BRATISLAVA - Národná rada SR žiada vládu, aby nepokračovala v procese smerujúcom k ratifikácii Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (tzv. Istanbulský dohovor). Kabinet má tiež oznámiť Rade Európy, že Slovensko sa nehodlá stať zmluvnou stranou dohovoru.
Vyplýva to z uznesenia, ktoré predložila SNS a parlament ho prijal 101 hlasmi. Proti bol iba klub SaS, pár poslancov OĽaNO (Ján Budaj, Natália Milanová, Silvia Shahzad), Mosta-Híd (Peter Kresák, Katarína Cséfalvayová) a nezaradených (Lucia Žitňanská, Miroslav Beblavý, Viera Dubačová, Simona Petrík, Martin Poliačik, Oto Žarnay). Niektorí poslanci nehlasovali alebo sa zdržali.
SNS zdôvodňovala uznesenie tým, že existujú pochybnosti pri výklade viacerých ustanovení dohovoru, že je v rozpore so slovenskou ústavou. "Prináša rozpor s ústavnou definíciou manželstva ako zväzku muža a ženy. Jedným z hlavných nedostatkov textu je definícia pojmu gender v preklade rod," uvádza SNS.
Nejasné je podľa SNS aj odstraňovanie rodových stereotypov. "Dá sa vykladať rôzne, čo by mohlo priniesť významne odlišné interpretácie," doplnila SNS. Predseda Smeru-SD Robert Fico povedal, že návrh predložila SNS po dohode v koalícii.
Proti uzneseniu vystúpili viacerí opoziční poslanci, zdôrazňovali potrebu Istanbulského dohovoru a odmietali argument, že dokument ide proti Ústave SR. Návrh uznesenia prišiel podľa opozície v snahe ovplyvniť aj prezidentské voľby a získať voličov Štefana Harabina. SNS takýto zámer odmietla.
Aj exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (nezaradená) je presvedčená, že dohovor nejde proti slovenskej ústave. Dodala, že pokiaľ ide o rod, muž a žena značí pohlavie, nie rod. Pojem rod je podľa jej slov v dohovore len na účely tohto dokumentu.
Zdôraznila potrebu predchádzania násiliu v domácnostiach. Hovorila o nevyhnutnosti pochopiť v spoločnosti, že vzťah muža a ženy má byť o dohode a nie o tom, že jeden môže druhému niečo dovoliť, zakázať, prípadne ho potrestať. Toto treba podľa Žitňanskej učiť už deti, a to aj v školách.
Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v marci 2018 vyzvali členské štáty EÚ, ktoré ešte neratifikovali Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, aby tak čo najrýchlejšie urobili. Výzva sa týkala aj Slovenska.
Istanbulský dohovor, ktorý prijala Rada Európy v roku 2011, je najkomplexnejšia medzinárodná zmluva o boji proti násiliu páchanému na ženách. Dohovor nadobudol platnosť v auguste 2014, EÚ ako organizácia ho podpísala v júni 2017.
SNS: Stopnutie Istanbulského dohovoru bola pre nás priorita, násilie odmietame
Stopnutie Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (tzv. Istanbulský dohovor) bola pre SNS absolútne prioritná vec. Vyhlásil to predseda poslaneckého klubu Tibor Bernaťák, ktorý s kolegami zo strany poďakovali poslancom za podporu uznesenia, ktorým sa má zastaviť ratifikácia dohovoru. Dodávajú, že násilie odmietajú. SNS je ochotná diskutovať o zmenách v zákonoch.
"SNS je proti násiliu na ženách, nebudeme ho tolerovať, sme pripravení diskutovať o zmenách zákonov, ktoré by riešili násilie páchané na ženách," uviedol Bernaťák. Podpredseda SNS Anton Hrnko zdôraznil, že SNS nijakým spôsobom nechce zasahovať do individuálnych životov ľudí. "Každý má právo výberu svojho spôsobu života, prejavovať svoju lásku, ale nemôže dôjsť k ohrozeniu rodiny," uviedol. SNS zároveň uviedla, že odmieta adopcie detí pármi rovnakého pohlavia, aj prítomnosť cudzích vojsk na území Slovenska.
Poľutovaniahodná politická realita
Stojeden poslancov odhlasovalo, aby vláda SR vykonala všetky úkony súvisiace s oznámením Rade Európy, že SR sa nehodlá stať zmluvnou stranou Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu (Istanbulský dohovor).
„Je to poľutovaniahodná politická realita a veľký krok späť v ochrane práv žien, detí a ďalších obetí násilia. Odráža hlboké nepochopenie jednej z kľúčových úloh demokratického štátu – ochrany a podpory ľudských práv. Zároveň to spochybňuje európske smerovanie našej krajiny, nastúpené po roku 1989,“ uviedla členka Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť Adriana Mesochoritisová. Istanbulský dohovor predstavuje najkomplexnejšiu medzinárodnú stratégiu na odstránenie násilia páchaného na ženách a dievčatách a podľa nej môže pre Slovensko znamenať zásadnú zmenu k lepšiemu.
