Schôdza parlamentu: Poslanci rokovali o týchto zákonoch

Poslanci schválili novelu zákona o politických stranách

Poslanci dnes schválili návrh novely zákona o politických stranách a hnutiach z dielne SNS. Schválená novela zavádza novú reguláciu pre voľby do NR SR a Európskeho parlamentu. Podmienkou pre kandidujúce strany bude, aby strana, ktorá chce ísť do volieb, mala stanovený minimálny počet orgánov a členov orgánov strán. Zo zákona každá strana bude musieť mať revíznu komisiu, rozhodcovský orgán a výkonný orgán (predsedníctvo). Okrem toho najvyšším straníckym orgánom bude snem. Strana tiež bude musieť mať štatutára. Každý orgán strany okrem štatutárneho bude musieť mať najmenej troch členov a výkonný deväť členov. Jeden člen nemôže byť vo viacerých orgánoch naraz.

Strany, ktoré budú chcieť kandidovať do NR SR alebo Európskeho parlamentu, budú musieť okrem zoznamu kandidátov a volebnej kaucie predložiť aj zoznam počtu členov strany. „Ten bude musieť byť minimálne dvojnásobok počtu kandidátov zaradených na kandidačnú listinu,“ vysvetlil Tibor Bernaťák (SNS). Prípadne strany dostanú podľa neho na výber. Ak by si nevybrali túto alternatívu, musia pred voľbami predložiť zoznam členov, ktorý je päťnásobkom najvyššieho výkonného orgánu strany. „Keď teda výkonný orgán, ktorým je predsedníctvo, má deväť členov, strana musí predložiť pred voľbami zoznam 45 členov strany," uviedol.

Samotní národniari k svojmu zákonu predložili viacero pozmeňujúcich návrhov, ktoré plénum podporilo. Podľa schválených zmien meno člena štatutárneho orgánu strany nebude môcť byť v jej názve. „Názov strany alebo jej skratka nesmie obsahovať meno alebo priezvisko osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu alebo členom prípravného výboru strany,“ povedal predseda poslaneckého klubu SNS Tibor Bernaťák. Cieľom tejto zmeny je zamedziť, aby bol u voličov vyvolávaný dojem vlastníctva politickej strany jedinou osobou.

Názov strany alebo jej skratka, ktorá vznikne vypustením mena alebo priezviska štatutárneho orgánu strany alebo člena štatutárneho orgánu strany alebo člena prípravného výboru strany, sa nemusí líšiť od názvu strany alebo jej skratky, ktorá už bola zaregistrovaná. Cieľom tohto ustanovenia je umožniť politickým stranám, ktoré splnia povinnosť jednoduchým vypustením mena a priezviska zo svojho názvu, aby nemuseli úplne meniť svoj názov v prípade, že tento bol už zaregistrovaný. Podmienkou však je, že takýto názov alebo skratku v súčasnosti žiadna strana nepoužíva.

Strana bude po novom povinná zverejniť na svojom webovom sídle údaje o prijatej pôžičke. Poslanci tiež schválili, že strany budú povinné zriadiť si platobný účet vedený v Štátnej pokladnici. Číslo osobitného účtu oznámi politická strana v listinnej podobe alebo elektronickej podobe bezodkladne po jeho zriadení ministerstvu financií a štátnej komisii, ktorá ho zverejní na svojom webovom sídle. Ministerstvo financií začne vyplácať príspevky zo štátneho rozpočtu po doručení oznámenia čísla osobitného účtu stranou. Prostriedky vedené na osobitnom účte môžu byť použité výlučne prevodom z účtu na účet. Strana nemôže prostriedky z príspevkov zo štátneho rozpočtu vedené na osobitnom účte previesť na svoj platobný účet v inej banke. Príspevky zo štátneho rozpočtu nemôže strana použiť na pôžičky a úvery fyzickým osobám alebo právnickým osobám, zmluvy o tichom spoločenstve, podnikanie obchodnej spoločnosti, ktorú strana založila alebo sa stala jej jediným spoločníkom, ručenie za záväzky fyzických osôb alebo právnických osôb či darovanie.

