BRATISLAVA - Miera nezamestnanosti oproti minulému mesiacu mierne stúpla, no medziročne klesla takmer o percento a pol. Informovalo o tom minister práce Ján Richter a generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR Marián Valentovič. Predsedníčka klubu OĽaNO Veronika Remišová však tvrdí, že Richter miesto systémového riešenia navrhuje projekt, ktorý "vyžmýka" desiatky miliónov eur z eurofondov. Ľuďom bez práce však pomôže veľmi málo.
Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku dosiahla v júni tohto roka úroveň 5,43 %. V porovnaní s májom 2018, keď bola 5,37 %, vzrástla o 0,06 percentuálneho bodu (p. b.). Medziročne sa znížila o 1,47 percent. Vyplýva to z najnovšie zverejnených údajov Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR) SR. Podľa Richtera nezamestnanosť v júni ovplyvnili absolventi vysokých škôl.
Nezamestnanosť na Slovensku ovplyvnili absolventi
Pod medzimesačný nárast nezamestnanosti sa podpísali absolventi vysokých škôl, ktorí pribudli v evidencii úradov práce, skonštatoval Richter. Pozitívne sa však podľa jeho slov vyvíja dlhodobá nezamestnanosť. „Sú isté cykly a periódy, ktoré sa pravidelne každý rok opakujú. Nikoho neprekvapí mesiac jún a prihlasovanie absolventov na úrady práce. Príde september a budú sa hlásiť maturanti. Preto aj mesiac jún má isté výkyvy, ktoré sú prirodzené,“ poznamenal Richter.
Celkovo sa vlani v júni prihlásilo na úrady práce 8369 absolventov, v júni tohto roka bolo z nich na úradoch práce ešte stále 670 absolventov. „To znamená, že bolo ku koncu júna tohto roka na úradoch práce 7506 absolventov, pričom vlani ich bolo 670. To znamená, že 7699 z nich sa uplatnilo na trhu práce,“ vyčíslil Richter. Úrady práce sledujú aj to, koľko absolventov sa vráti späť do evidencie. „Z tých 670 evidovaných viac ako polovica sa zamestnala, ale si prácu neudržala,“ podotkol Richter. V tomto roku sa prihlásilo na úrady práce 7506 vysokoškolákov.
Trend vývoja dlhodobo nezamestnaných je pozitívny
„Pre nás je dôležité, že veľmi veľa mladých ľudí, keď sa prihlasovali, zároveň oznámili, že od septembra majú vybraného zamestnávateľa a nastupujú do práce,“ podotkol Richter s tým, že nie so všetkými mladými nezamestnanými bude potrebné na úradoch práce pracovať. Trend vývoja dlhodobo evidovaných nezamestnaných je však podľa ministra práce pozitívny. „Podarilo sa nám z úradov práce zamestnať 2163 dlhodobo evidovaných nezamestnaných, z toho viac ako tisíc extrémne dlhodobo nezamestnaných,“ vyčíslil Richter s tým, že zásluhu na tom majú najmä opatrenia aktívnej politiky trhu práce, ale aj projektov, ktoré ponúkajú úrady práce.
Ambíciou vlády je zamerať sa na nezamestnaných so základným vzdelaním alebo s neukončeným základným vzdelaním. „Očakávame, že sociálna ekonomika, ktorú rozvíjame, by mala v značnej miere napomôcť tomu, aby sme z tejto kategórie postupne ľudí pripravovali pre trh práce,“ priblížil Richter.
Medziročná nezamestnanosť klesla
Stav disponibilných uchádzačov o zamestnanie dosiahol ku koncu šiesteho mesiaca tohto roka 149 727 osôb. „Medzimesačne sa stav zvýšil o 1637 osôb, medziročne klesol o 38.270, čo je o 20,36 % osôb menej,“ vyčíslil v piatok generálny riaditeľ ÚPSVR Marián Valentovič. Miera evidovanej nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie dosiahla v júni 6,58 %. „Medzimesačne sa nezmenila, medziročne sa znížila o 1,56 p. b.,“ spresnil Valentovič.
