Smer-SD chce vylúčiť prezidenta z voľby ústavných sudcov: Podľa Via Iuris je to krokom späť

Text ešte musí byť predložený v pléne počas prebiehajúcej rozpravy. Okrem Madejových straníckych kolegov svoje podpisy pod návrh pridali aj šéf NR SR Andrej Danko (SNS) či predseda poslaneckého klubu SNS Tibor Bernaťák.

Zámer Smeru-SD spočíva v tom, že ak kandidát na sudcu Ústavného súdu (ÚS) SR získa v pléne aspoň 90 hlasov, stane sa ústavným sudcom automaticky a do rúk prezidenta len zloží sľub. Ak ich bude viac, rozhodujúce bude poradie podľa počtu získaných hlasov. Naopak, ak sa takýmto spôsobom neobsadia všetky voľné miesta na Ústavnom súde, v druhom kole sa pristúpi k voľbe kandidátov nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov, z ktorých si už prezident bude vyberať. Kým v súčasnosti predsedu a podpredsedov ÚS vyberá hlava štátu, podľa Madejovho pozmeňujúceho návrhu si týchto funkcionárov majú spomedzi seba zvoliť samotní ústavní sudcovia.

Madej skúšal takýto pozmeňujúci návrh presadiť aj na pôde ústavnoprávneho výboru, po kritike Mosta-Híd však o ňom nedal ani hlasovať. "Je to v priamom rozpore s tým, čo schválila vláda. Nepokladám to za veľmi seriózne. Mám to chápať tak, že idete proti vláde? Keď už Smer-SD tento návrh medializoval, už vtedy vznikla odborná diskusia, ktorá túto koncepciu odmietla. Tento návrh totiž dáva výlučné právo NR SR tvoriť najvyšší sudcovský orgán, čo je v rozpore s demokratickými princípmi. Na tomto procese sa musia podieľať viaceré zložky. Je to cez čiaru a nemôžem s tým súhlasiť," argumentoval Peter Kresák (Most-Híd).

Via Iuris: Vylúčiť prezidenta z voľby ústavných sudcov je krokom späť

Zakotvenie možnosti parlamentu priamo zvoliť sudcu Ústavného súdu 90 hlasmi poslancov a následné vylúčenie prezidenta z výberu takéhoto ústavného sudcu je krokom späť. Tvrdí to Kristína Babiaková z organizácie Via Iuris v reakcii na pozmeňujúci návrh Róberta Madeja (Smer-SD).

"Vzhľadom na úroveň politickej kultúry na Slovensku a na dôležitosť Ústavného súdu SR je lepšie, ak výber ústavných sudcov nie je iba v rukách parlamentu, ale je rozložený medzi viaceré ústavné orgány – teda aj prezidenta," povedala Babiaková.

Peter Wilfling z rovnakej organizácie sa domnieva, že zrušenie práva prezidenta menovať niektorých sudcov, ako aj predsedu ústavného súdu, sa javí ako účelová zmena, ktorá nie je vyvolaná skutočnou praktickou potrebou, ale snahou oslabiť politického protivníka vo funkcii prezidenta. "Aktuálne navrhované zmeny dávajú možnosť stať sa ústavným sudcom aj osobe, ktorá by za iných okolností nebola prezidentom vymenovaná. Ak navyše bude takáto voľba tajná a nie verejná, nebude jasné, ktorí poslanci ako hlasovali a bude to priestor pre zákulisné dohody, za účelom presadiť zvolenie konkrétnej osoby. Znamená to, že poslanci nebudú niesť za svoje hlasovanie zodpovednosť pred svojimi voličmi," tvrdí.

Vládny návrh ústavného zákona pri voľbe ústavných sudcov je krokom vpred, tvrdí Gál

Minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd) trvá na tom, že vládny návrh zákona o voľbe ústavných sudcov je najlepším možným riešením. Uviedol to v Národnej rade SR v rozprave o tejto téme. Podľa Gála návrh ústavného zákona nie je iba dielom strany Most-Híd, Smer-SD alebo Slovenskej národnej strany (SNS). Ide o spoločný návrh riešenia, pričom predstavuje posun vpred oproti v súčasnosti platným pravidlám.

“Ide o výsledok, respektíve kompromis vládnej koalície. Som presvedčený, že tento materiál zaručí zlepšenie oproti súčasnému stavu. Každý chce zlepšiť situáciu na Ústavnom súde SR a týmto cieľom sa riadi aj náš návrh ústavného zákona,” povedal Gál v parlamente. Podľa jeho slov ide o dôležitú tému, ku ktorej je potrebné pristúpiť zodpovedne. “Hlasovanie Národnej rady SR rozhodne o tom, akí sudcovia budú na ústavnom súde najbližších dvanásť rokov,” doplnil minister.

Slovenskú republiku čaká na prelome kalendárnych rokov masívna výmena ústavných sudcov, pričom sa ich vymení deväť z celkového počtu 13. Noví sudcovia budú obliekať talár až do roku 2031.

