BRATISLAVA - V ambulanciách všeobecných lekárov pre dospelých budú môcť chýbajúce zdravotné sestry nahradiť zdravotnícki asistenti, ktorí sú po novom premenovaní na "praktické sestry". Vyplýva to z nepriamej novely zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorú poslanci pripojili k novele zákona o omamných látkach. Prezident SR Andrej Kiska právnu normu podpísal.
"Všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre dospelých môže poskytovať aj poskytovateľom určený všeobecný lekár a poskytovateľom určená praktická sestra," píše sa v návrhu z dielne šéfa zdravotníckeho výboru Štefana Zelníka (SNS).
Opozícia zmenu kritizovala, ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská (nom. Smeru-SD) ju obhajovala. "Hľadali sme systém, ako odbremeniť sestry," uviedla s tým, že ak lekárovi bude stačiť v ambulancii praktická sestra, zdravotná by mohla ísť do nemocnice. "Nechceme ale nikoho nikým nahrádzať," zdôraznila. Proti zmene bola Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA). Podľa Ivety Lazorovej, prezidentky SKSaPA, zmena by znížila úroveň zdravotníctva a zhoršila situáciu v nemocniciach. Asociácia nemocníc Slovenska (ANS) nesúhlasí s vyjadrením sestier, že v ambulanciách by nemali pracovať praktické sestry. Navrhovanú zmenu víta.
"Táto zmena bude jednoznačne v prospech pacienta. Praktické sestry, ktoré majú takmer identické vzdelanie a kompetencie ako sestry, budú môcť pracovať aj v bežných ambulanciách a kvalifikované sestry s vyšším vzdelaním budú mať väčší priestor uplatniť sa tam, kde chcú pracovať a kde ich pacient viac potrebuje, t.j. pri rôznych špecializovaných činnostiach, v ústavnej zdravotnej starostlivosti a podobne," zdôraznila ANS.
Asociácia súkromných lekárov (ASL) SR hodnotí návrh rovnako pozitívne. "Má umožniť, aby praktické sestry mohli pracovať v ambulanciách všeobecných lekárov pre dospelých namiesto sestry s príslušnou odbornosťou. Vnímame túto aktivitu v prospech pacienta, keďže nedostatok zdravotníckeho personálu má dopad predovšetkým na neho," uviedla ASL. Odmieta tvrdenia sesterskej komory, že by takýto krok ohrozoval pacienta.
Novela zákona o omamných látkach upravuje posudzovanie možných nových drog. Rezort zdravotníctva navrhol zrušiť šesťročnú lehotu, ktorú odborníci majú na posúdenie látok, ktoré môžu byť novými drogami. Budú mať tak na takýto krok viac času. Ako poukázalo ministerstvo, na Slovensku nie je referenčné laboratórium, ktoré by sa komplexne zaoberalo skúmaním drog.
Dôchodkový vek sa bude zverejňovať päť rokov dopredu
Dôchodkový vek na Slovensku sa bude zverejňovať päť rokov dopredu. Vyplýva to z novely zákona o sociálnom poistení z dielne koaličnej strany Most-Híd, ktorú vo štvrtok podpísal prezident SR Andrej Kiska.
Po novom sa zavedie mechanizmus, podľa ktorého sa má od roku 2019 každoročne vydávať opatrenie, ktoré určí dôchodkový vek na príslušný rok v predstihu piatich rokov. Zmení sa tiež to, že sa bude dôchodkový vek určovať na roky a mesiace, nie na roky a dni, ako je to v súčasnosti, čím bude dôchodkový vek podľa poslancov viac zapamätateľný.
Dôchodkový vek poistenca, ktorý v budúcom roku dovŕši 62 rokov, by mal byť 62 rokov a 6 mesiacov, v roku 2020 by mal dosiahnuť 62 rokov a 8 mesiacov, v roku 2021 má byť stanovený na 62 rokov a 10 mesiacov, v roku 2022 má byť 63 rokov, a v roku 2023 má byť stanovený na 63 rokov a 2 mesiace.