Verejné obstarávanie by malo byť efektívnejšie a rýchlejšie

Cieľom návrhu veľkej novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorý poslanci Národnej rady SR dnes prerokovali v druhom čítaní, je zefektívniť a zjednodušiť postupy verejného obstarávania. Zavedie sa koncepčné delenie zákaziek, pričom na ich nový druh do určitého finančného limitu sa zákon o verejnom obstarávaní nebude vzťahovať. Novelu pripravil Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO), po schválení v parlamente by mala nadobudnúť účinnosť 1. januára 2019.

"Navrhovanou právnou úpravou sa zjemňuje prílišná tvrdosť súčasnej úpravy uzatvárania dodatkov na úroveň európskych smerníc spočívajúca v možnosti opakovanej zmeny zmluvy, uvoľnenia pravidla de minimis pri zadávaní podlimitných zákaziek," povedal pri odôvodnení návrhu novely pred poslancami podpredseda vlády SR pre informácie a investície Richard Raši (Smer-SD). Rozšíri sa výnimka na odkladnú lehotu pri uzatváraní zmlúv na zmluvy uzavreté v rámci dynamického nákupného systému, ako aj dôvody na podanie určovacej žaloby na zadávanie zákazky, pričom výška súdneho poplatku má byť nižšia. To by malo podľa vicepremiéra významne zrýchliť nákupy cez tento systém.

"Významným debyrokratizačným opatrením je vypustenie konceptu dvojobálkového predkladania ponúk, ktorý sa v praxi verejného obstarávania neosvedčil a spôsobil predovšetkým zvýšenú administratívu pre verejných obstarávateľov a zbytočné predlžovanie procesu verejného obstarávania," priblížil Raši. Novela spresňuje postup zadávania zákaziek s nízkou hodnotou, zavádza nové jednoduchšie zadávanie podlimitných zákaziek, umožňuje fakultatívne zriadenie komisie na vyhodnocovanie ponúk či predloženie jednoduchého čestného vyhlásenia ako predbežnej náhrady dokladov o splnení podmienok účasti.

Novela upravuje podmienky používania elektronického trhoviska, a síce vypúšťa z elektronického trhoviska stavebné práce, resp. znemožňuje zadávať zákazky na uskutočnenie stavebných prác prostredníctvom elektronického trhoviska. Revízne postupy by mali byť efektívnejšie a jednoduchšie, s obmedzeným obsahom a úpravou lehôt žiadosti o nápravu. Úprava sa týka aj výšky a výpočtu kaucie, zavedie sa koncentračná zásada v konaní o námietkach. Súťaž nebude povinná pri tovaroch a službách do 70 tis. eur bez DPH (teraz do 50 tis. eur), pri stavebných prácach do 180 tis. eur (150 tis. eur) a pri hotelových, kultúrnych či sociálnych službách do 260 tis. eur (200 tis. eur). Väčšinu zákaziek v takej hodnote doteraz zadávali práve mestá a obce alebo ich organizácie.

Povinnosť uchovávať zdravotnú dokumentáciu v papierovej podobe by mala odpadnúť

Povinnosť uchovávať zdravotnú dokumentáciu v papierovej podobe by mala v budúcnosti odpadnúť. Vyplýva to z vládneho návrhu novely zákona o zdravotníckom informačnom systéme, o ktorom dnes rokovali poslanci parlamentu v prvom čítaní. Podľa dôvodovej správy bude stačiť, ak bude zdravotná dokumentácia len v elektronickej podobe.

Navrhovaná právna úprava pamätá aj na situácie, keď nie je možné viesť čisto elektronickú zdravotnú dokumentáciu a záznamy ukladať do elektronickej zdravotnej knižky. Navrhuje sa v nej aj úprava prístupov zdravotníckych pracovníkov k zdravotným údajom v elektronickej zdravotnej knižke, zmena spôsobu zapisovania a rozsahu zapisovaných údajov do pacientskeho sumára, zmena v procese vydávania elektronických preukazov zdravotníckeho pracovníka, ako aj vydávanie elektronických preukazov pracovníka v zdravotníctve.

Poslanec za hnutie OĽaNO Alan Suchánek v rozprave uviedol, že prístup k zdravotným záznamom bude mať príliš veľa zdravotníckych pracovníkov, čo by mohlo ohroziť pacientovo súkromie. Podľa ministerky zdravotníctva Andrey Kalavskej však títo ľudia nebudú mať možnosť vidieť celú zdravotnú dokumentáciu, len pacientsky sumár. Návrh tiež umožní uzatvoriť dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti, ako aj odstúpenie od uzatvorenej dohody elektronicky.