Žitňanská: Za návrhom Smeru-SD je animozita najvyšších ústavných činiteľov

Pozmeňujúci návrh Smeru-SD a SNS, aby bolo možné ústavných sudcov voliť aj priamo bez toho, aby do procesu zasahoval prezident SR, sa Žitňanskej nepozdáva. Vidí za tým osobné animozity medzi najvyššími ústavnými činiteľmi, čo považuje za absolútne dno. "Potom radšej žiadnu zmenu. Do kreovania Ústavného súdu (ÚS) SR má byť zapojených viacero mocí," uviedla.

Žitňanská je hlboko presvedčená o tom, že mesiac predtým, ako majú poslanci pristúpiť k voľbe kandidátov na ústavných sudcov, nie je čas na preorávanie ústavného systému, ktorý je konštruovaný desaťročia. "Nie je čas robiť takéto vývrtky z večera do rána bez toho, aby sme boli schopní domyslieť konzekvencie. To je moje hlboké presvedčenie. Preto si myslím, že priestor pre ďalšie kompromisy by sa mal stále hľadať na platforme pôvodného vládneho návrhu." Na Žitňanskej slová nikto z koalície nereagoval.

Kresák navrhuje, aby sudca ÚS SR mohol predložiť odlišné právne stanovisko k rozhodnutiu ÚS SR

Poslanec Peter Kresák (Most-Híd) predložil návrh novely zákona o Ústavnom súde Slovenskej republiky. Pozmeňujúci návrh súvisí s možnosťou, aby ktorýkoľvek zo sudcov v pléne alebo v senáte ústavného súdu mohol predložiť odlišné právne stanovisko, kde vyjadrí nesúhlas a zdôvodní ho.

Rozhodnutie ÚS SR v súčasnosti nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov konania pred ústavným súdom, ak z osobitných ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné. "V tomto zmysle sa napríklad rozhodnutia ÚS SR v konaní o súlade právnych predpisov, v konaní o súlade medzinárodných zmlúv, v konaní o súlade predmetu referenda, v konaní o výklad ústavy a ústavných zákonov, v konaní o sťažnosti proti výsledku ľudového hlasovania, v konaní o uvoľnení funkcie prezidenta a v konaní o neplatnosti právnych predpisov vyhlasujú v zbierke zákonov, čo je nevyhnutným predpokladom ich právoplatnosti a všeobecnej záväznosti," uviedol Kresák v pozmeňovacom návrhu.

Z uvedeného vyplýva, že odďaľovanie vypracovania ohláseného odlišného stanoviska čo i len jedným zo sudcov ÚS SR môže na dlhší čas pozdržať nadobudnutie právoplatnosti významného nálezu ústavného súdu. Preto Kresák navrhuje, aby ten sudca, ktorý pripojil odlišné stanovisko, mal zákonnú povinnosť toto vypracovať do 30 dní odo dňa písomného vyhotovenia rozhodnutia ÚS SR. Podľa Kresáka je to dosť dlhá doba na sformulovanie názorov k výroku alebo odôvodneniu rozhodnutia, s ktorým sudca nesúhlasí. Zároveň Kresák dodal, že v prípade, ak lehotu nevyužije, je možné vyhlásiť alebo zverejniť rozhodnutie aj bez jeho odlišného stanoviska.

Ústavný súd má byť zárukou spravodlivosti a čestnosti, uviedol Baránik

Ústavný súd SR má byť zárukou spravodlivosti, vymožiteľnosti práva na Slovensku a čestnosti. Uviedol to v rozprave v Národnej rade SR opozičný poslanec Alojz Baránik (SaS). Podľa jeho slov nie je dôležité zvoliť nových sudcov v potrebnom termíne, ale nájsť skutočne kvalitných ľudí, ktorí budú zastávať túto funkciu do roku 2031. Opozícia trvá tiež na tom, aby bola nastavená takzvaná cyklická voľba ústavných sudcov po štyroch rokoch. Zásadnou pripomienkou opozície je aj verejná voľba kandidátov, teda súčasné tajné hlasovanie poslancov zmeniť na verejné.

"Tento súd, o ktorom sa tu rozprávame, má byť zárukou spravodlivosti a čestnosti. Nemôžeme sa tváriť, že je najdôležitejšie stihnúť termíny, ale musí byť prioritou zvoliť kvalitných sudcov, ktorí budú prezentovať správne zásady a hodnoty," uviedol Baránik. "Na Slovensku nikdy neboli slušní sudcovia vo väčšine, ale nemôžeme sa čudovať. Vládnu tu totiž politické strany, ktorých predstavitelia sú priamo napojení na organizovaný zločin," doplnil poslanec. V prípade zapracovania návrhov opozície by mali noví sudcovia rozdielne funkčné obdobie. Tretina na štyri roky, ďalšia na osem a zvyšní štyria na dvanásť. Tým by bolo podľa opozície zaručené, že by nenastala opäť situácia, keď sa vymení až deväť sudcov ústavného súdu naraz.

Baránik zároveň priznal, že opozícia spravila administratívnu chybu, keď nedoručili svoje požiadavky priamo ministrovi spravodlivosti Gálovi v dostatočnom predstihu. "Áno pochybili sme, ale ministrovi som sa ospravedlnil a faktom je, že náš spoločný návrh neobsahoval zásadné zmeny, o ktorých by nevedel," povedal Baránik.