BRATISLAVA - Vláda chce podľa liberálov preniesť ťažisko financovania slovenského zdravotníctva na odvody od ekonomicky aktívnych občanov. Takýto zámer v návrhu budúcoročného štátneho rozpočtu vidí člen zdravotníckeho tímu SaS Martin Barto. Suma, ktorú štát zaplatí za svojich poistencov, podľa predsedu strany Richarda Sulíka výrazne klesá, má ísť o 16-percentný pokles.
Podľa poslankyne Národnej rady (NR) SR za SaS a členky zdravotníckeho výboru parlamentu Janky Cigánikovej vláda chce, aby zdravotníctvo nebolo financované z príspevkov od pracujúcich a nepracujúcich, ale naopak. "Vláda povie, toľkoto má ísť na zdravotníctvo, počká si, koľko zaplatia pracujúci, a potom už len doplatí to, čo tam chýba," povedala. Vláda teda podľa nej namiesto znižovania odvodov občanov či zaťaženia pracujúcich len inam presúva financie, ktoré mohli zostať v zdravotníctve.
V tejto súvislosti chce SaS do parlamentu predložiť dva pozmeňujúce návrhy. Jedným sa má zachovať štvorpercentná sadzba poistného za štátnych poistencov. Druhá zmena spočíva podľa Cigánikovej v znížení zdravotných odvodov pre pracujúcich o jedno percento - "pol percenta zamestnanec, pol percenta zamestnávateľ". Doplnila, že na tieto kroky je v zdravotníctve potrebných 300 miliónov eur. Peniaze by SaS získala z rezervy štátneho rozpočtu a rozpočtu ministerstva obrany.
Na nevhodné nastavenie rozpočtu rezortu zdravotníctva upozorňuje aj Lekárske odborové združenie (LOZ). "Zníženie poistného za poistencov štátu o takmer štvrtinu (249 miliónov eur) reálne ohrozuje zabezpečenie a dostupnosť zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia," uviedol predseda LOZ Peter Visolajský. Združenie sa obáva, že vzhľadom na schválený rozpočet bude nevyhnutné aj v roku 2019, aby štát dodatočne dofinancoval rezort zdravotníctva. Svedčí o tom podľa neho aj stanovisko Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Bremeno financovania zdravotníctva štát v neprimeranej miere prenáša na pracujúcich obyvateľov aj podľa oboch súkromných zdravotných poisťovní na Slovensku.
Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že budúci rok má byť v zdravotníctve historicky najviac peňazí. Celkové príjmy sa predpokladajú vo výške 5,04 miliardy eur s medziročným rastom 234,8 milióna eur. Podľa ministra financií Petra Kažimíra (Smer-SD) ide o významný nárast celkových výdavkov, ktoré majú smerovať k zlepšeniu zdravotnej starostlivosti a chcú pokračovať aj v zefektívnení celkového systému. Návrh rozpočtu prináša aj nový spôsob platby za poistencov štátu. Po novom štát určil pevnú sumu, koľko na budúci rok za štátnych poistencov zaplatí, má ísť o 960 miliónov eur. Napriek tomu, že celkové zdroje v sektore medziročne rastú, štát na budúci rok zaplatí za svojich poistencov menej.