Zo služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti sa vypustí štatistické spracúvanie lekárskeho predpisu a lekárskeho poukazu na zdravotné poistenie, ako aj poplatok za túto službu, ktorá sa prechodom na tzv. elektronický predpis stane bezpredmetnou. Z dôvodu plného napojenia poskytovateľov lekárenskej starostlivosti do informačného systému sa zavedie nový systém úhrady za poskytnutú lekárenskú starostlivosť, a to na základe dispenzačných záznamov.

Súčasťou novely je aj spresnenie ustanovení o viacnásobnom elektronickom recepte. Lekár ho môže napísať pri prepustení pacienta z ústavnej zdravotnej starostlivosti a predpísať mu zdravotnícku pomôcku, liek alebo dietetickú potravinu v počte balení potrebných na liečbu pacienta v trvaní 30 dní. Za odporúčanie odborného lekára sa pri predpise bude považovať aj odporúčanie ošetrujúceho lekára, ktoré bude uvedené v prepúšťacej správe.

Pohľadávky na poistnom by nemal vymáhať ÚDZS

Pohľadávky na poistnom by nemal v budúcnosti vymáhať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). Vyplýva to z vládneho návrhu novely zákona o zdravotných poisťovniach, ktorý dnes prerokovali poslanci v prvom čítaní. Pohľadávky na poistnom sa podľa dôvodovej správy v súčasnosti vymáhajú dvoma spôsobmi, výkazom nedoplatkov prostredníctvom zdravotných poisťovní alebo platobným výmerom prostredníctvom ÚDZS. Návrh má zrušiť možnosť vydania platobného výmeru úradom, pretože ten nemá dostatočný čas na preverenie situácie poistenca.

Cieľom novej úpravy je zabezpečiť, aby sa pohľadávky na poistnom v prvom stupni vymáhali výlučne prostredníctvom zdravotných poisťovní. Navrhuje sa zrušiť možnosť vydania platobného výmeru úradom. Úlohy druhostupňového (odvolacieho) orgánu v plnej miere prevezme ÚDZS.

"Prerozdeľovanie poistného sa v súčasnosti vykonáva pri zohľadnení demografických indexov, farmaceuticko-nákladových skupín a nadlimitnej sumy. Napriek týmto prvkom prerozdeľovací systém nedostatočne predikuje výdavky na zdravotnú starostlivosť v budúcnosti," uvádza sa v dôvodovej správe. Novela má tiež zachovať prerozdeľovací mechanizmus a naďalej ho zdokonaľovať tak, aby v čo najvyššej miere bránil selekcii rizika poisťovňami, a aby každá poisťovňa mala k dispozícii rovnaký objem zdrojov na poistenca s vybranými charakteristikami.

V situácii, keď zdravotná poisťovňa spravuje verejné zdroje, je podľa správy nevyhnutné, aby zdravotné profily poistencov jednotlivej zdravotnej poisťovne nespôsobovali nerovnaké postavenie zdravotných poisťovní navzájom. Preto sa navrhuje nový parameter - viacročné nákladové skupiny - podľa ktorého sa na základe nákladov z posledných troch rokov pre každého poistenca stanoví index rizika nákladov.

Voľby do europarlamentu sa nezlúčia s jedným kolom prezidentských volieb

Umožniť konanie prvého kola alebo druhého kola volieb prezidenta Slovenskej republiky s voľbami do Európskeho parlamentu v jeden deň, v rovnakom čase a prostredníctvom spoločných volebných komisií navrhovali poslanci Národnej rady SR za stranu Sloboda a Solidarita (SaS) Martin Klus a Milan Laurenčík. Poslanci parlamentu však dnes neposunuli do druhého čítania návrh ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky. Cieľom návrhu ústavného zákona bolo odstrániť neopodstatnené ústavné obmedzenie, podľa ktorého sa voľby prezidenta Slovenskej republiky majú vykonať najneskôr 60 dní pred uplynutím funkčného obdobia dosluhujúceho prezidenta. Poslanci po neschválení tohto návrhu nehlasovali o návrhu novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva.

