Poslanci rokovali o rôznych novelách zákona: Pozrite, čo schválili a čo neprešlo

Tento typ bakalárskeho študijného programu umožňuje vysokým školám novú formu organizácie štúdia a študentom umožňuje vytvoriť si jedinečný profil s ohľadom na výber absolvovaných predmetov, pričom majú možnosť oddialiť svoje rozhodnutie o hlavnom študijnom zameraní.

Tento typ študijného programu je vhodný aj na uskutočňovanie konceptu vzdelávania označovaného ako liberálne štúdiá. Cieľom novely je okrem iného aj zmena systému pre komplexné hodnotenie výskumu na vysokých školách. Podľa zákona hodnotenie zabezpečí ministerstvo, ktoré za týmto účelom zriadi odborný panel hodnotiteľov. Aby súčasná úroveň jednotlivých oblastí výskumu neskresľovala nastavenie hodnotiacich kritérií, samotné hodnotenie bude v rukách zahraničných expertov, čo je predpokladom na získanie objektívnejšieho hodnotenia v medzinárodnom kontexte.

Novela upúšťa od začleňovania vysokých škôl medzi univerzitné vysoké školy a odborné vysoké školy, upravuje pravidlá školného v súvislosti s prekročením štandardnej dĺžky štúdia v dennej forme či zohľadňuje problémy aplikačnej praxe, ako je napríklad spracúvanie osobných údajov absolventov, ktoré je dnes vo viacerých prípadoch podmienené súhlasom dotknutej osoby, pričom z hľadiska aplikačnej praxe ide len o administratívnu komplikáciu.

Dôchodkový vek by sa mal zverejňovať päť rokov dopredu

Dôchodkový vek na Slovensku sa má zrozumiteľne a transparentne zverejňovať päť rokov dopredu. Navrhujú to poslanci koaličnej strany Most-Híd v novele zákona o sociálnom poistení, ktorú parlament posunul do druhého čítania. Strana prišla s týmto návrhom po tom, čo koaličný partner Smer-SD prišiel s návrhom na zastropovanie veku odchodu do dôchodku.

Návrh novely zameranej na skoršie zverejňovanie dôchodkového veku odkonzultovali poslanci strany aj s rezortom práce, ale aj s koaličnými partnermi, ktorí ho odsúhlasili. V súčasnosti sa totiž vek odchodu do dôchodku určuje na rok dopredu. V praxi to napríklad znamená, že napríklad 60-ročný človek ešte stále nevie, kedy bude môcť ísť do dôchodku. "Nemôžeme zatvárať oči pred tým, že dnes starí ľudia nevedia, koľko ešte budú pracovať do dôchodku. Vnímame to ako problém, vnímajú to ako problém aj ľudia. Keďže ľudia nemajú istotu vopred stanoveného dôchodkového veku, tak si nemôžu vopred plánovať dôležité životné rozhodnutia," priblížila poslankyňa Mosta-Híd Irén Sárközy.

Ľudia by tak podľa tohto návrhu mali aspoň päť rokov dopredu vedieť, kedy môžu ísť do dôchodku. "Cieľom predloženého zákona je aj zvýšenie zapamätateľnosti dôchodkového veku, a preto sa dôchodkový vek určuje na roky a mesiace," uvádza sa v návrhu. Prijatím návrhu by sa podľa poslancov zvýšila transparentnosť, prehľadnosť a zrozumiteľnosť dôchodkového systému. Inšpiráciou pre zmenu zákona bol pre poslancov dôchodkový systém v Českej republike, ktorý taktiež ustanovuje dôchodkový vek na dlhšie obdobie do budúcnosti.

Návrh SaS urobiť z 28. októbra štátny sviatok neprešiel

Návrh SaS urobiť z 28. októbra (Deň vzniku samostatného Česko-slovenského štátu) štátny sviatok a z 1. septembra (Deň Ústavy SR) pamätný deň nevyšiel. Národná rada SR totiž odmietla novelu zákona o štátnych sviatkoch, v ktorej zmeny liberáli navrhli. "Dňa 28. októbra 1918 vznikla Československá republika. Ide o jeden z najvýznamnejších dní v novodobej histórii Slovenska," zdôrazňujú poslanci SaS a nezaradení. Tento dátum je v súčasnosti pamätným dňom. "Vzhľadom na historický význam tohto dňa sa navrhuje jeho preradenie z pamätných dní medzi štátne sviatky," dodáva SaS.

