BRUSEL - Reforma azylového systému Európskej únie je stále živý projekt, pričom Slovensko podporuje návrh, aby sa realizovala prostredníctvom jedného komplexného balíka opatrení. Uviedla to vo štvrtok ministerka vnútra SR Denisa Saková v rámci zasadnutia Rady EÚ pre vnútorné záležitosti a spravodlivosť v Bruseli.
Saková pripomenula, že o azylovej reforme sa v EÚ hovorí už niekoľko rokov. Priblížila, že štvrtkové rokovania riešili otázku, či smerovanie tejto reformy má pokračovať v doterajšom kurze, čiže ako jeden veľký a komplexný balík opatrení, alebo sa má prijať návrh, ktorý presadzuje Nemecko, že tento balík treba rozdeliť na niekoľko menších právnych predpisov a tie postupne schvaľovať.
"Tie názory sa rôznia. Slovensko stále zastáva postoj, aby sme celú reformu azylového systému riešili ako balík. Je to kompatibilný balík, ktorý je navzájom prepojený a nedá sa jedna časť riešiť bez druhej," vysvetlila Saková. Dodala, že rovnakú pozíciu predostreli aj ostatné krajiny Vyšehradskej štvorky (V4).
Na upozornenie, že podľa niektorých európskych médií je reforma azylového systému EÚ "mŕtva vec", ministerka uviedla, že stále existuje šanca na jej presadenie, že táto reforma sa nestratila z pracovného stola a bude sa o nej aj naďalej hovoriť.
Eurokomisár pre migráciu, vnútorné záležitosti a občianstvo Dimitris Avramopulos pred zasadnutím Rady ministrov obvinil členské krajiny EÚ, že azylová reforma zlyhala ich vinou. Saková pripomenula, že komisár sa počas mandátu súčasnej Európskej komisie stretával s predstaviteľmi všetkých krajín, ktoré predsedali Rade EÚ, a dobre videl, že nie všetky štáty majú rovnaký názor na reformu azylového systému. Spresnila, že napríklad názory slovenského predsedníctva sa v tejto otázke líšili od názorov predošlého bulharského predsedníctva.
Saková upozornila na hodnotenie súčasného stavu migračnej krízy
Saková upozornila tiež na hodnotenie súčasného stavu migračnej krízy v EÚ. Spomenula aktívu pomoc krajín V4 kolegom z Talianska pri zamedzení nelegálnej migrácie z Líbye a dodala, že najnovšie štatistiky naznačili nárast migračného tlaku cez západné Stredomorie. Aj preto chcú podľa jej slov Slovensko a región V4 venovať viac pozornosti skúsenostiam Španielska a zamerať sa na spoluprácu s Marokom. Cieľom je podporiť túto severoafrickú krajinu, aby rôznymi technickými možnosťami pomáhala zastaviť tok migrantov cez západnú trasu Stredozemného mora.
Zároveň však uviedla, že stredná Európa má stále obavy, aby nedošlo k znovuotvoreniu východnej stredomorskej trasy, aj preto Slovensko v spolupráci s partnermi zo Salzburského fóra alebo V4 vyvíja viaceré aktivity zamerané na pomoc krajinám západného Balkánu. Spresnila, že sa tak deje aj na báze bilaterálnych kontaktov, pričom Slovensko sa snaží vyjsť v ústrety "fyzickým potrebám" týchto krajín, či už v podobe vysielania hraničiarov alebo finančných prísľubov pre budovanie technickej ochrany hraníc krajín tohto regiónu.
Slovensko podporilo dohodu o posilnení kapacít civilnej ochrany EÚ, uviedla Saková
Ministri vnútra členských krajín EÚ sa vo štvrtok v Bruseli dohodli na zvýšení kapacít civilnej ochrany s cieľom posilniť prevenciu rizík a poskytnúť včasnú podporu členským štátom a iným krajinám v prípade živelných pohrôm alebo katastrof spôsobených ľudskou činnosťou. Slovensko túto dohodu podporilo, uviedla ministerka vnútra SR Denisa Saková (Smer-SD) po skončení zasadnutia Rady EÚ pre vnútorné záležitosti a spravodlivosť.
Rada ministrov sa dohodla na zmene mechanizmu civilnej ochrany, čo predpokladá vytvorenie špecializovanej rezervy operačných kapacít na úrovni Únie — rescEU. Tento dodatočný fond bude poskytovať pomoc v situáciách, v ktorých sú celkové existujúce kapacity jednotlivých krajín nedostatočné. Mechanizmus rescEU bude zahŕňať najmä letecké prostriedky na boj proti lesným požiarom, ako aj zdroje na reakciu na mimoriadne zdravotné situácie a na chemické, biologické, rádiologické a jadrové incidenty a posilní existujúci dobrovoľný súbor národných kapacít.
Saková upozornila, že Slovensko počas svojho predsedníctva v Rade EÚ v roku 2016 začalo oslovovať jednotlivé krajiny vo veci posilnenia doterajšej spolupráce. "Pretože odstraňovanie kalamít a následkov, ktoré vznikajú s klimatickými zmenami, je pre niektoré štáty už neúnosné a niekedy pri veľkých požiaroch či suchách alebo povodniach si nevedia sami pomôcť," opísala situáciu.
Podľa jej slov uvedený návrh schválilo 27 členských štátov EÚ s výnimkou Holandska, ktoré tvrdí, že následky takýchto katastrof by sa mali odstraňovať v rámci domáceho rozpočtu každej postihnutej krajiny. "My si naopak myslíme, že tá solidarita, keď ide o ochranu životov, zdravia a majetku obyvateľov EÚ, je na prvom mieste a mala by byť prioritou každej krajiny," spresnila ministerka.
V čom vie Slovensko pomôcť v prípade núdze európskym krajinám?
Na otázku, v čom vie Slovensko v prípade núdze pomôcť ostatným európskym krajinám, Saková uviedla, že Slováci majú bohaté skúsenosti v boji proti požiarom a povodniam. Dodala, že Slovensko sa už viacero rokov zúčastňuje na medzinárodných cvičeniach, a to nielen na úrovni krízového riadenia, ale napríklad aj vysielaním hasičských zborov.
"Ide o prehlbovanie spolupráce medzi jednotlivými členskými štátmi, kde sa oboznamujú s technikou a zručnosťami iných krajín, pretože každý môže vynikať v inej oblasti," zhodnotila význam spoločných cvičení. Tie, rovnako ako aj vzájomná výmena informácií, majú podľa nej význam v tom, že v prípadne nejakej katastrofy postihnutý štát už pozná nielen dostupnosť technických prostriedkov svojich európskych partnerov, ale aj ich fyzické sily a zručnosti.
Od roku 2001 bol doterajší mechanizmus civilnej ochrany EÚ aktivovaný viac ako 300-krát. Nové, aktualizované pravidlá znamenajú lepšiu pripravenosť členských štátov poskytnúť pomoc iným krajinám rýchlejšie a umožnia tiež zabezpečiť včasnú pomoc aj v prípade viacerých katastrof súčasne.
