BRATISLAVA - Slovensko má v budúcom roku historicky prvýkrát hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom. Poslanci dnes schválili návrh štátneho rozpočtu na budúci rok a návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2019 až 2021. Prešiel aj koaličný pozmeňujúci návrh, ktorým sa znížil rozpočtovaný schodok verejnej správy na budúci rok z pôvodných 0,1 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) na vyrovnanú bilanciu.
S nulovým deficitom by mala verejná správa hospodáriť aj o rok neskôr a v roku 2021 sa v rozpočte projektuje prebytok 0,2 percenta HDP. Za návrh rozpočtu hlasovalo 79 zo 142 prítomných poslancov. Proti bolo 63 zákonodarcov. Rozpočet teraz poputuje na podpis do prezidentskej kancelárie.
Pri dnešnom hlasovaní okrem spomínaného pozmeňujúceho návrhu, vďaka ktorému sa znížením výdavkov kapitoly Všeobecná pokladničná správa o takmer 100 mil. eur zlepšila celková bilancia rozpočtu, prešli aj ďalšie dva koaličné pozmeňujúce návrhy. V prvom návrhu poslanca za Smer-SD Ladislava Kamenického sa z rozpočtových rezerv zabezpečilo 50 mil. eur na financovanie zdravotníctva cez poistencov štátu a v druhom, ktorý predložil poslanec za SNS Radovan Baláž, sa rovnako z rezerv vyčleňuje 50 mil. eur pre kapitolu pôdohospodárstva. Tento návrh reaguje na úpravy v návrhu na odvod obchodných reťazcov, po ktorých bude výnos z odvodu nižší, ako sa pôvodne plánovalo. Opozičné pozmeňujúce návrhy týkajúce sa dofinancovania asistentov učiteľov, zariadení sociálnych služieb, údržby a opravy ciest prvej triedy či Slovákov žijúcich v zahraničí v pléne neprešli.
Súčasne so zlepšovaním salda verejných financií by sa pritom mal zlepšovať aj pomer verejného dlhu k hrubému domácemu produktu. Rezort financií predpokladá, že dlh verejnej správy bude postupne klesať z tohtoročných očakávaných 48,7 percenta HDP na budúcoročných 47,3 percenta až k úrovni 44,8 percenta v roku 2021. Úroveň dlhu by sa tak mala dostať pod spodnú hranicu sankčného pásma dlhovej brzdy a zostať by tam mala až do konca rozpočtovaného horizontu.
Rozpočtovým plánom výrazne napomáha pozitívny ekonomický vývoj. Samotný rozpočet je postavený na oficiálnej makroprognóze, podľa ktorej hospodárstvo Slovenska v budúcom roku porastie o 4,5 percenta, keď sa očakáva opätovné zrýchlenie exportu vďaka nábehu novej produkcie a zvyšovaniu výroby v automobilových závodoch. Vznikať by mali ďalšie desaťtisíce pracovných miest, miera nezamestnanosti by mala prepisovať nové historické minimá a do roku 2021 klesnúť pod 6 percent. Nominálne mzdy by mali v budúcom roku rásť vyše 6-percentným tempom.
V rozpočte je pritom zahrnutá aj väčšina vládnych opatrení. Zapracovaný je aj zatiaľ návrh na zavedenie odvodu pre obchodné reťazce, ale tiež zmeny v registračných pokladniach či spotrebnej dani z minerálnych olejov. V návrhu je tiež zabezpečené krytie 10-percentného rastu miezd, ako aj ďalších dohôd týkajúcich sa zvyšovania platov vo verejnej správe.
Na krytie dopadu prípadných ďalších legislatívnych opatrení je v rozpočte zahrnutá rezerva 400 mil. eur. Zahŕňať má napríklad vplyv zavedenia bezplatného stravovania na školách, rekreačných šekov, zvýšeného vianočného príspevku, zvýšeného daňového bonusu či zníženej sadzby DPH na ubytovanie. Súčasťou návrhu sú však aj ďalšie rezervy. Pre rok 2019 sa totiž počíta s rezervou na prípadné investície a infraštruktúrne projekty. Ďalšiu rezervu na nasledujúce roky rezort financií nazval Rezerva na vývoj ekonomického cyklu a opisuje ju ako nealokované zdroje v rámci priestoru, ktorý vytvára fiškálny rámec. Ide o sumu 180 mil. eur pre rok 2020 a 500 mil. eur pre rok 2021.
Samotný štátny rozpočet na budúci rok, ktorý parlament schválil vo forme zákona, počíta s celkovými príjmami na úrovni 15,498 mld. eur, celkové výdavky by mali dosiahnuť 17,636 mld. eur a schodok štátneho rozpočtu na rok 2019 sa rozpočtuje na úrovni 2,138 mld. eur.