Liberáli však nechceli rozširovať počet štátnych sviatkov. Preto navrhli, aby sa 1. september – Deň Ústavy SR preradil zo štátnych sviatkov medzi pamätné dni. Odôvodňujú to tým, že prijatie ústavy priamo súvisí so vznikom samostatnej Slovenskej republiky a túto udalosť už slávime štátnym sviatkom 1. januára.

Ohováranie zostáva trestným činom, SaS s jeho zrušením neuspela

Ohováranie zostáva trestným činom. Národná rada SR totiž odmietla novelu Trestného zákona, ktorou chcela opozičná SaS tento delikt zrušiť. "Trestný čin ohovárania býva zneužívaný na šikanovanie kritických novinárov za zverejňovanie informácií, ktoré upozorňujú na korupciu politikov a ďalšie negatívne javy v spoločnosti," upozorňovali poslanci SaS.

Poukazujú, že zakázať trest odňatia slobody za ohováranie odporúčalo európskym štátom Parlamentné zhromaždenie Rady Európy už v roku 2007. "Podľa viacerých expertov má Slovensko najvyššie tresty odňatia slobody za trestný čin ohovárania v Európe," doplnili poslanci. Podľa zákonodarcov niektoré európske krajiny neumožňujú za trestný čin ohovárania uložiť trest odňatia slobody, ale len pokutu. "Iné krajiny trestný čin ohovárania zrušili úplne," uvádzajú. 

Kolektívne zmluvy vyššieho stupňa štátnych zamestnancov sa majú upraviť

Uzatváranie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa pre štátnych zamestnancov by sa mohlo upraviť. Po novom by sa mohli uzatvárať na viac ako jeden kalendárny rok. Parlament totiž posunul do druhého čítania novelu zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorú predložil poslanec Smeru-SD Erik Tomáš. "S cieľom umožniť uzatváranie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa pre zamestnancov v štátnej službe a pri výkone práce vo verejnom záujme na viac ako jeden kalendárny rok sa navrhuje v zákone vypustiť obmedzenie dĺžky účinnosti takejto kolektívnej zmluvy, pričom naďalej bude platiť, že kolektívne zmluvy možno uzatvárať len na dobu určitú," vysvetlil Tomáš.

Takýto postup podľa jeho slov umožní dojednať aj zvýšené nároky pre zamestnancov, než by sa dohodli v kolektívnej zmluve na jeden kalendárny rok a garantovať ich rast aj v dlhšom časovom období, napríklad na dva kalendárne roky. Novela by mala nadobudnúť účinnosť od 1. októbra tohto roka. "Návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy z dôvodu garantovania právnych nárokov na dohodnuté pracovné podmienky v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa," očakáva Tomáš.

Novela zákona o konkurze z dielne hnutia Sme rodina neprešla do druhého čítania

Poslanci NR SR za hnutie Sme rodina neuspeli s novelou zákona o konkurze a reštrukturalizácii, keďže ju parlament neposunul do druhého čítania. Cieľom návrhu zákona bolo urýchliť konanie o oddlžení fyzickej osoby a skrátiť čakacie lehoty tak, aby oddlženie fyzickej osoby bolo realizované v čo najkratšom čase, a to rozšírením možnosti, aby okrem Centra právnej pomoci mohol zastupovať dlžníka aj advokát, správca konkurznej podstaty alebo exekútor.

Hnutie Sme rodina predložilo návrh novely na základe získaných informácií z Centra právnej pomoci, z ktorých vyplynulo, že v termíne od 1. marca 2017 do 19. februára 2018 evidovalo centrum 11 011 žiadostí v konaní o oddlžení. V uvedenom časovom horizonte tiež rozhodlo o poskytnutí právnej pomoci v 9 268 prípadoch a podalo 7 975 návrhov v konaní o oddlžení konkurzom.