Stav celkového počtu uchádzačov o zamestnanie dosiahol v šiestom mesiaci tohto roka 181 447 osôb. Medzimesačne klesol o 47 osôb. „Medziročne sa stav znížil o 40.486 osôb, čo je o 18,24 % menej,“ doplnil šéf ÚPSVR. V júni 2018 bol medzimesačný pokles miery evidovanej nezamestnanosti zaznamenaný iba v Banskobystrickom kraji, v siedmich bol zaznamenaný nárast. Na okresnej úrovni sa nezamestnanosť medzimesačne znížila v 25 okresoch, v 54 okresoch bol zaznamenaný nárast. Ku koncu júna tohto roka bolo na úradoch práce voľných 82.391 pracovných miest. Medzimesačne počet voľných miest vzrástol o 1514. Najviac pracovných miest bolo v Bratislavskom kraji, najmenej ich bolo v Banskobystrickom kraji.
Richter chce premrhať milióny
Na projekt rekvalifikácie nezamestnaných v priemysle má ísť viac ako 30 miliónov eur, väčšinu projektu tvorí mesačný kurz Inkluzívne vzdelávanie za takmer 23 miliónov eur. Najväčším prínosom však bude projekt pre dve firmy, ktoré budú kurzy poskytovať, nie pre nezamestnaných.
Uviedla to v piatok na tlačovej konferencii v Bratislave predsedníčka poslaneckého klubu OĽaNO Veronika Remišová. „Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny sa chystá nahnať 20-tisíc nezamestnaných ľudí na hromadné mesačné kurzy za desiatky miliónov eur, na ktorých sa veľa zmysluplného nenaučia. Najväčší prínos budú mať dve firmy blízke Smeru, ktoré budú kurzy poskytovať,“ uviedla Remišová na dnešnej tlačovke.
Minister práce Ján Richter podľa nej namiesto systémového riešenia navrhuje projekt, ktorý "vyžmýka" desiatky miliónov eur z eurofondov, ľuďom bez práce však pomôže veľmi málo. „Štát naženie nezamestnaných ľudí na hromadné mesačné kurzy, na ktorých sa veľa zmysluplného nenaučia a čo sa naučia, bude na všeobecnej úrovni a prakticky zbytočné, keďže títo ľudia si budú hľadať miesto v úplne rozdielnych prevádzkach,“ myslí si Remišová s tým, že projekt bude najväčším prínosom pre firmy, ktoré budú kurzy poskytovať.
Projekt pre firmy Smeru
Prakticky celý projekt ministerstvo zadalo skupine dvoch súkromných firiem, ktoré sú personálne prepojené, uviedla. Za dodávateľa kurzov podpísal zmluvu Andrej Hutta, ktorý bol v minulosti podpredsedom Mladých sociálnych demokratov, čo je v podstate mládežnícka organizácie strany Smer-SD, skonštatovala Remišová. „Za objednávateľa, teda za štát, za ministerstvo, zmluvu podpísal generálny riaditeľ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Marián Valentovič. Človek s rovnakým menom bol podpredsedom Mladých sociálnych demokratov v tom istom čase ako Andrej Hutta,“ podotkla Remišová. Podľa nej sa teda zdá, že túto zákazku za 27 miliónov eur dohodil jeden bývalý funkcionár druhému.
„Vyzývame preto ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera, aby zastavil minimálne túto nezmyselnú časť projektu Inkluzívne vzdelávanie,“ zdôraznila Remišová, pričom dodala, že zvyšných necelých 5 miliónov eur má ísť na rekvalifikačné kurzy na konkrétne profesie, čo by mohlo priniesť nejaké výsledky.
OĽaNO navrhuje, aby štát namiesto tohto projektu podporil slovenských zamestnávateľov a preplatil im prvú mesačnú mzdu človeka, ktorého zamestnajú, a tiež časť mesačnej mzdy jeho kolegu, ktorý ho bude celý mesiac do práce zaúčať. Nezamestnaní by sa tak podľa Remišovej naučili presne tie zručnosti, ktoré v danom podniku potrebujú. Poslanec hnutia OĽaNO Eduard Heger doplnil, že druhým riešením by bolo zriadiť personalizované poradenstvo pri úradoch práce, kde by sa s nezamestnanými pracovalo systematicky a dlhodobo.
