BRATISLAVA - Líder ĽSNS Marian Kotleba aj exposlanec Národnej rady SR František Mikloško v prípade svojej prezidentskej kandidatúry rozriedia hlasy voličov vo svojej časti spektra, ale šance reálne získať prezidentský post majú malé. V diskusii na TABLET.TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
"Vstup pána Kotlebu rozriedi hlasy v jeho časti politického spektra, pokiaľ viem, kandidovať chcel aj pán Harabin. A podobne, keď sa rozhodol kandidovať pán Mikloško, urobil to s vedomím, že kandidovať chce aj pani Čaputová a ďalší," povedal Hrabko. V prípade Mariana Kotlebu sa podľa neho dá uvažovať o tom, že svojou kandidatúrou podporí preferencie ĽSNS.
"František Mikloško je z úplne iného súdka, lebo v žiadnej strane teraz nie je. Myslím si, že František Mikloško by bol dobrým prezidentom, ale že nebude za prezidenta zvolený," povedal Hrabko. Ak budú tieto dve osobnosti kandidovať, podľa Hrabka s najväčšou pravdepodobnosťou znížia šance iných kandidátov s podobnými názormi, ale sami zvolení nebudú. Viaceré kľúčové postavy týchto prezidentských volieb podľa Hrabka zatiaľ nepoznáme. "Teda najmä kandidáta strany Smer-SD," povedal.
V diskusii Hrabko krátko komentoval aj navrhované sociálne opatrenia strany Smer-SD, ktorá chce, aby obedy pre deti v poslednom roku škôlky a v základných školách boli zadarmo, navrhuje zvýšiť počet hradených kúpeľných pobytov a zvýšiť vianočný príspevok dôchodcom. "Ak to má platiť celoplošne, nie je možné hovoriť o sociálnom opatrení," reagoval Hrabko na obedy zadarmo pre školákov. "Podľa mňa to súvisí iba s nadchádzajúcimi voľbami. Odkedy sa vymenila vláda, je na Slovensku zrazu dostatok peňazí, ktorých nikdy predtým dostatok nebol. Vláda tu nie je nato, aby rozdávala peniaze. Má vytvárať podmienky na to, aby si rodičia mohli dovoliť stravné zaplatiť," dodal.
V prípade smrti Filipínca Henryho Acordu, ktorého podľa kamerových záznamov zabil v Bratislave Juraj H. z Dunajskej Stredy iba preto, že sa zastal dvoch obťažovaných kolegýň, Hrabko poznamenal, že pozitívne hodnotí prácu polície a negatívne okresnej prokuratúry. Okresný prokurátor totiž pôvodne chcel páchateľa stíhať na slobode a jeho rozhodnutie až neskôr revidoval sudca pre prípravné konanie.
"Polícii nie je čo vyčítať. Hliadky tam boli naozaj rýchlo, zadržali páchateľa. A teraz nastal čas, aby generálny prokurátor spustil to avizované peklo, ale v radoch prokuratúry. Verejnosť má právo vedieť, prečo okresný prokurátor vtedy pustil zadržanú osobu na slobodu, aké fakty a argumenty, dôkazy mu poslúžili pre jeho rozhodnutie," povedal Hrabko. "A peklo musí nastať aj v súvislosti s obvinením, ktoré musí byť nepriestrelné a obstáť pred súdom. Samozrejme, právom zadržaného je tvrdiť, že si nič nepamätá, bol dezorientovaný, je to spôsob jeho obrany, o to viac bude musieť byť dôsledná práca prokuratúry," dodal.
Na otázku, či verí slovám obvineného, že skutok ľutuje a bude si ho do konca života vyčítať, Hrabko povedal, že sa tomu veriť dá. "Ja mu to dokonca aj verím. Ale je to normálny postup každého, komu hrozí väzenie a dúfa, že sudca bude zhovievavejší, keď si to uzná a ospravedlní sa. On má právo obhajovať sa akýmkoľvek spôsobom chce," povedal.
Súhlasí s názormi, že polícia by mala dôslednejšie sledovať rizikové miesta a aj s tým, že na Slovensku sa nebezpečenstvo pouličných bitiek často podceňuje. "Verejnosť sa dozvedá možno o jednom promile toho, čo sa stane. Teraz sme sa dozvedeli o jednej bitke iba preto, že mala tragický koniec. Inak sú podľa mňa na dennom, respektíve nočnom poriadku," poznamenal.
