BRATISLAVA - Prezident Andrej Kiska o svojej strane stále mlčí. Zdá sa však, že ľudia majú jasno. Nový politický subjekt súčasného prezidenta by zamiešal kartami na slovenskej politickej scéne. Prieskum agentúry Focus pre denník Postoj ukázal, že v najbližších parlamentných voľbách by Kiskovej strane dala hlas až štvrtina voličov.
Exkluzívny prieskum Focusu pre Postoj ukazuje, koľko voličov by mohla získať nová strana Andreja Kisku a ktorej strane by vzal najviac hlasov. Až štvrtina oprávnených voličov si vie predstaviť, že by v nadchádzajúcich parlamentných dala svoj hlas novému politickému subjektu končiaceho prezidenta.
Až štvrtina Slovákov by volila Kisku
Denník Postoj si dal prieskum spraviť v prvej polovici augusta. Nová strana Andreja Kisku by sa podľa neho mohla stať už od svojho založenia pomerne silnou a s volebným potenciálom až 25,1 % by zrejme zásadne zmenila rozdelenie síl v slovenskej politike. Z oslovených by 4,1 % oprávnených voličov určite dalo svoj hlas Kiskovi a zvyšných 21 % skôr áno.
Niečo vyše 25 percenta zatiaľ predstavuje len volebný potenciál jeho strany, nie reálne volebné preferencie. Voľbu Kiskovej strany si naopak skôr nedokáže predstaviť 29,7 percenta a úplne to odmieta niečo vyše 35 percent oprávnených voličov. Pre porovnanie, volebný potenciál strany Progresívne Slovensko sa pohyboval okolo 9,5 percenta, no v prvom prieskume im svoju priazeň reálne vyjadrilo niečo vyše 1,5 percenta.
Kiska je najväčšou hrozbou pre OĽaNO, SaS a Most-Híd
Síce volebný potenciál nie je malý, no väčšina závisí aj od toho, čo to spraví s opozičným spektrom. O tom, koho najviac Kiskova strana ohrozí, sa hovorí už dlho. Podľa prieskumu zrejme najviac utrpia štyri parlamentné strany - OĽaNO, SaS, Sme rodina a koaličný Most-Híd. Najväčším ohrozením by Kiskova strana bola pre hnutie OĽaNO. Až 49,4 percenta voličov by určite alebo skôr áno zvažovalo prechod ku kiskovcom.
Druhou najviac ohrozenou by bola opozičná strana SaS. Takmer 2 percentá voličov Sulíka by zvažovalo odchod. Problém by mala aj strana Borisa Kollára Sme rodina. V ich prípade by zmenu zvažovalo 36 percent. Vznik Kiskovej strany by však bol takmer likvidačný pre koaličný Most. Súčasné volebné preferencie sa pohybujú okolo šiestich percent. Niečo vyše 30 % priaznivcov Bugára by však prešlo ku Kiskovi. KDH sa pod vedením Alojza Hlinu pohybuje podľa prieskumov nad piatimi percentami. V poslednom prieskume Focusu dosiahli dokonca 7,1 percenta. Až 26 percent voličov kresťanských demokratov si vie predstaviť voľbu Kiskovej strany.
Zhruba polovica voličov Progresívneho Slovenska uviedla, že by si vedela predstaviť voliť Kiskovu stranu. V prípade strany SPOLU - občianska demokracia Miroslava Beblavého je to až 64 percent. Najmenej ohrození sú kotlebovci (4,8 %), SNS (14 %) a Smer (15,3 %). Kiska plánuje oznámiť svoju politickú budúcnosť po komunálnych voľbách koncom tohto roka. Najviac skloňovanou možnosťou je práve spolupráca Beblavého a Kisku. Do úvahy prichádza aj Progresívne Slovensko, ktoré však zatiaľ plánuje do volieb ísť ako samostatný subjekt.