Inšpiráciou pre zmenu zákona bol pre poslancov dôchodkový systém v Českej republike, ktorý taktiež ustanovuje dôchodkový vek na dlhšie obdobie do budúcnosti. "Podarilo sa nám odstrániť nedostatky, ktoré v zákone boli veľmi dôležité. Nedostatkom bolo, že dôchodkový vek bol určený na roky a dni, po novom bude určený na roky a mesiace. Je to zapamätateľné, inšpirovali sme sa legislatívou okolitých krajín," skonštatovala na tlačovej konferencii po hlasovaní o zákone poslankyňa Irén Sárközy (Most-Híd).
Dôchodcovia tak vďaka prijatiu novely pôjdu v budúcom roku do dôchodku o niečo skôr, ako by šli podľa opatrenia rezortu práce, keďže sa mal dôchodkový vek na budúci rok predĺžiť na 62 rokov a 202 dní. "Ľudia budúci rok pôjdu do dôchodku skôr o tri týždne, akoby išli, keby sme tento návrh nepredložili. Aj v roku 2020 pôjdu ľudia do dôchodku približne o štyri týždne skôr," doplnil štátny tajomník rezortu práce Ivan Švejna (Most-Híd). Zároveň ocenil, že návrh podporilo 133 poslancov vrátane opozičných. "Získali sme výraznú podporu opozície, to dokazuje, že zákon je odborný, som rád, že opozícia pri dôchodkových témach nepolitikárči," dodal Švejna.
Detské jasle nebudú musieť plniť podmienku debarierizácie
Detské jasle po novom nebudú musieť plniť podmienku debarierizácie, ako im doteraz nariaďovala platná legislatíva. Prezident podpísal novelu zákona o sociálnych službách, ktorú do parlamentu predložili koaličné poslankyne Alena Bašistová (nezaradená), Magdaléna Kuciaňová (SNS) a Jana Vaľová (Smer-SD).
Novelou sa zmenia ustanovenia, ktoré upravujú činnosť jaslí, ako aj ustanovenia o podmienkach poskytovania finančnej podpory na spolufinancovanie vybraných druhov sociálnych služieb zo štátneho rozpočtu. Prijatím novely zákona sa upustí od povinnosti debarierizácie priestorov podľa vykonávacej vyhlášky k stavebnému zákonu u doterajších prevádzkovateľov bývalých "detských jaslí". Poslanci schválili pozmeňujúci návrh zo spoločnej správy výborov, podľa ktorého sa výnimka bezbariérovosti bude vzťahovať na doterajších prevádzkovateľov, ktorí pôsobia len v tých istých objektoch.
"Pokiaľ zmení prevádzkovateľ miesto poskytovania sociálnej služby, podmienku bezbariérovosti už bude musieť splniť. Predmetné prechodné ustanovenie sa teda vzťahuje na doterajších prevádzkovateľoch len v objektoch doposiaľ prevádzkovaných, a nie na nimi prevádzkované nové objekty zariadenia po 28. februári 2017," uvádza sa v pozmeňujúcom návrhu.
Upraví sa aj plnenie kvalifikačných predpokladov u opatrovateľov detí v jasliach. Kvalifikačné predpoklady by mal po novom spĺňať aj opatrovateľ detí, ktorý spĺňa požiadavku dosiahnutého stupňa vzdelania s iným odborným zameraním, než je oblasť starostlivosti o dieťa, ale v čase uzatvárania pracovnoprávneho vzťahu s poskytovateľom tejto sociálnej služby nemá absolvovaný požadovaný akreditovaný kurz opatrovania detí. "Úprava plnenia kvalifikačných predpokladov umožňuje flexibilnejšie reagovať na fluktuáciu zamestnancov, až následne zabezpečiť doplnenie jeho kvalifikačných predpokladov, čím sa podporí zamestnateľnosť a zamestnávanie pracovníkov," očakávajú poslankyne.