Ako ďalej podotkla Mesochoritisová, SR nevyhnutne potrebovala Istanbulský dohovor, keďže státisíce žien u nás sú vystavené rôznym formám násilia a každý deň prežívajú strach o zdravie, život a bezpečnosť seba a svojich detí. "Aj napriek mnohým pozitívnym zmenám, ktoré SR v tejto oblasti už podnikla, je komplexné riešenie násilia páchaného na ženách ešte stále výzvou. Ženy a deti nemajú k dispozícii dostatok špecializovaných služieb. Keď sa obrátia o pomoc, namiesto podpory a ochrany sa často stretávajú so spochybňovaním a zľahčovaním ich skúseností. Mimovládne organizácie, ktoré sa im usilujú pomôcť a pôsobia aj v oblasti prevencie, nemajú zabezpečené kontinuálne financovanie. Zlyháva tiež rázna odpoveď spoločnosti na násilie v podobe efektívneho sankcionovania zneužívateľov. Naše inštitúcie, napríklad polícia, zdravotnícke zariadenia a justícia dostatočne nespolupracujú," prízvukuje Mesochoritisová.
Podľa nej Slovensko zlyháva aj v primárnej prevencie a preto potrebujeme čo najskôr a systémovo konať a pri realizácii konkrétnych riešení sa spojiť s ďalšími krajinami. "V tomto všetkom by nám Istanbulský dohovor pomohol. Dôležitým krokom, ktorý Slovenská republika urobila smerom k odstráneniu násilia páchaného na ženách, bolo podpísanie Istanbulského dohovoru v roku 2011," dodala. Rada vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť ako poradný orgán vlády už v roku 2013 odporučila podniknúť potrebné kroky na ratifikáciu tohto dohovoru. K urýchlenej ratifikácii dohovoru Slovensko naliehavo vyzývajú aj OSN a EÚ.
Parlament schválil uznesenie, ktorým žiada vládu, aby Slovenská republika nepokračovala v procese smerujúcom k ratifikácii Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor). Vláda má teraz vykonať všetky úkony súvisiace s oznámením Rade Európy, že SR sa nehodlá stať zmluvnou stranou Istanbulského dohovoru. S návrhom uznesenia prišla koaličná Slovenská národná strana (SNS).
"Vidíme, že sú problémy medzi terminológiou Istanbulského dohovoru a Ústavou SR, ktorá nepripúšťa také definície partnerských vzťahov, ako sú v Istanbulskom dohovore," uviedol podpredseda SNS Jaroslav Paška. Podľa neho jedným z rozporov je, že v SR máme definovanú rodinu ako partnerský vzťah muža a ženy, čo je základnou bunkou systému SR. V rámci rodovej terminológie Istanbulský dohovor umožňuje partnerstvo, kde sa používa terminológia rodič číslo jedna a rodič číslo dva.
KDH víta zastavenie ratifikácie
Mimoparlamentné KDH má radosť zo stopnutia procesu ratifikácie Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násilia na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, tzv. Istanbulského dohovoru. Kresťanskí demokrati vo svojom vyhlásení vyjadrujú želanie, aby SR tento dokument čo najskôr odmietla.
Zdôrazňujú zároveň, že tento postoj neznamená bagatelizovanie témy domáceho násilia. "Odmietavý postoj vyplýva z faktu, že popri ustanoveniach o ochrane pred násilím, ktoré existujúca slovenská legislatíva už obsahuje, sa Istanbulský dohovor pokúša do právneho poriadku SR zaviesť kontroverznú definíciu rodu a implementovať gender ideológiu, ohrozujúcu prirodzený vývin našich detí,“ uviedlo KDH vo vyhlásení.
Národná rada SR hlasmi 101 poslancov schválila v piatok uznesenie, ktorým žiada vládu, aby nepokračovala v procese smerujúcom k ratifikácii Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (tzv. Istanbulský dohovor). Kabinet má tiež oznámiť Rade Európy, že Slovensko sa nehodlá stať zmluvnou stranou dohovoru.
Istanbulský dohovor, ktorý prijala Rada Európy v roku 2011, je najkomplexnejšia medzinárodná zmluva o boji proti násiliu páchanému na ženách. Dohovor nadobudol platnosť v auguste 2014, Európska únia (EÚ) ako organizácia ho podpísala v júni 2017. Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v marci 2018 vyzvali členské štáty EÚ, ktoré ešte neratifikovali dohovor, aby tak čo najrýchlejšie urobili. Výzva sa týkala aj Slovenska.
