorý bude o tejto veci rozhodovať, vytvárali spoločenský tlak našimi názormi na túto vec, ktoré by sa mohli javiť ako ovplyvňovanie súdu. Myslíme si, že nie je namieste, aby sa politické strany k tomuto vyjadrovali. Namieste je to vtedy, keď súd vydá rozhodnutie a my môžeme potom k tomu vydať svoje stanovisko.“
Miroslav Beblavý (Spolu): „Nemala by to byť vec môjho názoru, musí rozhodnúť súd, či bol porušený zákon. Ak bude rozhodnutie právne v poriadku, budem ho rešpektovať, pretože SPOLU - občianska demokracia je za obnovenie spravodlivosti na Slovensku. Nech už rozhodnutie súdu dopadne akokoľvek, Kotlebu a jeho nenávistné myšlienky nezastaví rozhodnutie súdu, ale musíme ho poraziť najmä vo voľbách. PS a SPOLU sa spojili, aby sme ponúkli ľuďom skutočnú pozitívnu zmenu.“
Pavol Macko (Spolu): „Problém Kotlebovej strany nie je len v tom, že presadzuje nedemokratické metódy, má odlišný názor na civilizačné ukotvenie Slovenska alebo ponúka nereálne jednoduché riešenia zložitých problémov v spoločnosti. Ich problém je v popieraní následkov zla, ktoré je mimo Ústavu SR a jeho vedomej vonkajšej propagácii. To, či sa to deje v takom rozsahu, že túto stranu je potrebné rozpustiť, je výlučne v právomoci súdu. Akékoľvek rozhodnutie súdu však neodstráni samotné zlo, maximálne pomenuje jeho šíriteľa. Zla fašizmu sa musí zbaviť celá spoločnosť v riadnom demokratickom procese.“
Pavol Nechala (Spolu): „Generálny prokurátor J. Čižnár odôvodnil začatie konania tým, že politická strana Kotleba – ĽSNS je extrémistická politická strana s fašistickými tendenciami a svojím programom a činnosťou porušuje Ústavu Slovenskej republiky. Aj keď sa s týmto hodnotením stotožňujem, je na posúdení NS SR, či sa navrhovateľovi podarilo skutočnosti preukázať a návrhu vyhovie.“
Fico poďakoval aj ĽSNS
Kým v minulosti sa voči nim ostro vyhradzovala väčšina strán i politikov, dnes vo svojej rétorike povolila najmä strana Smer. Robert Fico síce uviedol, že žiadna hrádza proti extrémizmu nepadla, verejne im však prvýkrát poďakoval. Vyzdvihol schválené zmeny a poďakoval všetkým poslancom. „...SNS, samozrejme, ako koaličnému partnerovi, musím poďakovať aj poslancom z ĽSNS, poslancom z Mosta-Híd, ktorí sa pridali, poslancom zo strany Borisa Kollára Sme rodina a bol tu aj rad poslancov, ktorí sa jasne k tejto téme pridali,“ povedal koncom marca po schválení ústavnej zmeny. V roku 2017 mal však Fico voči Kotlebovi vyhranenejší názor. „Generálny prokurátor mal určite všetky dôvody, aby takéto rozhodnutie prijal,“ povedal Fico v máji 2017.
Spolu so Smerom totiž zahlasovali za zastropovanie dôchodkového veku aj kotlebovci. Podľa ich vyjadrenia to bolo preto, že rovnaký bod majú aj vo svojom predvolebnom programe. „Dlhodobo sme avizovali, že hlasovanie za tento návrh podporíme a že túto tému nebudeme zneužívať na politické vyjednávania a kšefty. Avizovali sme to už v októbri minulého roku,“ uviedol pre Topky hovorca strany Milan Uhrík.
Prvý pokus nevyšiel
Špekulovalo sa o možnosti, že im šéf Smeru sľúbil niečo na oplátku. O zastropovaní dôchodku však podľa Uhríka s nikým nerokovali. „Iba pán poslanec Podmanický zo Smeru sa bol spýtať, či tento návrh plánujeme podporiť,“ uviedol Uhrík.