Zruší sa aj povinnosť jaslí vrátiť rodičovi zaplatenú úhradu za poskytovanú sociálnu službu za čas neprítomnosti dieťaťa v zariadení. Výnimkou má byť len úhrada za stravovanie v týchto zariadeniach. "Upustenie od povinnosti vracať sumu úhrady za neprítomnosť dieťaťa prispeje k stabilizácii finančného zázemia poskytovateľa služby, keďže náklady, ktoré mu vznikajú s prevádzkou zariadenia, bude môcť priebežne financovať," vysvetlili predkladateľky.
Novelou sa upravia aj podmienky spolufinancovania vybraných druhov sociálnych služieb. Zavedie sa inštitút oprávnenosti ministerstva práce rozhodnúť o odpustení zmeškania termínu podania žiadosti o poskytnutie finančného príspevku na spolufinancovanie sociálnej služby. "Potreba zavedenia tohto mimoriadneho inštitútu vychádza z potreby ochrany prijímateľov sociálnych služieb v zariadeniach pred dôsledkami nedofinancovania im poskytovanej sociálnej služby," priblížili predkladateľky.
Zákonom sa tiež zadefinuje najnižší stupeň odkázanosti na mieste v domove sociálnych služieb na účely určenia výšky finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou, ak je toto miesto neobsadené.
Prezident súhlasí s procesom výberu kandidátov na európskeho prokurátora
Výber slovenských kandidátov na posty európskeho prokurátora a európskeho delegovaného prokurátora bude mať na starosti Generálna prokuratúra SR. Zákon týkajúci sa procesu výberu kandidátov na európskeho prukurátora v stredu 3. októbra podpísal prezident SR Andrej Kiska. Vo štvrtok o tom informovala Henrieta Hajtová z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR.
Vo vznikajúcej Európskej prokuratúre, ktorá má zabezpečiť efektívnejšie trestné stíhanie trestných činov spojených s podvodmi proti finančným záujmom Európskej únie (EÚ), bude mať svojich zástupcov aj Slovensko. Na centrálnej úrovni obsadí post jedného z európskych prokurátorov, ktorí budú zástupcami hlavného európskeho prokurátora. V každom členskom štáte EÚ by mali podľa predpokladu pôsobiť najmenej dvaja európski delegovaní prokurátori.
Postup vymenovania európskych prokurátorov a európskych delegovaných prokurátorov by mal zaručiť ich nezávislosť a odbornosť, ozrejmil návrh rezort spravodlivosti. Každý členský štát EÚ by mal nominovať troch kandidátov na pozíciu európskeho prokurátora, ktorého vyberie a vymenuje Rada EÚ. Výber hlavného európskeho prokurátora a administratívneho riaditeľa Európskej prokuratúry bude mať na starosti Európska komisia.
Kandidátov na obe funkcie má podľa návrhu vyberať päťčlenná výberová komisia, ktorú vymenuje z databázy kandidátov generálny prokurátor. Dvaja členovia budú zástupcami Rady prokurátorov, jeden člen bude zástupcom generálneho prokurátora, jeden zástupcom Súdnej rady a posledného piateho člena výberovej komisie vymenuje generálny prokurátor z kandidátov navrhnutých ministerstvom spravodlivosti. Výberové konanie má byť verejné, zúčastniť sa na ňom môžu len prokurátori, ktorí dosiahli vek aspoň 40 rokov a spĺňajú ďalšie predpoklady.
Prihlásení uchádzači absolvujú v rámci výberového konania písomnú a ústnu časť, testovať sa budú aj znalosti cudzieho jazyka. Ústny pohovor sa zameria na vyšetrovanie trestných činov, ktoré môžu byť v pôsobnosti Európskej prokuratúry a na medzinárodnú justičnú spoluprácu v trestných veciach. Zoznam úspešných kandidátov na európskeho prokurátora predloží generálny prokurátor vláde, ktorá z nich vyberie troch uchádzačov na funkciu európskeho prokurátora. Kandidátov na funkciu európskeho delegovaného prokurátora nominuje generálny prokurátor priamo príslušnému orgánu EÚ.