Pellegrini hovorí o významnej chvíli
Schválenie vyrovnaného rozpočtu je podľa premiéra Petra Pellegriniho pre Slovensko významná chvíľa. Uviedol to na tlačovom vyhlásení po schválení rozpočtu na budúci rok v parlamente. Predseda vlády zároveň poďakoval predsedom koaličných strán, že aj vďaka ich dohode mohol byť takýto návrh rozpočtu do Národnej rady SR predložený.
Rozpočet pritom podľa Pellegriniho vytvára všetky predpoklady, aby sa životná úroveň na Slovensku v budúcom roku zlepšovala. Zároveň je podľa neho potvrdením, že Slovensko si plní svoje domáce úlohy a má plne pod kontrolou svoje verejné financie. Spochybňovanie nastavených rozpočtových cieľov považuje pritom za neopodstatnené. „Ak by niekto pochyboval o tom, či ide len o sľub alebo o realitu, pripomínam, že Slovenská republika už dvakrát po sebe hospodárila lepšie, ako sa plánovalo,“ dodal s tým, že nie je vylúčené, že aj hospodárenie v budúcom roku bude napokon nie vyrovnané, ale dokonca prebytkové.
Spokojnosť so schváleným rozpočtom netajili ani predsedovia koaličných strán. „Každý z našich ministrov je spokojný,“ tvrdí predseda SNS Andrej Danko, ktorý ocenil napríklad aj vyčlenenie 50 mil. eur na podporu potravinárov pre prípad, že by z odvodu obchodných reťazcov zdroje do tejto kapitoly neprišli.
„Som rád, že tento rozpočet ráta s rezervou aj pre potravinárov a pôdohospodárov v prípade, ak by neprešiel osobitný odvod, nevidím však na to dôvod,“ povedal v stredu Danko. Ako doplnil, spolu s ďalšími zdrojmi v rozpočte pre potravinárov tak ide o najväčšiu systematickú podporu potravinárov v histórii. Rovnako si pochvaľoval zdroje na platy v rezorte obrany.
Podľa šéfa Smeru-SD Roberta Fica je rozpočet tiež dôkazom stability vládnej koalície. „Schválenie rozpočtu na rok 2019 je veľmi dôležitý nielen finančný, ale aj politický akt. Ukazuje, v akej kondícii je vládna koalícia. Sme schopní doručiť konsolidovaný rozpočet a dosiahnuť všetky vládne priority,“ tvrdí. Nastavenie rozpočtu vníma pozitívne aj predseda koaličného hnutia Most-Híd Béla Bugár. „V tomto rozpočte sú priority každého rezortu zabezpečené tak, ako sa dalo,“ dodal.
Zo schválenia historicky prvého vyrovnaného rozpočtu sa teší aj minister financií Peter Kažimír, pre ktorého to zároveň môže byť vzhľadom na jeho nomináciu na guvernéra centrálnej banky posledný rozpočet v pozícii ministra financií. Vyzdvihol zlepšujúce sa parametre verejných financií, plánované dosiahnutie strednodobého cieľa čo sa týka štrukturálneho deficitu, tri roky primárnych prebytkov či stláčanie dlhu pod sankčné pásma.
Rozpočet je pritom podľa neho výsledkom koaličných rokovaní, v ktorých často nie je samozrejmosťou brať dostatočne ohľad aj na udržateľnosť verejných financií. „Lídri pochopili a povýšili hodnotu kredibility verejných financií nad svoje záujmy. A to nie je samozrejmé,“ pochválil minister financií predsedov koaličných strán.
Finančná správa prejde reformou
Parlament schválil nový zákon o finančnej správe. Táto legislatíva zjednocuje kompetencie orgánov finančnej správy z viacerých doterajších zákonov. Výsledkom jednotnej legislatívy pre daniarov a colníkov by mali byť okrem iného vyššie platy pre pracovníkov finančnej správy, ako aj transformácia Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty. Návrh vychádza z programového vyhlásenia vlády. V Národnej rade SR pritom prešiel aj pozmeňujúci návrh poslanca za SNS Radovana Baláža. Podľa neho bude pri podozreniach od roku 2020 daniarov a colníkov, tak ako ostatné silové zložky štátu, vyšetrovať nový Úrad inšpekčnej služby. Zákon ešte musí podpísať prezident.
Zmeny navrhované v novom zákone predpokladajú odstrihnutie zamestnancov finančnej správy od klasických tabuľkových platov vo verejnej správe. Mzdové výdavky finančnej správy by sa mali v budúcom roku oproti roku 2018 navýšiť o takmer 14,9 mil. eur, v roku 2020 o 29,7 mil. eur a o 29,6 mil. eur v roku 2021. Platy vo vynovenej finančnej správe majú vychádzať z platových tried štátnych zamestnancov v roku 2018, avšak navýšené majú byť v priemere o 10 %.