Novelou chceli tiež taxatívne stanoviť paušálnu odmenu v prípade zastupovania dlžníka pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo návrhu na určenie splátkového kalendára až do ustanovenia správcu prostredníctvom advokáta, správcu konkurznej podstaty alebo exekútora vo výške 160 eur.

Množstvo reklamy v televízii a rozhlase sa neobmedzí

Množstvo reklamy vysielanej v televíznom a rozhlasovom vysielaní sa neobmedzí. Národná rada SR totiž odmietla novelu zákona o vysielaní a retransmisii z dielne kotlebovcov. Novela mala plošne obmedziť množstvo reklamy vysielanej v televíznom alebo rozhlasovom vysielaní na maximálne päť percent z celkového denného vysielacieho času. Zároveň mala skrátiť vysielací čas vyhradený reklamným šotom a telenákupným šotom počas jednej celej hodiny z 20 percent na maximálne desať percent, a to s platnosťou pre všetky médiá počas celého dňa.

Novela mala tiež desaťnásobne zvýšiť pokuty pre prevádzkovateľov televíznych a rozhlasových staníc za nedodržanie zákona. "Súčasnú výšku pokút totiž považujeme za neprimerane nízku a pre veľké mediálne spoločnosti za nedostatočne odstrašujúcu," doplnili. 

Parlament odmietol návrh kotlebovcov vyplácať materskú dávku aj nepracujúcim rodičom

Poslanci NR SR odmietli návrh Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS), aby na materskú dávku vyplácanú zo Sociálnej poisťovne mali nárok aj rodičia, ktorí nikdy nepracovali. Podľa návrhu novely zákona o sociálnom poistení, ktorý parlament nepustil do druhého čítania, by na priznanie materskej dávky stačilo, aby mal žiadateľ o dávku ukončené stredoškolské vzdelanie. Osobe, ktorá nikdy nepracovala, by sa materská dávka podľa nej počítala z minimálnej mzdy. Rodič, ktorý v posledných dvoch rokoch odpracoval v súčasnosti potrebných 270 dní za minimálnu mzdu, by tak dostával rovnakú sumu materskej dávky ako rodič, ktorý nikdy nepracoval.

Hoci materská dávka už v súčasnosti dosahuje výšku čistého príjmu zamestnanca, kotlebovci ju chceli ešte zvýšiť. Podľa ich návrhu mala suma materskej dávky stúpnuť zo 75 % na 90 % hrubého príjmu zamestnanca, resp. vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby.

Kotlebovci tiež navrhovali predĺžiť poberanie materskej dávky zo súčasných 34 týždňov na 162 týždňov, teda až do troch rokov veku dieťaťa. Matka, ktorá by mala nárok na materskú dávku, by tak vôbec nedostávala rodičovský príspevok, keďže ten štát vypláca takisto do troch rokov veku dieťaťa.

Poslanci prerokovali vládne návrhy na zmeny v poistnom sektore

Poslanci parlamentu prerokovali vládny návrh zákona o dani z poistenia, ktorý predložil minister financií Peter Kažimír. Nová poistná daň nahradí v súčasnosti platný osempercentný poistný odvod. Pôvodne sa mal zákon týkať aj produktov životného poistenia, avšak od tohto zámeru ministerstvo financií upustilo. Nová daň z poistenia by tak mala mať jednotnú osempercentnú sadzbu, ktorá sa dotkne všetkých produktov neživotného poistenia, s výnimkou povinného zmluvného poistenia, kde zostane aj naďalej osempercentný odvod.

Poslankyňa SaS Jana Kiššová tento návrh odmietla. "Ak sa ekonomike darí, dane sa majú znižovať a vonkoncom nemajú vznikať nejaké nové," uviedla v rozprave Kiššová. Zároveň predložila pozmeňujúci návrh, ktorým chce posunúť dátum účinnosti. V ďalšom návrhu chce zakotviť povinnosť poisťovniam oznámiť platiteľovi poistného sadzbu poistného a možnosť vyčísliť, koľko platiteľ poistného na základe novej dane zaplatí.