Podľa predkladateľov by táto zmena mohla priniesť dvojaký efekt, a to finančné úspory a vyššiu účasť voličov vo voľbách. "S vyššou účasťou priamo súvisí aj ušetrená celoeurópska blamáž za najnižšiu volebnú účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu v ich histórii, ktorú Slovensko dosiahlo v roku 2014," uviedli v dôvodovej správe k návrhu novely poslanci.

Zároveň pripomenuli, že Národná rada Slovenskej republiky schválila 21. marca 2017 novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorá logicky a racionálne zlúčila konanie volieb do orgánov samosprávnych krajov a volieb do orgánov samosprávy obcí. "Analogicky k uvedenej legislatívnej norme bol s prihliadnutím na niektoré špecifiká volieb prezidenta Slovenskej republiky a volieb do Európskeho parlamentu vypracovaný aj tento návrh zákona. Základnou odlišnosťou volieb prezidenta je, že ich termín sa môže pod vplyvom nepredvídateľných okolností meniť. Týmito nepredvídateľnými okolnosťami môže byť napríklad odstúpenie prezidenta z funkcie alebo jeho úmrtie počas jeho funkčného obdobia," priblížili liberáli.

Už od roku 1999, keď sa na Slovensku po prvýkrát konali priame voľby prezidenta, sa koná inaugurácia prezidenta 15. júna. Voľby do Európskeho parlamentu sa tradične konajú koncom mája. "Táto konštelácia je ideálna pre zlúčenie volieb a získanie synergického efektu z tohto zlúčenia," uzavreli poslanci.

Plénum odobrilo personálne zmeny vo výboroch

Národná rada SR dnes odobrila zmeny v zložení parlamentných výborov. Zároveň NR SR zobrala na vedomie, že poslankyni Lucii Žitňanskej ukončením členstva v Klube poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za stranu Most-Híd 21. septembra 2018 zaniklo podľa ústavného zákona o zriadení a činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu členstvo vo výbore.

Na návrh členov poslaneckých klubov Most-Híd a Sme rodina plénum odvolalo poslankyňu Adrianu Pčolinskú (Sme rodina) z funkcie členky Zahraničného výboru Národnej rady SR a poslanca Ľudovíta Gogu (Sme rodina) z funkcie člena Výboru Národnej rady SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a zvolilo poslanca Petra Kresáka (Most-Híd) za člena Výboru Národnej rady SR na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu a poslankyňu Adrianu Pčolinskú za členku Výboru Národnej rady SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a za členku Osobitného kontrolného výboru Národnej rady SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. Poslanec Ľudovít Goga sa stal členom Zahraničného výboru NR SR.

Z koaličnej strany Most-Híd ako aj z poslaneckého klubu Mosta-Híd odišla v septembri exministerka spravodlivosti a poslankyňa Národnej rady SR Lucia Žitňanská. Poslanecký klub Mosta-Híd tak má 13 členov. V marci Lucia Žitňanská oznámila, že na poste šéfky rezortu spravodlivosti nebude pokračovať. Vrátila sa do Národnej rady SR a vstúpila do poslaneckého klubu Mosta-Híd. V septembri Žitňanská uviedla, že stratila aj dôvod na udržiavanie čisto formálnych väzieb so súčasnou vládnou koalíciou, a preto sa rozhodla vystúpiť z poslaneckého klubu Most-Híd a teda aj zo strany Most-Híd.

Koordinácia regionálneho rozvoja prejde z úradu vlády na Rašiho úrad

Koordinácia prípravy politík regionálneho rozvoja prejde od začiatku budúceho roka z pôsobnosti Úradu vlády SR na Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. Poslanci NR SR dnes schválili príslušný návrh novely zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Novelu predložil vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši s navrhovanou účinnosťou od 1. januára 2019.

Presun kompetencií v oblasti regionálneho rozvoja súvisí so zrušením Úradu splnomocnenca vlády pre podporu najmenej rozvinutých okresov na základe rozhodnutia vlády z 9. mája 2018. Odstraňovanie regionálnych rozdielov a s tým súvisiaca podpora najmenej rozvinutých okresov v nadväznosti aj na nedávno prijaté národné priority trvalo udržateľného rozvoja v rámci Agendy 2030 je podľa úradu vicepremiéra úzko späté s jeho činnosťou. „Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa preto vhodnejšie javí zveriť koordináciu prípravy politík regionálneho rozvoja do pôsobnosti Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, ktorého úlohou je, okrem iného, aj koordinácia prípravy zásadných opatrení Agendy 2030, zahŕňajúcej i záväzky na odstraňovanie zvyšujúcich sa ekonomických a sociálnych nerovností," zdôvodnil presun kompetencií Rašiho úrad.