Celkové náklady vyplývajúce z návrhu zákona majú vrátane miezd, poistného a ďalších výdavkov predstavovať v budúcom roku takmer 28 mil. eur a v nasledujúcich dvoch rokoch 44,1 mil. eur, resp. 43,3 mil. eur. Výdavky majú byť pritom zabezpečené cez kapitolu rezortu financií pri tvorbe rozpočtu na roky 2019 až 2021.
Okrem zvýšenia platov však majú pracovníci finančnej správy počítať aj so zvýšenými nárokmi na ich prácu. „Na druhej strane sa kladú na túto kategóriu pracovníkov vyššie nároky, cieľom ktorých je zabezpečiť čo najvyšší stupeň odbornosti a profesionality pri plnení úloh finančnej správy a zároveň eliminovať korupčné správanie a iné nežiaduce prejavy pri výkone štátnej služby,“ píše sa v dôvodovej správe k materiálu.
V súvislosti so zjednotením doteraz samostatných skupín pracovníkov finančnej správy, teda colníkov a ostatných štátnych zamestnancov finančnej správy, bude slovenská legislatíva obohatená aj o novú kategóriu s názvom príslušník finančnej správy. Zároveň pre reflektovanie rozdielnosti úloh týchto pracovníkov finančnej správy sa tiež zavádzajú pojmy ozbrojený a neozbrojený príslušník finančnej správy. Obe skupiny sa budú líšiť popri zdravotných, duševných a telesných nárokoch na nich kladených predovšetkým v systéme sociálneho zabezpečenia.
Ozbrojení pracovníci finančnej správy budú spadať do sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, ako je to v súčasnosti v prípade colníkov. Počet ozbrojených pracovníkov by mal však byť vyšší, ako je súčasný počet colníkov. Materiál totiž predpokladá, že v rokoch 2020 a 2021 až 30 % kontrolórov a exekútorov prejde do kategórie ozbrojení príslušníci finančnej správy.
Súčasťou zmien má byť aj spomínaná transformácia Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty na Úrad pre vybrané hospodárske projekty. Po novom má mať vo finančnej správe na starosti okrem veľkých firiem aj obchodníkov s cennými papiermi, dôchodkové správcovské spoločnosti, doplnkové dôchodkové spoločnosti, dôchodkové fondy, platobné inštitúcie a subjekty so statusom schváleného hospodárskeho subjektu. Zároveň z Colného úradu Žilina preberie kompetenciu rozhodovať o žiadosti o udelenie statusu schváleného hospodárskeho subjektu.
Podstatná časť ustanovení návrhu zákona o finančnej správe by mala nadobudnúť účinnosť 1. júla 2019.
Opozícia pochybuje o vyrovnanom rozpočte
Štátny rozpočet na rok 2019, ktorý v stredu schválil parlament, má byť vyrovnaný, opozičné strany sú však voči nemu skeptické. Podľa nich neznižuje daňovo-odvodové zaťaženie a nepripravuje Slovensko na budúcnosť. "Vyrovnaný rozpočet nie je realita, iba sľub. Sľub, na ktorý sa vzhľadom na históriu nemôžeme spoľahnúť," podotkol poslanec SaS Eugen Jurzyca. Podľa neho si má krajina v dobrých časoch odkladať, čo táto koalícia nerobí.
Podobný názor má aj poslanec OĽaNO Eduard Heger. "Tento rozpočet neprináša kvalitné služby pre ľudí a ani nás nepripravuje na budúcnosť. Navyše v období, keď Slovensko zažíva najlepšie ekonomické časy, je tento rozpočet znakom veľkého zlyhania súčasnej vlády," myslí si Heger, podľa ktorého je štruktúra výdavkov zlá, na čo poukazujú aj analýzy Útvaru hodnoty za peniaze.
O tom, že rozpočet na budúci rok bude naozaj vyrovnaný, pochybuje aj nezaradený poslanec Národnej rady (NR) SR Miroslav Beblavý. Zároveň podľa neho schválený rozpočet nedáva odpoveď na otázku, kedy sa znížia dane pracujúcim ľuďom a kedy sa bude investovať do budúcnosti Slovenska. "Pretože do infraštruktúry idú len peniaze z Európskej únie a do školstva žiadna zásadná investícia nejde," podotkol. Minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) zanecháva podľa Beblavého verejné financie v stave, keď len dúfa, že svetový hospodársky vývoj rozpočet nepotopí.
Na schválenie štátneho rozpočtu na rok 2019 reagovalo aj mimoparlamentné Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), ktoré vyrovnaný rozpočet víta. Tento záväzok však mal byť podľa neho už dávno splnený, ak by vláda hospodárila zodpovedne. "Vláda si v rozpočte pridelila rezervy vo výške niekoľko sto miliónov eur, ktoré plánuje použiť na neadresné sociálne balíčky, namiesto toho, aby znižovala daňové a odvodové zaťaženie občanov a firiem," zhodnotil europoslanec Ivan Štefanec (KDH).