Poslanec Ondrej Dostál (SaS) predložil viacero pozmeňujúcich návrhov, medzi nimi aj zmenu zdaňovacieho obdobia zo štvrťroku na kalendárny rok, ale aj zníženie sadzby z 8 % na 2 %. Zákonodarný zbor bez rozpravy prerokoval aj novelu zákona o poisťovníctve, ktorou sa menia aj ďalšie finančné zákony. Cieľom je podľa rezortu financií zvýšiť transparentnosť a prehľadnosť nákladov pri distribúcii finančných produktov, regulácia odmien finančných sprostredkovateľov a regulácia stanovenia odkupnej hodnoty v životnom poistení.

SaS neuspela s novelou proti utajovaniu informácií o agrodotáciách

Poslanci NR SR neposunuli do druhého čítania návrh novely zákona o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, ktorý predložila opozičná strana Sloboda a Solidarita (SaS). Strana v novele zákona požadovala, aby informačný systém prevádzkovaný Pôdohospodárskou platobnou agentúrou (PPA) mal svoju verejne prístupnú časť, v ktorej by boli k dispozícii všetky informácie o procese prideľovania agrodotácií, ktorých zverejneniu nebráni zákon.

Podľa jedného z predkladateľov návrhu Ondreja Dostála zástupcovia ministerstva pôdohospodárstva v rámci rozporového konania reagovali negatívne, pričom sa vyjadrili, že návrh je z technického hľadiska nemožný a zabezpečenie takýchto funkcionalít by znamenalo výrazný zásah do rozhraní informačných systémov. PPA tak bude aj naďalej zverejňovať iba niektoré údaje.

“PPA momentálne zverejňuje údaje evidované v informačnom systéme elektronicky, spôsobom umožňujúcim hromadný prístup, avšak nie v plnej miere, ale v rozsahu dostupnej funkcionality informačného systému. Nejasná formulácia o dostupnej funkcionalite však de facto umožňuje PPA vyhnúť sa zverejňovaniu toho typu informácií, o ktorých sa sama rozhodne, že zverejňovať nebude,” povedal v rozprave Dostál.

Legálnu súkromnú výrobu destilátov z vlastného ovocia plénum podporuje

Umožniť súkromnú výrobu destilátov z vlastného ovocia pre vlastnú spotrebu fyzickými osobami výlučne za zákonom presne stanovených podmienok. To je cieľ návrhu novely zákona o výrobe a uvádzaní liehu na trh z dielne poslancov koaličného Mosta-Híd Petra Antala, Tibora Bastrnáka, Bélu Bugára, Eleméra Jakaba a Petra Kresáka, ktorý sa v utorok dostal do druhého čítania.

Napriek tomu, že na Slovensku rovnako ako v okolitých krajinách existuje dlhodobá tradícia súkromnej výroby destilátov z vlastného dopestovaného ovocia, je táto činnosť postavená mimo zákon. "Aktuálne riešenie nemožno považovať za postačujúce, keďže i napriek jednoznačnému zákazu a hrozbe trestného stíhania dochádza k súkromnej výrobe destilátov fyzickými osobami v nezanedbateľnom rozsahu," tvrdia predkladatelia.

Ich návrh preto definuje súkromnú výrobu destilátu, ako i súkromného výrobcu destilátu a stanovuje podmienky, za ktorých súkromný výrobca destilátu môže súkromnú výrobu destilátov vykonávať. Okrem minimálneho veku 18 rokov, vlastníctva destilačného zariadenia spĺňajúceho stanovené podmienky a zákazu použitia vyrobeného destilátu na inú ako súkromnú spotrebu, sa určuje maximálny objem vyrobeného liehu, ktorý súkromný výrobca destilátu môže vyrobiť za jeden kalendárny rok. Súkromný výrobca bude zároveň povinný oznámiť držbu destilačného zariadenia a musí mať splnenú aj daňovú povinnosť. Návrh ďalej upravuje kompetencie ministerstva pôdohospodárstva, kompetencie colných orgánov a tiež ukladanie sankcií v prípade porušenia zákona.

