Slovensko sa pripravuje na najhoršie: Poslanci schválili legislatívu v prípade tvrdého brexitu

Pre tzv. lex brexit bolo schválené skrátené legislatívne konanie. Zámerom bolo prijať potrebné opatrenia, ktoré SR pripravia na túto situáciu a minimalizujú aspoň niektoré, bezprostredne hroziace negatívne dosahy. Opatrenia k tvrdému brexitu sa však stanú účinné len vtedy, ak bude jasné, že Británia vystupuje z Únie bez dohody. Legislatívou bude pozmenených 19 zákonov, okrem iných napríklad zákon o daňových poradcoch, zákon o príspevku na pohreb, zákon o sociálnom poistení či zákon o službách zamestnanosti. Materiál rieši aj pobytové práva, otázky štúdia vo Veľkej Británii či uznávanie vodičských preukazov.

Doklad o vzdelaní a odborná kvalifikácia, ktoré boli získané v uznanej vzdelávacej inštitúcii so sídlom na území Spojeného kráľovstva, by sa mali zároveň považovať za doklad získaný v uznanej vzdelávacej inštitúcii so sídlom na území členského štátu. Zachovanie súčasného stavu má byť do 31. decembra 2020, čo však nevylučuje jeho predĺženie v záujme zachovania reciprocity. Aj v prípade brexitu bez dohody by tak mali zostať zachované všetkým občanom SR vo Veľkej Británii rovnaké práva ako do momentu, kým je Veľká Británia členom EÚ.

"Vzhľadom na aktuálny vývoj bolo plánovanie núdzových opatrení pre prípad brexitu bez dohody v poslednom období zintenzívnené, výsledkom čoho je predkladaný materiál," píše sa v dôvodovej správe. Pôvodným dátumom brexitu mal byť 29. marec. Lídri krajín Európskej únie sa dohodli na dvoch dátumoch pre odklad brexitu. O ten požiadala britská premiérka Theresa Mayová. Prvý z dátumov je 22. máj, pričom však Spojené kráľovstvo musí splniť hlavnú podmienku Bruselu, a tou je súhlas Dolnej snemovne britského parlamentu s dohodou o riadenom brexite.

Druhým dátumom je 12. apríl, a ten bude platiť v prípade, že britskí poslanci "rozvodovú dohodu" opätovne neschvália, zároveň britská vláda informuje svojich európskych partnerov, ako si predstavuje ďalší postup. Hlavne však musí Brusel informovať o tom, či sa Briti zapoja do volieb do Európskeho parlamentu (23. - 26. 5). V prípade účasti na eurovoľbách by Londýn mohol žiadať odklad brexitu až do konca roku 2019 a dovtedy hľadať spôsoby, ako politicky vyriešiť všetky sporné otázky súvisiace s odchodom z EÚ.

Budovy najvyšších ústavných činiteľov budú objektmi bezpečnosti štátu

Objekty slúžiace na plnenie úloh troch najvyšších ústavných činiteľov Slovenskej republiky budú považované za stavby pre bezpečnosť štátu. Parlament schválil novelu stavebného zákona, ktorú predložila trojica poslancov koaličného Smeru-SD Jaroslav Baška, Dušan Bublavý a Peter Šuca.

Podľa nich vzhľadom na skutočnosť, že v objektoch slúžiacich na plnenie úloh prezidenta, predsedu Národnej rady (NR) SR a premiéra je nevyhnutné dodržiavať prísne režimové opatrenia, je vhodné, aby aj pri stavebných konaniach boli dodržiavané osobitné opatrenia. Zahrnutím týchto budov pod pojem "stavby pre bezpečnosť štátu" sa docieli, že pôsobnosť stavebného úradu na tieto stavby bude vykonávať ministerstvo vnútra.

Súčasný stavebný zákon hovorí, že za stavby pre bezpečnosť štátu sa považujú objekty v správe, nájme alebo vo výpožičke ministerstva vnútra, Slovenskej informačnej služby a Národného bezpečnostného úradu užívané na služobné účely. Patria sem aj stavby, ktoré sú v správe, nájme alebo vo výpožičke rozpočtových organizácií alebo príspevkových organizácií, akciových spoločností a štátnych podnikov v zakladateľskej alebo v zriaďovateľskej pôsobnosti týchto orgánov.

Väčšia ochrana štátnych symbolov

Štátny znak bude mať pri používaní štátnych symbolov v zahraničí osobitné postavenie. Do zákona o štátnych symboloch totiž pribúdajú nové pojmy ako "znamenie štátneho znaku" či "národný symbol". Zavádza ich novela, ktorou chce SNS lepšie chrániť štátne symboly. Národná rada SR ju schválila. Zmeny v súvislosti so štátnym symbolom sa majú týkať napríklad športovej reprezentácie SR. Tá má povinne na významných súťažiach a pri príprave na tieto súťaže reprezentovať Slovensko umiestnením štátneho znaku na športovom odeve. "Iné grafické prvky športového odevu s výnimkou štartového čísla nesmú byť nadradené vyobrazeniu štátneho znaku," píše sa v návrhu.

