BRATISLAVA - Premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) si dnes v hlavnom meste pripomenul blížiace sa 74. výročie Slovenského národného povstania. Pellegrini pripomenul, že nie je podstatné, ktoré mesto hralo v povstaní kľúčovú úlohu, podľa jeho slov je dôležitejšie, že slovenský národ ukázal jednotu a vzoprel sa nacistickej diktatúre počas 2. svetovej vojny.
Pellegrini tiež povedal, že Slovenské národné povstanie predstavuje zásadnú chvíľu rozhodnosti a vôle slovenského národa a je jeho historickým okamihom. Centrom SNP sa v auguste v roku 1944 stala Banská Bystrica a situácia sa vyostrila najmä potom, ako na naše územie dorazila nemecká armáda.
V SNP tiež bojovali ruskí, rumunskí, ukrajinskí, českí, poľskí, bulharskí, francúzski vojaci i partizáni a príslušníci mnohých ďalších národov. Po potlačení SNP na jeseň 1944 rozpútali Nemci na Slovensku teror. Zabíjali nielen partizánov a vojakov, ale aj civilistov, ženy a deti a vypaľovali celé osady či dediny.
"Napriek tomu, že sa priame boje hlavného mesta nedotkli, slovenská metropola sa k odkazu povstania jednoznačne hlásila a hlási. Napokon v Bratislave sa udiali viaceré zásadné kroky, ktoré povstaniu predchádzali. Tu sa stretávali kľúčové osobnosti a tu bolo centrum politického a spoločenského života. Aj hrôzy vojny pocítila Bratislava ešte pred vypuknutím samotného povstania," povedal Pellegrini.
"Vyše 60-tisíc vojakov, 20-tisíc partizánov či desaťtisíce zapojených civilistov neriešili, ktoré mesto sa napokon stane symbolom povstaleckej slávy. Neriešili ani tie politické dôsledky, ktoré nakoniec história ocenila najviac, že Slovensko sa svojím masovým ozbrojeným vystúpením proti fašizmu zaradilo medzi víťazov. Títo muži povstali, pretože im tak velil rozum a cit, túžba po slobode či spravodlivosti," doplnil premiér.
"Slovenské národné povstanie bolo zásadným prejavom rozhodnosti a vôle slovenského národa a jeho historickou chvíľou. Naši predkovia neprijali svoj osud pasívne, ako pri viacerých iných zlomových momentoch, ale postavili sa na odpor jednej z najlepších armád sveta. Buďme im vďační za ich rozhodnutie, uctievajme si ich hrdinstvo a pripomínajme si pamiatku všetkých, ktorí za slobodu položili svoje životy," uzavrel Pellegrini.
Na jar v roku 1944 silnela na Slovensku činnosť partizánskych skupín a situácia sa vyostrila koncom augusta, po príchode nemeckej armády, s ktorým súhlasil vtedajší prezident Jozef Tiso. Centrom povstania sa stalo mesto Banská Bystrica a pripravovali ho Slovenská národná rada (SNR), povstalecká armáda (pomenovaná na konci augusta 1944 ako 1. československá armáda na Slovensku) vedená generálmi Jánom Golianom a Rudolfom Viestom a partizánske jednotky.
V SNP tiež bojovali ruskí, rumunskí, ukrajinskí, českí, poľskí, bulharskí, francúzski vojaci i partizáni a príslušníci mnohých ďalších národov. Po potlačení SNP na jeseň 1944 rozpútali Nemci na Slovensku teror. Zabíjali nielen partizánov a vojakov, ale aj civilistov, ženy a deti a vypaľovali celé osady a dediny. Nacisti majú na svedomí niekoľko tisíc obetí, ich zločiny sú jednou z najťažších kapitol dejín druhej svetovej vojny na Slovensku. Jána Goliana a Rudolfa Viesta zajali 3. novembra 1944 v Pohronskom Bukovci. Oboch odvliekli do Nemecka, kde pravdepodobne v apríli 1945 zahynuli v koncentračnom tábore Flossenburg. V roku 1995 im prezident SR Michal Kováč prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.