Do istej miery sa podľa neho dá súhlasiť aj s názormi, že k napätiu v spoločnosti prispieva aj konfrontačná rétorika politikov. Expremiér Robert Fico (Smer-SD) opakovane použil expresívne výrazy voči novinárom, niektorí opoziční politici zasa voči nemu osobne alebo koalícii ako takej. "Je to aj slovníkom politiky a treba sa pozrieť, kto tam taký slovník vnáša," povedal Hrabko.
"Aj keby si politici dali oddnes záväzok správať sa slušne, kým sa to v spoločnosti prejaví, ubehne ďalších desať rokov. Ale ovzdušie v spoločnosti bolo politikmi nastavené a nepriamo za to nesie zodpovednosť aj strana Smer-SD. Lebo niektoré veci si môže myslieť, ale nemajú sa hovoriť takým spôsobom, akým sa hovorili," povedal Hrabko na margo strany, ktorá kľúčovo formovala politickú atmosféru na Slovensku za posledných desať rokov.
Hrabko komentoval aj rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie v prípade Coman-Hamilton o zákonnosti manželstva osôb rovnakého pohlavia. Obaja homosexuáli, Rumun a Američan, uzatvorili manželstvo v Bruseli, chceli sa však odsťahovať do Rumunska. Rumunsko však homosexuálne manželstvá neuznáva a Američana vnímalo jednoducho ako cudzieho štátneho príslušníka, ktorý môže požiadať o právo na pobyt len na tri mesiace.
"Zdá sa mi, že ide miešanie hrušiek s jabĺčkami. Je to iba nepriamo spojené s manželstvom. Súd nerozhodoval o manželstve ako takom, nenanútil Rumunsku, že musí uznať manželstvo dvoch mužov. Primárne to bolo o práve na slobodu pohybu. Súd dokonca ani nepovedal, že má právo na trvalý pobyt, len, že má právo na pobyt dlhší ako tri mesiace," upozornil Hrabko v reakcii na protestné hlasy najmä zo slovenského KDH.
Rozhodnutie podľa neho vychádza z odvodeného práva a podobný precedens existuje aj v Českej republike. "V Česku existuje prípad rozhodnutia ústavného súdu, čo je u nás nepredstaviteľné, tam sú v matrike zapísaní dvaja muži ako rodičia jedného dieťaťa. Bol to prípad, kedy sa vzali niekde v Amerike, dieťa vynosila náhradná matka a kalifornský súd to uznal. A keďže bol jeden z nich českým občanom, napokon musela matrika oboch zapísať ako rodičov," poznamenal Hrabko.
Český prezident Miloš Zeman znovu poveril zostavením vlády Andreja Babiša, hoci jeho prvý kabinet dôveru nezískal a členovia ČSSD ešte vo vnútrostraníckom referende nerozhodli, či strana má ísť do koalície s ANO Andreja Babiša. "Išlo o vopred avizovaný krok. Pán prezident Zeman sa netajil tým, že aj po druhý raz poverí pána Babiša, aj keď po prvom poverení úspešný nebol a jeho vláda nedostala dôveru v parlamente. Pán prezident Zeman sa stavia za koalíciu ANO/ČSSD," reagoval Hrabko.
"Problém je, že bez aspoň tichej podpory komunistov v parlamente táto vláda dôveru nezíska. Pritom už teraz vládne v Česku vláda bez dôvery pol roka. To vyvoláva otázky, že keď takto vládne pol roka, prečo nie dva roky alebo rovno celé štyri. A ako sa tomuto bráni táto parlamentná demokracia. Aké má na to mechanizmy. Lebo vláda bez dôvery v parlamente nie je legitímna," upozornil. "Druhá vec je, že Andrej Babiš jednu koalíciu buduje a druhú už má v parlamente s pánom Okamurom. Čo situáciu ešte viac komplikuje," dodal Hrabko. V tejto chvíli sú podľa Hrabka reálne najmä dva scenáre. "Buď koalícia s ČSSD, alebo budú ležať na stole predčasné voľby. Andrej Babiš má na ne dobré vyhliadky," uzavrel.
