BRATISLAVA – Utorkové hlasovanie Národnej rady (NR) SR o spôsobe voľby ústavných sudcov je podľa prezidenta SR Andreja Kisku varovaním. V stredu vyhlásil, že systém bŕzd a protiváh ostal nedotknutý iba vďaka zmätkom pri hlasovaní.
"V mene mocenského ovládnutia ústavného súdu na ďalších 12 rokov bola vládna väčšina ochotná spoliehať sa na podporu fašistov. Veľkým varovaním je aj to, že princíp, ako bola naša ústava koncipovaná, demokratický systém vzájomných bŕzd a protiváh pri obsadzovaní najdôležitejšieho súdu v SR, zostal nedotknutý len vďaka zmätkom pri hlasovaní," komentoval situáciu prezident. Aj naďalej majú podľa neho predstavitelia štátu povinnosť obnoviť dôveru ľudí v spravodlivosť, k čomu patrí aj dobrý a dôstojný výber sudcov a sudkýň ústavného súdu. "Je povinnosťou NR SR ponúknuť prezidentovi do februára budúceho roku 18 kandidátov a kandidátok, ktorí budú spĺňať také odborné a morálne kritériá, aké si ústavný súd vyžaduje," zdôraznil Kiska.
Hlava štátu dodáva, že súrne treba politickú vôľu na zmeny k lepšiemu. Tá by sa mohla podľa neho dosiahnuť tým, že o kandidatúre na ústavných sudcov budú uvažovať odborníci. Verejne vyzval organizácie, aby navrhovali tých najlepších odborníkov. "V najbližších týždňoch plánujem zorganizovať stretnutia s predstaviteľmi právnických a sudcovských organizácií, aby som ich v tejto aktivite povzbudil. Ako prezident som pri výbere tých najlepších sudcov a sudkýň pripravený dôsledne využívať ústavné právomoci a prispieť k lepšiemu a kvalitnejšiemu ústavnému súdu," uzavrel Kiska.
Sudcovia Ústavného súdu SR sa budú voliť tak ako doteraz. V pléne NR SR totiž v utorok (23. 10.) neprešla novela Ústavy SR, ktorá mala do tohto procesu zaviesť niekoľko noviniek. Za zmenu najvyššieho zákona štátu zahlasovalo len 55 poslancov zo Smeru-SD, SNS a Mosta-Híd. Viacero koaličných poslancov sa zdržalo, nepridala sa ani opozícia. Neúspešné výsledné hlasovanie bolo spôsobené tým, že poslanci ani na druhý pokus napriek snahe neopravili zmenu účinnosti prechodných ustanovení. Podporilo ich len 81 poslancov, minimom bolo 90.
Ešte predtým sa však počítalo s tým, že ústava sa napokon bude meniť. V pléne totiž prešiel aj s podporou časti opozície 98 hlasmi dôležitý pozmeňujúci návrh Róberta Madeja (Smer-SD). Ten spočíval v tom, že ak kandidát na sudcu Ústavného súdu (ÚS) SR získa od poslancov aspoň 90 hlasov, stane sa ústavným sudcom automaticky a do rúk prezidenta len zloží sľub. Ak by ich bolo viac, rozhodujúce malo byť poradie podľa počtu získaných hlasov. Naopak, ak by sa takýmto spôsobom neobsadili všetky voľné miesta na ústavnom súde, v druhom kole sa malo pristúpiť k voľbe kandidátov nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov, po dvoch na každý voľný post, z ktorých mal prezident vybrať sudcov.
Už vo februári 2019 sa končí funkčné obdobie deviatim z celkového počtu 13 ústavných sudcov. Úlohou poslancov tak bude zvoliť 18 kandidátov, z ktorých si hlava štátu vyberie deviatich sudcov na 12-ročné funkčné obdobie. Na zvolenie kandidáta bude stačiť nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov.
