BRATISLAVA – Problémy s čerpaním eurofondov v rámci rezortu kultúry a kontrola plnenia Akčného plánu na posilnenie transparentnosti a zjednodušenia čerpania eurofondov boli témami dnešného rokovania ministerky kultúry Ľubice Laššákovej (Smer-SD) a podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Richarda Rašiho (Smer-SD) na pôde Ministerstva kultúry (MK) SR v Bratislave.
Raši a Laššáková sa venovali v súčasnosti nulovému čerpaniu eurofondov na kultúrny a kreatívny priemysel. Ministerstvo kultúry podľa Laššákovej od jej nástupu intenzívne pracuje na náprave a chce spraviť všetko preto, aby sa z kultúry nestratil ani cent z európskych peňazí.
Richard Raši na spoločnej tlačovej besede pripomenul, že MK SR je sprostredkovateľským orgánom Integrovaného regionálneho operačného programu pre Prioritnú os 3 – mobilizáciu kreatívneho potenciálu v regiónoch. V rámci tejto prioritnej osi sú pripravené dve formy podpory, je to centralizovaná podpora zakladania kreatívnych centier a decentralizovaná podpora malých a stredných podnikov v kultúrnom a kreatívnom sektore a v rámci centralizovanej podpory aj podpora dopytu v kreatívnej tvorbe, čiže zvyšovanie povedomia o kultúrnom a kreatívnom priemysle.
Z hľadiska celého procesu čerpania európskych peňazí považujeme práve túto prioritnú os za výrazne problematickú. „Dovolím si povedať, že momentálne asi jednu z najproblematickejších, pretože čerpanie európskych peňazí je v súčasnosti v týchto podprogramoch nulové,“ upozornil Raši a dodal, že čo sa týka spomínaného akčného plánu, MK SR ho plní.
Ako na spoločnej tlačovej besede po rokovaní povedala šéfka rezortu kultúry, v apríli po nástupe do funkcie ju nemilo prekvapilo, že takmer 260 mil. eur z eurofondov je vážne ohrozených. Na ministerstve ich čerpanie preverila následne kontrola a zistila nezrovnalosti najmä v procese odborného hodnotenia. V júni preto ministerka vyvodila „radikálne personálne zmeny“ v ministerskej sekcii, ktorá sa týmto zaoberala a prijali opatrenia na odstránenie chýb.
„V hre je momentálne 476 projektov, 47 hodnotiteľov, podotýkam, že 90 percent z nich sú úplne noví ľudia, ktorých bolo treba nájsť transparentne, zaškoliť. Hodnotitelia momentálne fungujú v režime 12 hodín denne, soboty aj nedele, pretože mojou prioritou a našou snahou ministerstva kultúry je zachrániť takmer všetky tieto peniaze, alebo určite veľkú väčšinu z nich.“ Podľa Laššákovej problémy spôsobila výzva na decentralizovanú podporu, ktorá bola zle nastavená.
Laššáková dodala, že nastavenie výzvy a aj hodnotitelia sú veľmi dôležití pre úspešné čerpanie eurofondov, pričom noví hodnotitelia sú rozdelení do viacerých skupín podľa zamerania. So žiadosťami sa pracuje a robíme všetko preto, aby každý jeden cent bol zmysluplne a transparentne využitý, zdôraznila ministerka. Zároveň v rámci ďalšej, centralizovanej výzvy predstavitelia krajov neboli pripravení čerpať európske zdroje z výzvy na základe podoby, v akej vyšla, doplnil k téme Raši. Vicepremiér pochválil ministerkin tím, ktorý sa snaží situáciu napraviť. Výber hodnotiteľov je podľa neho nespochybniteľný.
V súčasnosti sa podľa Tibora Bohó z MK SR povereného riadením sprostredkovateľského orgánu pre Integrovaný regionálny operačný program Prioritná os 3 prehodnocuje všetkých 476 projektov, ktoré boli predmetom kontroly v rámci decentralizovanej výzvy. Do dnešného dňa nebolo preverovanie ukončené, ide totiž o veľké množstvo údajov. Závery kontroly boli známe v máji, do konca júna sa nastavil mechanizmus na odstránenie nedostatkov, v lete zverejnili výzvu na hodnotiteľov projektov a tí sa následne vybrali podľa prísnych odborných kritérií. Hodnotitelia začali 476 žiadostí opätovne preverovať v septembri. V prvom štvrťroku 2019 by mal byť dokončený celý proces a mali by sa začať uzatvárať prvé zmluvy s malými a strednými podnikmi v rámci decentralizovanej výzvy.
Ako doplnil Raši, celková suma pre Prioritnú os 3 je 260 miliónov eur vrátane príspevku zo štátneho rozpočtu a vo výzvach je v súčasnosti alokovaných 53 percent zdrojov, pričom priemer vo výzvach v SR za všetky operačné programy je na úrovni viac ako 90 percent. V oblasti kontrahovania to je v súčasnosti 21 percent a celoslovenský priemer je takmer 50 percent. Zároveň čerpanie v celej SR bude ku koncu roka na úrovni 20 percent z celého programového obdobia, čiže 7,5 miliardy eur a v rámci Prioritnej osi 3 ku konca tohto roka bude na úrovni nula.
