BRATISLAVA - Verejný funkcionár by mohol mať zakázané vlastniť médium či PR agentúru, majetkové priznania by parlamentu mohli podávať aj starostovia a primátori a ďalšie osoby, o ktorých v súčasnosti zákon o konflikte záujmov nehovorí. To sú témy, o ktorých sa rozprávala pracovná skupina pripravujúca zmeny zákona o konflikte záujmov vrátane prísnejších majetkových priznaní. Potvrdil to predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Vladimír Sloboda (SaS) a Martin Čambalík z kancelárie podpredsedu parlamentu Martina Glváča (Smer-SD).
Poslanci sa v pracovnej skupine dohadovali o podobe zákona o konflikte záujmov, zatiaľ však nie o tlačive, na ktorom podávajú verejní funkcionári majetkové priznania. To súčasné je neraz kritizované, keďže podľa časti poslancov neumožňuje riadnu kontrolu majetkových pomerov verejných funkcionárov.
Novela zákona o konflikte záujmov by mala rozšíriť počet osôb, ktoré budú musieť podávať majetkové priznania, a ktorých sa majú týkať pravidlá o konflikte záujmov. Zákon by sa po novom napríklad mohol vzťahovať aj na predstaviteľov firiem, v ktorých má štát majoritu. Debaty sú aj o tom, že by sa zákonom o konflikte záujmov zamedzilo verejným funkcionárom vlastniť médium, mediálnu či PR agentúru. S návrhom prišla podľa Slobodu koalícia. Novela by mala upraviť aj pravidlá priznávania hnuteľného majetku a darov. Riešiť má aj nedostatočné sankcie, o ktorých pravidelne vedie debaty parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií.
Šéf skupiny Martin Glváč hodnotí rokovania ako konštruktívne. "Ukazuje sa, že ak je záujem seriózne pracovať, koalícia aj opozícia vie zmysluplne argumentovať svoje pripomienky. To považujem za veľmi dobrý predpoklad k tomu, aby sme spoločne dospeli k dohode na finálnej verzii návrhu ústavného zákona o konflikte záujmov," uviedol Glváč.
K výsledku sa však podľa neho nedá dopracovať, keď namiesto práce v komisii členovia iba politikárčia prostredníctvom médií. Poukázal pritom na poslancov Miroslava Beblavého (nezaradený) a Veroniku Remišovú (OĽaNO). Podľa Glváča ani nemôžu mať prehľad o vývoji rokovaní, keďže sa rokovaní nezúčastňujú.
Remišová politikárčenie odmietla. "Poslali sme komplexne spracovaný návrh aj na sprísnenie formulára na podávanie majetkových priznaní," uviedla. V súčasnosti vyhodnocujú, ako boli návrhy zapracované. Remišová sa ale obáva, aby aj súčasná skupina neskončila ako tie pred ňou, ktoré na zmenách pracovali, aj sa dohodli, ale napokon sa zákon nezmenil.
"Dohodli sme sa najmä na technických veciach," povedal Sloboda. Podstatné zmeny sa zatiaľ podľa neho do návrhu novely nedostali. Sloboda poukázal napríklad na návrh opozície, aby verejní funkcionári zverejňovali majetok už pri nižších hodnotách ako v súčasnosti. Návrh, aby starostovia a primátori dávali majetkové priznania do parlamentu, nepovažuje za potrebný. Podľa Slobodu je jedno, kam ho podajú, podstatné je, aby ho zverejnili.
Rovnako považuje za nezmysel zakazovať verejnému funkcionárovi vlastníctvo média, reklamnej či PR agentúry. Šéf výboru poukazuje, že to nezabráni ovplyvňovaniu médií. "Máme príklady, že verejní funkcionári ani nevlastnia médium, ale ho ovplyvňujú," vysvetlil Sloboda. Sprísnenie majetkových priznaní sa spomína už roky, zriadené boli viaceré pracovné skupiny. Jedna tvorila zmenu ústavného zákona o konflikte záujmov aj v minulom volebnom období. Hoci sa dohodla na zmenách, Smer-SD od nich odstúpil. Následne prišli ďalšie návrhy od opozície aj vládnej strany, ale ani jeden pre nedostatok hlasov neprešiel.