Podľa novely súkromnú výrobu destilátu možno predovšetkým vykonávať iba v maximálnom povolenom objeme 25 litrov na osobu za kalendárny rok. Výroba sa môže realizovať výhradne v najviac 100-litrovom destilačnom zariadení. V prípade, že viacero členov spoločnej domácnosti spĺňa definíciu súkromného výrobcu destilátu, uplatní sa obmedzenie maximálne 25 litrov destilátu ročne na celú domácnosť.

Súkromný výrobca musí okrem iného spĺňať podmienku dovŕšenia 18 rokov veku, na výrobu môže použiť iba ním dopestované ovocie a vlastné destilačné zariadenie spĺňajúce zákonné podmienky. Vyrobený alkohol sa nesmie predávať alebo akýmkoľvek spôsobom uvádzať na trh. Ministerstvu musí výrobca oznámiť, ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin nepovolenej výroby liehu, alebo bol právoplatne uznaný vinným z niektorého z vymedzených priestupkov.

Poslanci sa neobávajú negatívnych vplyvov, pred ktorými varujú zástupcovia výrobcov a predajcov alkoholu, ktorí sú proti legalizácii súkromného pálenia alkoholu. "Aj dnes existujú pálenice, ktoré fungujú načierno. Nám ide o to, aby ľudia, ktorí chcú, aby mohli páliť menej v rámci zákona a z vlastného ovocia. Nech na to majú možnosti. Nemyslíme si, že to zruinuje priemysel, čo sa týka pálenia," skonštatoval Bastrnák, ktorý vníma kritiku zástupcov výrobcov a predajcov alkoholu ako neopodstatnenú.

Novela zákona o cestnej premávke od SaS sa nedostala do druhého čítania

O návrhu novely zákona o cestnej premávke od poslancov za stranu Sloboda a Solidarita (SaS) nebude parlament rokovať v druhom čítaní. Rozhodli o tom v utorok poslanci NR SR. Liberáli chceli napríklad umožniť prenos tabuľky s evidenčným číslom vozidla (EČV), tzv. ŠPZ-ky zo starého motorového vozidla toho istého majiteľa na jeho nové auto. Pôvodnú tabuľku by používal bez ohľadu na to, či má v danom okrese naďalej trvalý pobyt.

Kúpou tabuľky s EČV pri prvej registrácii by sa vodič stal jej držiteľom a mohol by ju opätovne použiť pri ďalších registráciách vozidiel. Viazanosť EČV na okres trvalého pobytu vlastníka vozidla mala byť vypustená. "Navrhnutá zmena ušetrí značné finančné prostriedky štátu (náklady na nákup nových EČV) a jednotlivcom - vlastníkom motorových vozidiel v situácii, kedy majiteľ predá staré motorové vozidlo a kúpi nové. Túto zmenu ocenia najmä tí, ktorí si dali na objednávku vyrobiť vlastnú EČV," zdôvodnili návrh poslanci za SaS. Opätovné použitie pôvodnej EČV podľa nich okrem finančnej úspory pre majiteľa vozidla by malo aj ekologický efekt, pretože pri súčasnom systéme sa už dá hovoriť o plytvaní.

Liberáli chceli novelou zároveň predĺžiť platnosť dočasných EČV z jedného na desať rokov, keďže životnosť kovovej tabuľky vysoko prevyšuje desať rokov. Predajca by ju mohol prideľovať zákazníkom postupne počas tohto obdobia, nemusel by ju po jednom roku odovzdávať Policajnému zboru a platiť za novú, čím by ušetril určité finančné prostriedky a znížila by sa mu administratívna náročnosť v prípade práve predaného automobilu.

Návrh počítal aj so zákazom opätovného vydania rovnakého EČV v prípade odcudzenia vozidla. Poslanci za SaS chceli presadiť, aby takéto EČV už nikdy v budúcnosti nebolo pridelené novému držiteľovi vozidla. "Podľa v súčasnosti platného zákona tak vystavujeme našich občanov v zahraničí riziku zadržania orgánmi polície," upozornili s tým, že ich návrh by to vylúčil.

