BRATISLAVA - Prezident SR Andrej Kiska podpísal vo štvrtok 14. februára zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý schválila Národná rada Slovenskej republiky 30. januára. Účelom nového znenia zákona je prehĺbenie, rozšírenie a zefektívnenie ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Zabezpečiť by to mal aj Úrad na ochranu oznamovateľov, ktorý by mal fungovať ako nezávislý orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, ktorý bude namiesto inšpektorátu práce poskytovať oznamovateľom ochranu. Takisto by mal tanto úrad kontrolovať dodržiavanie zákona v tejto oblasti, poskytovať odborné stanoviská a poradenstvo, robiť osvetu, poskytovať odmenu oznamovateľom a raz ročne predkladať parlamentu správu o svojej činnosti.Úrad má sídliť v Bratislave, pričom v rámci svojej činnosti môže zriaďovať aj rušiť detašované pracoviská. Predsedu nového úradu má voliť parlament spomedzi kandidátov navrhnutých vládou. Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti nadobudne účinnosť 1. marca 2019.
Zákon tiež predpokladá úpravu definície oznámenia protispoločenskej činnosti, ktorej súčasťou už nebude kritérium „významnej miery“ prispenia oznámených skutočností nasvedčujúcich spáchanie, respektíve páchanie protispoločenskej činnosti. Definícia závažnej protispoločenskej činnosti sa má po novom rozšíriť o trestné činy právnických osôb. Návrh takisto zavádza administratívnu zodpovednosť voči osobe, ktorá whistleblowera postihne v pracovnoprávnej rovine alebo vyzradí jeho totožnosť.
Nové pravidlá pri vypĺňaní majetkových priznaní funkcionárov
Verejní funkcionári sa budú pri vypĺňaní majetkových priznaní držať nových pravidiel. Tie prináša novela zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (tzv. zákon o konflikte záujmov), ktorú schválil parlament 97 hlasmi a prezident SR Andrej Kiska ju podpísal. Zákon sa bude po novom vzťahovať na viac verejných funkcionárov ako doteraz. Do zoznamu osôb, ktoré podávajú výboru pre nezlučiteľnosť funkcií majetkové priznania, pribudnú napríklad aj zástupcovia firiem s majoritnou účasťou štátu vrátane ich dcérskych spoločností. Doteraz išlo len o 100-percentné obchodné spoločnosti.
Novela upravuje aj otázku majetkov a darov. Verejný funkcionár má v priznaní opísať dar, ktorý prijal, ak hodnota darov alebo iných výhod od jedného darcu či hodnota jedného daru presiahne desaťnásobok minimálnej mzdy. Má tiež uviesť, o aký druh daru ide a dátum jeho prijatia. Verejní funkcionári majú v majetkovom priznaní priznávať nehnuteľnosti, ich druh, katastrálne územie, číslo listu vlastníctva. Tiež hnuteľný majetok, ak jeho zvyčajná hodnota je nad 35-násobkom minimálnej mzdy. Napísať majú druh, vlastnícky podiel, v prípade motorového vozidla aj továrenskú značku a rok výroby.
Rovnako majú priznávať majetkové právo alebo inú majetkovú hodnotu, ak jej zvyčajná hodnota je nad 35-násobkom minimálnej mzdy. Uviesť majú druh aj vlastnícky podiel. V majetkovom priznaní má byť zapísaná aj existencia záväzku, ak jeho predmetom je peňažné plnenie vo zvyčajnej hodnote nad 35-násobkom minimálnej mzdy, vrátane jeho druhu, dátumu jeho vzniku a výšky podielu.
Ďalej majú uvádzať užívanie hnuteľnej a nehnuteľnej veci vo vlastníctve inej fyzickej alebo právnickej osoby, ak hodnota užívania presahuje 35-násobok minimálnej mzdy a ak ju užívajú viac ako jeden kalendárny mesiac. Pri nehnuteľnej veci sa má uvádzať jej druh, katastrálne územie, číslo listu vlastníctva, rok začatia užívania a spôsob užívania. V prípade hnuteľnej veci sa má písať druh, pokiaľ ide o motorové vozidlo, tak aj továrenská značka a rok výroby.
Novela rieši aj majetkové prírastky verejného funkcionára. Tým sa má chápať rozdiel medzi jednotlivými údajmi v písomnom oznámení. A to najmä rozdiel medzi jednotlivými údajmi v roku, v ktorom sa posudzuje pôvod majetkového prírastku, s údajmi za predchádzajúci kalendárny rok. Zmeny sa týkajú aj spôsobu pokutovania verejných funkcionárov. Pokiaľ ide o sankciu v podobe straty verejnej funkcie, hroziť by mala za opakované porušenie povinností v jednom funkčnom období. Ďalšou novinkou je možnosť podávať majetkové priznanie elektronicky.
Nové úlohy Vojenskej polície
Vojenská polícia dostane od apríla nové úlohy. Prináša jej ich novela zákona o Vojenskej polícii, ktorá má tiež zabrániť zneužívaniu služobnej rovnošaty, preukazu či odznaku Vojenskej polície. Novelizovaný zákon, ktorý poslanci NR SR schválili 1. februára, podpísal prezident SR Andrej Kiska.
Po novom má Vojenská polícia chrániť lietadlá vo vojenských službách, riadiť premávku vozidiel zahraničných ozbrojených síl na území Slovenska či plniť úlohy na základe medzinárodných zmlúv. Ministerstvo obrany chce vytvoriť podmienky na jej kvalitnejšiu a efektívnejšiu činnosť. "V nadväznosti na nové úlohy Vojenskej polície rozširujú sa oprávnenia vojenského policajta pri zaisťovaní ochrany vojenskej leteckej dopravy a chráneného vojenského objektu," uviedol rezort.
