BRATISLAVA - Požiadavka koaličných poslancov, aby orgány činné v trestnom konaní mohli ignorovať anonymné trestné oznámenia, nie je podľa SaS vo verejnom záujme. Ako sa uvádza v stanovisku strany, návrh je v záujme páchateľov a tých vyšetrovateľov a prokurátorov, ktorí si trestné činy najradšej nevšímajú alebo ich kryjú.
„Navrhovaný zákon je v rozpore so zákonnými úlohami prokuratúry a Policajného zboru,“ vyhlásil poslanec NR SR a tímlíder SaS pre spravodlivosť Alojz Baránik. Pripomenul, že podľa zákona o prokuratúre je prokuratúra v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušenia zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Zákon o Policajnom zbore okrem iného hovorí, že polícia odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov.
„Je úplne jedno, či orgány činné v trestnom konaní získajú podnety a oznámenia o spáchaní trestných činov od verejnosti anonymne, podstatná je kvalita informácie,“ povedal poslanec Baránik a pokračoval: „V štáte, v ktorom je kriticky nízka dôvera verejnosti v Policajný zbor a súdnictvo, v štáte, v ktorom zavraždia investigatívneho novinára, v štáte, v ktorom má predseda vlády prístup k daňovej dokumentácii svojich politických oponentov, sú anonymné trestné oznámenia jediným ochranným prostriedkom občanov pred odplatou páchateľov a úradným šikanovaním.“
V tomto svetle podľa SaS neobstoja argumenty, že anonymné podania nezmyselne zaťažujú policajtov a prokurátorov prípadmi, ktoré sa nestali a slúžia na poškodzovanie bezúhonných občanov. „Je to presne naopak. Keď orgány činné v trestnom konaní budú môcť ignorovať trestné oznámenia podané anonymne, bude to len ďalší ústretový krok tejto koalície na podporu zločinu a beztrestnosti páchateľov,“ poznamenal Baránik. Preto strana SaS pokladá tento koaličný návrh za politický zločin.
Koaliční poslanci chcú zrušiť doterajšiu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov vybavovať aj anonymné podania. Okrem toho sa tieto orgány podľa nich nemajú zaoberať ani podaniami, ktoré sú označené nepravdivými, neúplnými alebo neoveriteľnými údajmi o totožnosti odosielateľa. Predkladatelia zo Smeru, SNS a Mosta-Híd sa domnievajú, že ich návrh novely Trestného poriadku, ktorý predložili na rokovanie parlamentu, prispeje na jednej strane k zefektívneniu činnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov a na strane druhej k ochrane práv a zákonom chránených záujmov dotknutých osôb pred šikanóznymi anonymnými podaniami. To sa podľa nich týka aj anonymných trestných oznámení.
V súčasnosti platí, že ak je podané anonymné trestné oznámenie a orgán činný v trestnom konaní zistí, že je potrebné ho doplniť, nemôže postupovať zákonom ustanoveným spôsobom, teda oznamovateľa nemôže predvolať na doplnenie alebo spresnenie trestného oznámenia, nemôže si od neho vyžiadať potrebné písomné podklady, ani ho v zákonom ustanovenej lehote informovať, akým spôsobom bola vec ukončená. „Prijatím navrhovanej právnej úpravy sa eliminuje zbytočné zaťaženosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov vybavovaním rôznych neopodstatnených anonymných podaní,“ uvádzajú predkladatelia.
Navrhované ustanovenia o anonymnom podaní sa vzťahujú aj na anonymné podania týkajúce sa oznámenia o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin, teda na trestné oznámenia. S cieľom predísť pochybnosti o tejto skutočnosti sa navrhuje vyslovene ustanoviť, že za trestné oznámenie sa nepovažuje anonymné podanie.