Vznikne Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo

Poslanci NR SR dnes schválili návrh zákona o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania. Zákon zavádza úplne nový systém akreditácie v oblasti vysokoškolského štúdia, ktorý po novom bude zastrešovať samostatná verejnoprávna Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo. Doterajšia Akreditačná komisia bola poradným orgánom vlády. Zámerom zákona je zvýšiť dôraz na vnútorný systém vysokej školy zameraný na úpravu procesov na zabezpečovanie kvality, ktorého funkčnosť pravidelne externe posúdi agentúra.

Návrh zákona vychádza zo Štandardov a usmernení na zabezpečovanie kvality v Európskom priestore vysokoškolského vzdelávania, ktoré vydali európske organizácie združujúce zainteresované skupiny v oblasti vysokého školstva. Ako sa píše v materiáli, východiskom týchto štandardov a zároveň návrhu zákona je požiadavka, že za kvalitu poskytovaného vysokoškolského vzdelávania je primárne zodpovedná vysoká škola. Tá zabezpečuje kvalitu prostredníctvom svojho vnútorného systému zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania implementáciou a sústavným rozvojom vnútorného systému.

Vysoká škola si stanoví pravidlá tvorby, schvaľovania, uskutočňovania, monitorovania, hodnotenia a úpravy študijných programov, postup overovania aplikácie najnovších poznatkov v obsahu študijných programov, spôsob zapojenia zástupcov študentov a iných zainteresovaných osôb na tvorbe a úprave študijných programov, prepojenie študijného programu na príslušnú úroveň národného kvalifikačného rámca, pravidlá hodnotenia študentov, pravidlá uskutočňovania tvorivej činnosti vysokej školy, pravidlá na preskúmanie podnetov študentov a postupy overovania dostatočného priestorového, materiálneho, technického, informačného a personálneho zabezpečenia študijných programov. Vysoká škola je povinná požiadať akreditačnú agentúru o posúdenie jej vnútorného systému a jeho implementácie v určenom cykle.

Predsedníčka poslaneckého klubu OĽaNO Veronika Remišová v rozprave k tomuto návrhu kritizovala, že vládna koalícia porušuje svoje vlastné zákony. Ako povedala, pri vládnom návrhu zákona o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania predložil poslanec za Smer a predseda školského výboru Ľubomír Petrák nepriamu novelu zákona o verejnom obstarávaní. „Tá s kvalitou vysokého školstva vôbec nesúvisí. Jeho návrh, ktorý odsúhlasili vo výbore poslanci vládnej koalície, umožňuje vo veľkej miere obchádzať verejné obstarávanie najmä pri eurofondoch v prípade, že spolufinancovanie bolo menšie ako 50 percent. To je neprijateľné,“ vyhlásila Remišová. Jeho návrh schválili aj poslanci v hlasovaní. Podľa Remišovej vládni poslanci namiesto toho, aby zjednodušili proces verejného obstarávania a riešili veľké chyby a podvody pri verejných obstarávaniach v eurofondoch, tak umožnia niektorým subjektom verejné obstarávanie obchádzať.

Počty žiakov osemročných gymnázií sa nebudú určovať po krajoch

Poslanci NR SR dnes schválili novelu školského zákona z dielne poslancov za Slovenskú národnú stranu (SNS) Evy Smolíkovej, Tibora Bernaťáka, Štefana Zelníka a Jaroslava Pašku. Novela zákona sa zaoberá určovaním počtov žiakov gymnázií s osemročným štúdiom na základe objektívne merateľných kritérií. Podľa novely z dielne SNS za takéto kritériá možno považovať napríklad výsledky škôl a žiakov vo výchove a vzdelávaní a predbežný záujem žiakov o štúdium, ktorý sa každoročne zisťuje. Poslanci SNS v novele školského zákona prinášajú možnosť, aby ministerstvo určilo záväzný počet žiakov, ktorých bude možné prijať do prvého ročníka s prihliadnutím na záujem o osemročné štúdium v každom kraji. Novela okrem iného mení kompetencie okresného úradu v sídle kraja aj kompetencie ministerstva školstva.

