BRATISLAVA - Predĺženie mandátov ústavným sudcom, ktorí majú skončiť vo februári, zrejme ani nie je možné a bolo by to "cez čiaru". Myslí si to predseda Národnej rady SR Andrej Danko (SNS). Vo februári končí na Ústavnom súde (ÚS) deväť z 13 sudcov, pričom parlament musí zvoliť 18 kandidátov na tieto posty. Premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) už pripustil, že ak sa to nepodarí, plánom B je spomínané predĺženie mandátov, aby ÚS neostal paralyzovaný.
"NR SR si splnila úlohu vyhlásenia volieb, toto už nie je v mojich rukách. Je to v rukách koalície, opozície a prezidenta. Všetci si musia sadnúť za stôl. Či to zvládneme, ja neviem. Ak si koalícia, opozícia a prezident k tomu zodpovedne nesadnú, hrozí, že ústavní sudcovia nemusia byť zvolení," pripustil Danko.
Ešte v decembri 2015 Andrej Danko povedal, že sudcami ÚS by sa nemali stávať politicky činní ľudia. "Považujem, veľmi slušne povedané, za nešťastné, keď sa poslanec, politicky činný človek, uchádza o post na Ústavnom súde," odkázal. Zároveň uviedol, že sa treba strániť takýchto politických nominácií. "Problém Slovenska je, že kto vládne, si myslí, že môže všetko. Problém Slovenska je, že nie je oddelená zákonodarná, výkonná a súdna moc, že parlament napríklad určuje, kto je tu generálny prokurátor," povedal vtedy. Koncom roka 2017 toto svoje stanovisko potvrdil. "Sú názory, ktoré nemením, ak ma život nenaučí, že som sa mýlil. Ale myslím si, že v decembri 2015 som sa nemýlil a čas mi dal za pravdu," poznamenal.
Aktuálne sa o post ústavného sudcu uchádza nominant koaličného partnera SNS Peter Kresák (Most-Híd). "Keď som to vyhlásil, chodili na ústavný súd aj poslanci, pri ktorých boli problémy s potrebnou praxou. A to nehovorím napr. o Mojmírovi Mamojkovi či Jane Laššákovej, obaja sú zdatní právnici. Vážim si ich. Ale ja si myslím, že môj osobný postoj je nemenný a život prináša rôzne situácie. Ak sa tu bude hľadať politický kompromis na zvolenie Petra Kresáka či ďalších, budeme ten kompromis hľadať. Lebo potom by nastala horšia situácia, že by sme nemali ústavných sudcov," tvrdí Danko.
SNS zrejme s vlastnými návrhmi nepríde. "Žiaľ, žijeme v dobe, že keď poviete nejaké meno, zajtra ho zostrelia ako asfaltového holuba. Na čo to máme robiť? Môžeme vychádzať aj z nominácií stavovských organizácií a o tom sa budem snažiť presviedčať aj poslancov SNS," dodal Danko. Medzi kandidátov na sudcov ÚS SR patrí predsedníčka Najvyššieho súdu (NS) SR Daniela Švecová, sudca NS Ján Šikuta či poslanec Peter Kresák. Potvrdil to predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Róbert Madej (Smer-SD).
Výbor podľa neho doteraz prijal 16 návrhov, v nich sa duplicitne objavil Šikuta a Kresák. Aktuálne má teda výbor 14 kandidátov, ktorých navrhli dekani právnických fakúlt, členovia Súdnej rady SR, ako aj predsedníčka NS SR. Kresáka navrhol podpredseda NR SR Béla Bugár (Most-Híd) a dekan Právnickej fakulty UK v Bratislave. Šikutu navrhli dvaja dekani právnických fakúlt. Ďalšími navrhnutými kandidátmi sú Libor Duľa, Martina Jánošíková, Robert Šorl, Soňa Mesiarkinová, Marek Tomašovič, Dagmar Fillová, Pavol Malich, Peter Molnár, Martin Vernarský, Ladislav Duditš a Marián Sluk.
Madej tiež avizoval, že v pondelok (7.1.) očakáva ďalších 11 návrhov od jednej inštitúcie. Návrhy kandidátov na ústavných sudcov majú byť doručené výboru najneskôr do pondelka 7. januára, zverejniť sa totiž majú 15 dní pred jeho zasadnutím. Poslanci parlamentu budú voliť kandidátov na sudcov ÚS na schôdzi, ktorá sa začne 29. januára.
SaS zatiaľ nemá vlastných kandidátov
Opozičná strana Sloboda a Solidarita nenavrhne vlastných kandidátov na post ústavných sudcov. Potvrdil to poslanec Alojz Baránik, ktorý sa domnieva, že pri súčasných pravidlách si koalícia zvolí vlastných kandidátov aj svojpomocne. V súčasnosti stačí získať uchádzačom nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov Národnej rady SR, najmenej však 39. Nominácie sa definitívne uzatvoria v pondelok, 7. januára tohto roka. Slovensko čaká následne masívna výmena ústavných sudcov, keď sa ich vymení až deväť z celkového počtu 13, vrátane predsedu.
„V tejto chvíli nemáme kandidátov a v tejto veci je SaS veľmi opatrná, pretože vzhľadom na to, že nedošlo k zmene spôsobu voľby kandidátov na ústavných sudcov, si ich zjavne bude voliť koalícia tak, ako tomu bolo doteraz," uviedol Baránik. Vládna koalícia má v súčasnosti oficiálne 76 poslancov, čo je nadpolovičná väčšina. Pri zhode všetkých koaličných strán na konkrétnych menách preto nie sú potrebné hlasy opozície.