Novela kompetenčného zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, v súčasnosti nie je možné vyčísliť skutočný dopad. "Finálna výška rozpočtu bude zrejmá až po podpísaní delimitačných protokolov. Možno však uviesť, že výška vplyvov neprekročí limity rozpočtových kapitol príslušných ústredných orgánov štátnej správy na príslušný rozpočtový rok. Úrad vlády SR a Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu nebudú žiadať zvýšenie jednotlivých rozpočtových kapitol prostredníctvom rozpočtových opatrení," uviedol úrad vicepremiéra.

Poslanci schválili novelu Autorského zákona

Kritériá použité pri výpočte odmeny v sadzobníkoch jednotlivých organizácií kolektívnej správy práv, ako sú SOZA či LITA a ďalšie upravuje Ministerstvo kultúry (MK) SR novelou Autorského zákona, ktorú dnes schválil parlament. Novela má odstrániť aj aktuálne problémy z praxe týkajúce sa vzťahov medzi organizáciami kolektívnej správy práv a používateľmi.

Ako uvádza MK SR v predkladacej správe, novela by mala ešte viac „spružniť inštitút podania žaloby na určenie obsahu licenčnej zmluvy, ak sa organizácia kolektívnej správy a používateľ nedohodnú na jej obsahu“. Spresňuje sa postup v prípade sporu. Medzi iným sa zakotvuje povinnosť viesť pri dohode o spoločnej správe aj spoločný sadzobník, pričom sadzby vo svojom súčte nesmú byť vyššie než v prípade samostatných zmlúv s jednotlivými organizáciami. Novela by zároveň mala posilniť využitie alternatívnych metód riešenia sporov prostredníctvom mediácie v prípade sporov s právnickou osobou združujúcou používateľov, a to v transpozičnom ustanovení k smernici Európskeho parlamentu a Rady o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na online využívanie na vnútornom trhu.

Ministerstvo kultúry ohlásilo novelizáciu Autorského zákona s cieľom vyriešiť spory za platenie poplatkov organizáciám napríklad za púšťanie hudby na verejných zábavách či za televízory v hotelových izbách. V oboch prípadoch platí, že organizátor podujatia alebo prevádzkovateľ hotela musí na použitie diel získať súhlas autorov (licenciu) vopred od organizácie kolektívnej správy práv. V prípade hotelov z rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vyplýva, že „nie je rozhodujúce, či hosť pozeral televíziu, ale postačí umožnenie verejného prenosu - televízor v izbe“, upozornilo MK SR. Vznikajú tak spory s organizáciami kolektívnej správy.

Novela tiež rieši niekoľko aktuálnych aplikačných problémov z praxe týkajúcich sa vzťahov medzi organizáciami kolektívnej správy práv a používateľmi a legislatívno-technicky spresňuje viaceré ustanovenia. "Opäť sa ešte viac spružňuje inštitút podania žaloby na určenie obsahu licenčnej zmluvy, ak sa organizácia kolektívnej správy a používateľ nedohodnú na jej obsahu (v ťažiskových prípadoch na výške odmeny). Na jednej strane sa znižuje percento ukladaných prostriedkov počas trvania sporu zo sto percent na 80 percent (počas sporu však používateľ môže používať predmety ochrany aj bez uzavretej licenčnej zmluvy), na druhej strane už tieto prostriedky nebudú počas sporu viazané a organizácia kolektívnej správy ich môže rozdeliť nositeľom práv. Zvyšok doplatí používateľ na základe právoplatného rozsudku," uvádza sa v dôvodovej správe. Ďalej sa spresňuje spôsob uplatnenia tohto inštitútu v prípade tzv. dohody o spoločnej správe. Taktiež sa zakotvuje povinnosť viesť pri dohode o spoločnej správe aj spoločný sadzobník, pričom sadzby vo svojom súčte nesmú byť vyššie než v jednotlivých prípadoch.