Novela má tiež zaviesť a definovať nové pojmy ako "znamenie štátneho znaku" či "národný symbol". Znamenie štátneho znaku má podľa návrhu tvoriť dvojitý kríž vztýčený na strednom vŕšku trojvršia. Driek a ramená kríža majú byť na koncoch rozšírené a vhĺbené, vrchy sú oblé. "Znamenie štátneho znaku požíva rovnakú ochranu ako štátne symboly Slovenskej republiky," uvádza sa v návrhu. Národný symbol má podľa novely tvoriť dvojitý kríž vztýčený na strednom vŕšku trojvršia. Používať tento symbol by mohli fyzické osoby aj právnické osoby. "Jeho použitie však musí byť dôstojné," zdôrazňuje SNS.

Novela tiež upravuje sadzby pokút. Horná sadzba pokuty pre právnické osoby bude vo výške 10.000 eur miesto z doterajších 6638 eur. SNS pri zdôvodňovaní novely poukazovala na to, že v súčasnosti vznikajú nejasnosti súvisiace s používaním štátnych symbolov, najmä pokiaľ ide o ich používanie pri reprezentovaní Slovenska v zahraničí, v elektronickej komunikácii a v digitálnej podobe.

Stáva sa tak podľa SNS, že štátne symboly sú nedôstojne vyobrazované či napodobňované. Právnu normu predložila strana po tom, čo mala výhrady k novému logu na dresoch hokejovej reprezentácie. S logom nesúhlasia napríklad ani členovia Katedry archívnictva a pomocných vied historických Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave.

Suma príspevku v zariadeniach krízovej intervencie v nocľahárni sa nezvýši

Finančný príspevok na vybrané druhy sociálnych služieb nebude môcť poskytnúť súčasne obec aj vyšší územný celok (VÚC). Nezvýši sa ani suma finančného príspevku v zariadeniach krízovej intervencie v nocľahárni. Návrh zákona o sociálnych službách poslankyne SaS Lucie Ďuriš Nicholsonovej v stredu plénum odmietlo.

Návrh mal za cieľ umožniť, aby na vybraný druh sociálnej služby mohli poskytnúť finančné príspevky alebo alikvotnú časť finančného príspevku súčasne obec aj VÚC. "Platná právna úprava totiž bráni obci, ako aj vyššiemu územnému celku finančne podporiť vybraný druh sociálnej služby v jeho územnom obvode, napriek tomu, že poskytnutý finančný príspevok nie je postačujúci na pokrytie nákladov danej sociálnej služby," uviedla poslankyňa.

Novelou sa zároveň mala zvýšiť suma finančného príspevku v zariadeniach krízovej intervencie v nocľahárni zo 120 eur mesačne na 150 eur mesačne. V ostatných zariadeniach, ako sú útulok, zariadenie núdzového bývania a domov na pol ceste, sa mal zvýšiť zo 150 eur mesačne na 200 eur mesačne.

Vláda nebude každoročne informovať poslancov o skutočných vplyvoch zákonov

Vláda SR nedostane povinnosť každoročne predkladať do parlamentu správu o skutočných vplyvoch schválených zákonov. A to tých, pri ktorých aspoň 15 poslancov NR SR hlasovalo proti. Poslanci NR SR totiž v stredu nepodporili návrh novely zákona o tvorbe právnych predpisov z dielne SaS. Vládna správa mala obsahovať vyhodnotenie skutočného vplyvu schválených zákonov najmä z hľadiska ich dôsledkov na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, ako aj vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

Vplyvy právnych noriem na tieto oblasti sa musia uvádzať už v súčasnosti. Podľa SaS však ide často len o odhad, pričom "až s odstupom času spätná kontrola umožní zhodnotiť správnosť týchto očakávaní a odhadov a vytvorí podklad na možnú korekciu schválenej legislatívy do budúcnosti". Autori novely pripomínali, že v uplynulej dekáde sa na pôde Európskej komisie začala presadzovať agenda lepšej regulácie.

"V Slovenskej republike bola do legislatívneho procesu zavedená ako jeho obligatórna súčasť 'doložka vybraných vplyvov', v ktorej sú posudzované odhadované vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, ako aj vplyvy na služby pre občana," upozorňovala SaS, podľa ktorej rovnako dôležitý ako proces tvorby je aj proces následného hodnotenia skutočných vplyvov.