Európski prokurátori plnia funkciu styčného bodu a informačného kanálu medzi stálymi komorami a európskymi delegovanými prokurátormi v členských štátoch. V úzkej spolupráci s európskymi delegovanými prokurátormi sledujú vykonávanie úloh Európskej prokuratúry vo svojich členských štátoch. Európski delegovaní prokurátori by mali na území svojho členského štátu konať v mene Európskej prokuratúry, pričom však ich postavenie bude odlišné od akéhokoľvek postavenia podľa vnútroštátneho práva.
Podpísal novelu, ktorou sa zlegalizuje domáca výroba destilátov
Ľudia si budú môcť súkromne vyrábať destiláty z vlastného ovocia pre vlastnú spotrebu. Budú však musieť dodržať zákonom presne stanovené podmienky, inak im môže hroziť sankcia. Počíta s tým novela zákona o výrobe a uvádzaní liehu na trh z dielne poslancov koaličného Mosta-Híd Petra Antala, Tibora Bastrnáka, Bélu Bugára, Eleméra Jakaba a Petra Kresáka, ktorú vo štvrtok podpísal prezident SR Andrej Kiska.
Napriek tomu, že na Slovensku, ako aj v okolitých krajinách existuje dlhodobá tradícia súkromnej výroby destilátov z vlastného dopestovaného ovocia, je táto činnosť postavená mimo zákon. Preto poslanci pripravili túto novelu. "Aktuálne riešenie nemožno považovať za postačujúce, keďže i napriek jednoznačnému zákazu a hrozbe trestného stíhania dochádza k súkromnej výrobe destilátov fyzickými osobami v nezanedbateľnom rozsahu," tvrdia predkladatelia.
Schválená nová legislatíva presne definuje súkromnú výrobu destilátu, ako i súkromného výrobcu destilátu a stanovuje podmienky, za akých takýto súkromný výrobca destilátu môže výrobu destilátov vykonávať.
Podľa novely sa bude môcť súkromná výroba destilátu predovšetkým vykonávať iba v maximálnom povolenom objeme 25 litrov na osobu za kalendárny rok. Výroba by sa mohla realizovať výhradne v najviac 100-litrovom destilačnom zariadení. V prípade, že viacero členov spoločnej domácnosti spĺňa definíciu súkromného výrobcu destilátu, uplatní sa obmedzenie maximálne 25 litrov destilátu ročne na celú domácnosť.
Súkromný výrobca musí okrem iného spĺňať podmienku dovŕšenia potrebného veku, na výrobu bude môcť použiť iba ním dopestované ovocie a vlastné destilačné zariadenie spĺňajúce zákonné podmienky. Vyrobený alkohol sa nesmie predávať alebo akýmkoľvek spôsobom uvádzať na trh. Ministerstvu musí výrobca oznámiť, ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin nepovolenej výroby liehu alebo bol právoplatne uznaný vinným z niektorého z vymedzených priestupkov.
Zariadenia na výrobu destilátov však budú musieť byť opatrené uzávermi tak, aby nedošlo k ich poškodeniu alebo odstráneniu. V čase, keď bude chcieť občan vyrábať destilát, bude to musieť v určenej lehote podľa zákona oznámiť colnému úradu, ktorý toto zariadenie odplombuje a následne po ukončení výroby ho opäť zaplombuje. Predkladatelia zákona sa pri tejto zmene inšpirovali Rakúskom. Súkromný výrobca destilátu je povinný oznámiť colnému úradu na príslušnom tlačive napríklad dátum, miesto a čas plánovanej výroby liehu s uvedením druhu ovocia a množstva kvasu alebo množstvo medoviny, z ktorého sa má destilát vyrobiť.
Ľudia si budú môcť pre vlastnú spotrebu legálne páliť alkohol aj z vlastného medu. Zvýši sa aj podmienka veku súkromného výrobcu destilátov na minimálne 21 rokov. Novela stanovuje aj podmienky výmazu výrobcu z evidencie súkromných výrobcov liehu.