„Smeru na čele s Robertom Ficom klesá koaličný potenciál. Pri niektorých hlasovaniach ale zistil, že Kotlebovci situáciu dokážu zachrániť,“ uviedol Štefančík na otázku, prečo mení strana Smer svoju rétoriku. „Takže jeden scenár, ako zachovať Smer pri moci, by bol práve legitimizovať pravicových extrémistov. Oni sa už vyzliekli z uniformy, možno časom zmiernia aj jazyk, aby oklamali voliča, ale mentálna výbava v hlavách bez vlasov sa určite nezmení,“ dodal.
O tom, že by sa mohla črtať nová koalícia v pozadí, sa šepkalo už počas minuloročného hlasovania ohľadom zmeny voľby ústavných sudcov. Návrh predkladal minister spravodlivosti Gábor Gál a koalícia potrebovala na schávlenie 90 hlasov. Potrebovali preto získať aj časť opozičných hlasov.
Kotlebovci prvýkrát prehovorili o zákulisí tajných rokovaní: Hádky so SNS, boj za Ficov Ústavný súd
Za návrh mali zahlasovať aj kotlebovci, no na poslednú chvíľu zmenili názor. Okrem nich hlasovali za návrh aj niektorí poslanci zo Sme rodina. Krátko nato sa objavili informácie, že sa koalícia stretla za zavretými dvermi s Marianom Kotlebom. Líder ĽSNS o údajnom stretnutí hovoril v dezinformačnom rádiu Slobodný vysielač. Uviedol, že za ním prišli líder SNS a podpredseda SNS Anton Hrnko a spýtali sa ho, za čo by podporil novelu o ústavných sudcoch. Kotlebova povedal, že rokovanie prebiehalo v Dankovej kancelárii za prítomnosti Roberta Fica, Martina Glváča a Bélu Bugára.
Mazurek, Mizík aj Kotleba čelili trestnému oznámeniu
Strana ĽS NS sa do parlamentu dostala po parlamentných voľbách v roku 2016. Odvtedy viacerí jej poslanci čelili trestnému stíhaniu. Poslanec Milan Mazurek bol neprávoplatne odsúdený na peňažný trest päťtisíc eur. Súd ho totiž uznal za vinného z prečinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia v súbehu s prečinom podnecovania, hanobenia a vyhrážania sa osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti a etnickej skupine.
Dôvodom bol jeho rozhovor pre žilinské Rádio Frontinus, kde sa kriticky vyjadroval na adresu Rómov. Poslanca Stanislava Mizíka naopak súd neprávoplatne oslobodil spod obžaloby za trestné činy výroby extrémistických materiálov, rozširovania extrémistických materiálov a hanobenia národa, rasy a presvedčenia. Obžaloba poslancovi pripisovala status, v ktorom kritizoval, že prezident Kiska udelil vyznamenania mimo iného osobám židovského pôvodu. Oba prípady má ešte Najvyšší súd SR prejednať v odvolacích konaniach.
Predseda strany Marian Kotleba zase čelil obžalobe pre podozrenie z prečinu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd. Na podujatí svojej strany totiž rozdal trom rodinám šeky po 1 488 eur. Vzniklo tak podozrenie, že strana sa tým prihlásila k známemu neonacistickému symbolu 1488.
Číslo 14 predstavuje vetu „we must secure the existence of our people and a future for white children“ (Musíme zabezpečiť existenciu našich ľudí a budúcnosť bielych detí), ktorej autorom je americký rasista David Lane. Veta má 14 slov a číslovka 14 sa používa ako neonacistický symbol často v kombinácii s číslom 88, ktoré v nacistickej symbolike odkazuje na nacistický pozdrav Heil Hitler, keďže písmeno H je ôsmym písmenom v abecede. Sudca Špecializovaného trestného súdu však obžalobu pre procesné pochybenia vrátil prokurátorovi.
