BRATISLAVA - Opozičné hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) podáva podnet na Ústavný súd SR pre takzvané dodatky k zákonom. Predstavitelia hnutia to uviedli dnes na brífingu s tým, že dodatok k zákonom býva často dôležitejší ako samotná legislatíva.
Podľa Veroniky Remišovej sú takéto úpravy protiústavné a navyše zvýhodňujú istý okruh ľudí. Remišová dodala, že ak by dodatky k zákonom boli predložené ako bežná legislatíva, mohla by verejnosť aj odborná obec v konkrétnej problematike vidieť jej presné znenie.
"Vráťme sa do minulosti, do roku 2014. V národnej rade zasadá výbor pre hospodárske záležitosti a rokuje o zákone o podomovom predaji a predaji na diaľku. Poslancovi za Smer-SD Marošovi Kondrótovi sa však zdalo vhodné, aby do tohto zákona vložil nový článok, ktorý so zákonom o podomovom predaji vôbec nesúvisí. Jeho pozmeňujúci návrh mení zákon o investičnej pomoci, a to tak, že projekty s investičnými nákladmi nad 200 miliónov eur nemusí schvaľovať vláda, ale iba minister," uviedla Remišová.
"Návrh má úžasnú logiku, napríklad štátnu pomoc jeden milión eur musí schváliť celá vláda, ale pri pomoci 60 miliónov stačí, ak ju pekne v tichosti schváli len minister. Zákon poslanci Smeru.SD odhlasujú a začne platiť 1. mája. O päť dní neskôr, 5 mája, predloží Duslo Šaľa Andreja Babiša svoj investičný zámer na ministerstvo hospodárstva a žiada investičnú pomoc. Je zrejme jedinou spoločnosťou, ktorá využila spomínaný pozmeňovací návrh poslanca Kondróta," doplnila.
Podľa opozičnej poslankyne je toto typickým prípadom takzvaných "prílepkov" k zákonom, ktoré zvýhodňujú konkrétne osoby či spoločnosti. "Toto je klasický príklad takzvaného prílepku, keď sa 'prilepí' k návrhu zákona rozširujúci obsah, ktorý však s pôvodným zákonom nesúvisí a mení niečo úplne iné. Takýmto spôsobom sa obchádza štandardný legislatívny proces," povedala Remišová. Hnutie preto podáva podanie na Ústavný súd SR, aby takéto konanie nebolo možné a bolo označené za protiústavné.
"V Českej republike už ústavný súd takúto prax zakázal z viacerých dôvodov. Vyslovil názor, že je to neúcta k občanom, pretože sa obmedzujú základné práva občanov vyjadriť sa k prerokovávanému materiálu," uzavrela Remišová.