Novela rozširuje donucovacie prostriedky a upravuje ich použitie. "Z aplikačnej praxe vyplynula v súvislosti so zabezpečením obrany a bezpečnosti štátu potreba zakázať vstup do chránených vojenských objektov a ustanoviť sankcie za porušenie tohto zákazu," vysvetlilo ministerstvo.Novela zákona má tiež pomôcť zabrániť zneužitiu označenia Vojenskej polície, teda služobnej rovnošaty, preukazu či odznaku. Zároveň má definovať priestupky a sankcie. Podľa rezortu tiež dopĺňa chýbajúcu právnu úpravu stravovania osoby, ktorej bola vojenským policajtom obmedzená osobná sloboda.
Zákon o sprístupňovaní strelných zbraní a streliva
Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska vo štvrtok 14. februára podpísal zákon o sprístupňovaní strelných zbraní a streliva na civilné použitie na trhu. Parlament legislatívu schválil 5. februára. Potrebu prijatia nového zákona odôvodnil Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR tým, že je nutné zosúladiť právnu úpravu v oblasti strelných zbraní a streliva na civilné použitie. Po novom budú musieť nové zbrane a ich výrobcovia splniť zákonom stanovené parametre. Každá zbraň musí byť riadnym spôsobom označená výrobným číslom, platí to aj v prípade streliva. Zákon bude účinný od 1. apríla 2019.
Zákon o dráhach
Novela zákona o dráhach, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska, prevezme európske smernice o železničnej doprave. Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) o interoperabilite železničného systému v EÚ a o bezpečnosti železníc z 11. mája 2016 delegujú značnú časť kompetencií, ktoré doteraz mali vnútroštátne bezpečnostné orgány, na Železničnú agentúru Európskej únie, a to pri vydávaní povolenia na uvedenie na trh železničných vozidiel a bezpečnostného osvedčenia.
Zámerom smernice o zriadení jednotného európskeho železničného priestoru (o otvorení trhu) zo 14. decembra 2016 je dobudovať jednotný európsky železničný priestor rozšírením zásady otvoreného prístupu na trh vnútroštátnej železničnej dopravy. Ten bol zriadený so spoločnými pravidlami pre správu železničných podnikov a manažérov infraštruktúry, financovanie a spoplatňovanie železničnej infraštruktúry, ako aj pre podmienky prístupu k infraštruktúre a službám a regulačný dohľad nad trhom železničnej dopravy. Prístup k infraštruktúre v SR majú všetky železničné podniky, avšak pri splnení podmienok.
Zmeny sa zároveň dotknú aj vzdelania pre uchádzačov o vydanie preukazu rušňovodiča z dôvodu akútneho nedostatku zamestnancov v tejto profesii, ako aj označenia železničných staníc a zastávok v jazyku národnostných menšín na základe programového vyhlásenia vlády na roky 2016 - 2020. Doplnia sa tiež podmienky a postup verejnej súťaže na uzatvorenie zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme, keďže zákon o verejnom obstarávaní sa nevzťahuje na zákazku, ktorej predmetom je služba verejnej osobnej dopravy na železničných dráhach.
Pôžičky pre mladomanželov
Mladé začínajúce rodiny sa budú môcť uchádzať o štátnu podporu pri obstaraní bývania. Úver má byť pre ne poskytnutý s tým zvýhodnením, že prvých 15.000 eur z úveru bude poskytnutých s výhodnejšou úrokovou sadzbou. Prezident SR Andrej Kiska podpísal novelu zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania z dielne koaličného Mosta-Híd. Novela má začať platiť od 1. júla tohto roka.
Zvýhodnenie sa má týkať mladých manželov do 35 rokov, ktorí uzavreli manželstvo najviac 12 mesiacov pred podaním žiadosti o poskytnutie podpory určenej na obstaranie aj staršieho bytu v bytovom dome alebo v rodinnom dome. Úver má byť poskytnutý za štandardných podmienok ako v prípade manželov, avšak s tým, že prvých 15.000 eur z úveru bude poskytnutých s výhodnejšou úrokovou sadzbou. "Na základe tejto zmeny zákona tak mladomanželia budú môcť dostať úver vo výške 15.000 eur na 15 rokov s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 1 % fixovanou počas celej doby úveru," konštatovali predkladatelia. Pri narodení dieťaťa by zároveň malo byť možné odpustiť 2000 eur z výšky istiny úveru, pričom suma odpustenej časti úveru nemôže presiahnuť 6000 eur.
Mladomanželom bude môcť byť poskytnutý aj zvýhodnený úver na stavebnú úpravu staršieho bytu v bytovom dome alebo rodinnom dome. Pomôcť by to malo kvalite bývania. "Na takýto účel bude možné poskytnúť zvýhodnený úver, pričom prvých 15.000 eur z maximálnej výšky 30.000 eur možno poskytnúť s výhodnejšou úrokovou sadzbou," avizovali poslanci.
Cieľom návrhu zákona je zaviesť výraznejšiu podporu pre mladé začínajúce rodiny, ktoré nie sú natoľko solventné, aby si mohli dovoliť obstarať nové bývanie. "Obstaranie staršieho bytu môže byť riešením pre mladomanželov a súčasne môže podporiť rozvoj vo vidieckych lokalitách," argumentovali predkladatelia s tým, že cieľom návrhu je aj podpora obnovy bytového fondu na celom Slovensku.