Okresný úrad pre znalosť miestnych pomerov a regionálnych požiadaviek analyzuje požiadavky zriaďovateľov na počty žiakov na každom gymnáziu podľa kritérií uvedených v návrhu zákona, pričom rovnako ako v súčasnosti prerokuje navrhované počty žiakov každého gymnázia s jeho zriaďovateľom. Úlohou ministerstva školstva bude určiť vopred každému kraju zvlášť limitný počet žiakov prvého ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím programom, ktorých výchova a vzdelávanie budú financované zo štátneho rozpočtu, a schváliť konečný počet žiakov prvého ročníka všetkých osemročných gymnázií na Slovensku, ktorých vzdelávanie bude financované zo štátneho rozpočtu.

Národniari tiež rešpektujú možnosť príslušníkov národnostných menšín vzdelávať sa v jazyku národnostnej menšiny aj na osemročnom gymnáziu. Návrh novely školského zákona počíta s tým, že podľa nových pravidiel bude možné určovať počty žiakov prvého ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím programom pre prijímacie konanie pre školský rok 2019/2020. Zákon nadobúda účinnosť 1. septembra tohto roku.

Novela zákona o tvorbe právnych predpisov je schválená

Poslanci NR SR dnes schválili návrh novely zákona o tvorbe právnych predpisov z dielne poslancov za SNS Tibora Bernaťáka, Evy Smolíkovej a Stanislava Kmeca. "Cieľom predkladateľov novely zákona o tvorbe právnych predpisov je zákonne vymedziť minimálny povinný obsah každej vypracovávanej doložky vybraných vplyvov predkladaných návrhov právnych predpisov do pripomienkového konania určením vybraných vplyvov, ktorých predpoklady sa posudzujú," uvádzajú v dôvodovej správe.

Okrem toho chcú zaviesť medzi vybrané vplyvy aj vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, ktoré doteraz vo vypracovaných doložkách vybraných vplyvov absentovali, a prispieť tak k integrácii rodinných aspektov do prípravy a schvaľovania právnych predpisov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného demografického rozvoja spoločnosti. Taktiež vnímajú potrebu vymedziť minimálny obsah analýzy vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu určením konkrétnych priamych a nepriamych vplyvov, ktoré sú v nej analyzované. Cieľom schváleného zákona je tiež zaviesť posúdenie vplyvu na manželstvo, rodičovstvo a rodinu ako povinnú obsahovú súčasť dôvodovej správy každého právneho predpisu predkladaného do NR SR.

"Predkladatelia navrhli sedem vybraných vplyvov, u ktorých majú za to, že je ich potrebné pri tvorbe právneho predpisu systematicky posudzovať a má ich teda povinne obsahovať každá doložka vybraných vplyvov predkladaných návrhov právnych predpisov do pripomienkového konania," uvádza sa v dôvodovej správe. Podľa predkladateľov systematické analytické posudzovanie vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu doteraz pri tvorbe právnych predpisov absentovalo, napriek skutočnosti, že Ústava Slovenskej republiky garantuje manželstvu, rodičovstvu a rodine osobitnú zákonnú ochranu. "Bez náležitého analytického posudzovania návrhov právnych predpisov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu je dodržiavanie tohto ústavného záväzku v súlade s cieľmi stanovenými ústavodarcom ohrozené," dodávajú.

Posudzovanie vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu je taktiež jedným z konkrétnych krokov venovania pozornosti rastúcej zraniteľnosti rodín založených manželstvom ako základných buniek spoločnosti a nepriaznivých demografických prognóz pre Slovenskú republiku. Rodina je založená manželstvom alebo na spoločnom rodinnom pôvode. "Posudzovanie vplyvov na rodinu preto zahŕňa aj posudzovanie vplyvov na rodiny osamelých rodičov s deťmi," uviedli.