BRATISLAVA – K zavedeniu rekreačných poukazov pre zamestnancov malo byť uskutočnené medzirezortné pripomienkové konanie. Taktiež by sa to nemalo riešiť cez zákon o cestovnom ruchu. Myslí si to opozičná poslankyňa Renáta Kaščáková (SaS).
Návrh do parlamentu predložila koaličná strana SNS. "Je to návrh šitý horúcou ihlou a je z čisto populistického súdka," skonštatovala na úvod tretieho rokovacieho dňa 34. schôdze parlamentu Kaščáková. Podľa nej "nie je ani šťastné predkladať tieto zmeny cez zákon o cestovnom ruchu". "Zavádzať nejaké zamestnanecké benefity do tohto zákona je klinom do základného poslania do zákona, ktorým je skôr destinačný manažment," upozornila Kaščáková.
Národniarom vyčíta aj to, že k tomuto zákonu sa neuskutočnilo medzirezortné pripomienkové konanie. "Mal byť riešený štandardným procesom vyjednávania so zamestnávateľmi, k čomu nedošlo," poznamenala Kaščáková. Tento návrh je podľa nej deravý aj preto, lebo podporuje len ubytovanie a poukazy nemôžu využiť napríklad ľudia, ktorí chcú ísť na jednodenné výlety bez ubytovania. "Je na úkor zamestnancov. Návrh sa tvári, že štát niečo zamestnancom rozdáva, ale pravda je, že to majú zaplatiť zamestnávatelia. Opäť sa im niečo pridáva," tvrdí Kaščáková.
Podľa nej zamestnávatelia skôr upravia svoju mzdovú politiku, aby toto opatrenie v konečnom dôsledku zaplatili zamestnanci. "Tvári sa to sociálne, ale nie je to nič iné než silená regulácia ešte aj toho, kam majú ľudia vo svojom voľnom čase cestovať," dodala Kaščáková. Návrh obhajovala v pléne Magdaléna Kuciaňová (SNS), podľa ktorej si Kaščáková návrh asi poriadne neprečítala. "Štát ponúka aj ďalšie benefity, ako napríklad odpustenie dane," podotkla Kuciaňová. Jej stranícky kolega Radovan Baláž tiež uviedol, že v pléne k tomuto návrhu zaznelo veľa poloprávd a dezinformácií a opoziční poslanci si návrh dobre neprečítali alebo zámerne niektoré informácie prehliadali. "Cestovný ruch má ambíciu, aby sa stal významnou zložkou rastu slovenskej ekonomiky. Myslíme si, že doteraz bol zanedbávaný a je potrebné mu pomôcť a dať impulz na to, aby sme ho rozvíjali," skonštatoval Baláž.
Predkladatelia zákona sa podľa jeho slov počas prípravy návrhu stretávali s hoteliermi, ale aj s podnikateľmi. "Všetci nám potvrdili to, že toto opatrenie je bežné v iných krajinách. Každý, kto podniká v oblasti cestovného ruchu, nám deklaroval, že toto opatrenie je systémové," tvrdí Baláž. Nie je tiež pravda, že cestovné poukazy má poskytovať len súkromný sektor, ale aj verejný. Odmieta tiež tvrdenia, že prijatím zákona sa zvýšia ceny ubytovania.
Príspevok na rekreáciu by mali zamestnávatelia poskytovať zamestnancom vo výške 55 % oprávnených nákladov, maximálne do sumy 275 eur ročne. To znamená, že v prípade, ak zamestnanec vynaloží na rekreáciu 500 a viac eur ročne, zamestnávateľ mu prispeje maximálnou sumou 275 eur. Ak zamestnanec vynaloží na dovolenku nižšiu sumu, zamestnávateľ mu na ňu poskytne príspevok vo výške 55 % oprávnených výdavkov. Poukaz by mali poskytovať zamestnávatelia nad 50 zamestnancov a nárok naň by mal mať zamestnanec, ktorý vo firme pracuje aspoň 12 mesiacov. Tento príspevok zamestnávateľa bude oslobodený od daní a odvodov.
Popoludní príde na rad tradičná Hodina otázok, počas ktorej budú ministri odpovedať na jednotlivé otázky poslancov. Poslanec Ján Kvorka (Smer-SD) sa premiéra Petra Pellegriniho (Smer-SD) pýta, ako bude ďalej pokračovať zvyšovanie nástupných platov učiteľov. Opozičný poslanec Ondrej Dostál (SaS) sa ho zase pýta, ako sa zachová vláda, keď podnikateľ Ivan Kmotrík požiada, aby na jeho futbalový štadión prispeli daňovníci ešte o ďalších desať miliónov eur navyše.
