BRATISLAVA - Opozičné strany parlamentu Sloboda a Solidarita (SaS), Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) a Sme rodina navrhovali ústavným zákonom skrátiť volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky. Ako v odôvodnení návrhu ústavného zákona o skrátení volebného obdobia uviedla poslankyňa za SaS Jana Kiššová, od volieb do Národnej rady Slovenskej republiky konaných 5. marca 2016 nastala zásadná zmena rozloženia politických síl. Poslanci však tento návrh neposunuli do druhého čítania.
Kiššová v parlamentnej rozprave minulý týždeň vyhlásila, že je "fatálne ohrozená naša štátnosť, ktorá stojí na demokracii a rešpekte k ľudským právam". Pripomenula prepojenie ľudí z úradu vlády na mafiu aj znechutenie občanov z toho, čo sa vo verejnom živote deje. "Som otrasená z toho, že sa organizovaný zločin nezastavil ani pred vraždou novinára," povedala s tým, že organizovaný zločin má silný vplyv na politiku.
"Krajina sa uberá zlým smerom. Rastie vo mne hnev, keď vidím, ako arogantne táto vláda nakladá s dôverou ľudí," uviedla. Dnes je podľa nej dôležité, aby novinár Ján Kuciak a jeho snúbenica Martina Kušnírová nezomreli nadarmo. "Šancou na zmenu sú predčasné voľby. Predčasné voľby budú poctivou reakciou na to, čo sa v našej krajine deje. Moc treba vrátiť ľudu a od jeho rozhodnutia odvíjať legitimitu novej vlády," povedala. Jediným správnym riešením situácie sú podľa nej predčasné parlamentné voľby. Do rozpravy k tomuto návrhu zákona sa neprihlásil žiadny z koaličných poslancov.
"Vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky sa do parlamentu dostalo osem politických strán, ktoré utvorili osem poslaneckých klubov. Už v prvých dňoch po voľbách došlo k významným presunom medzi poslaneckými klubmi, neskôr k zániku poslaneckého klubu jednej vládnej strany. V súčasnosti nerátajúc prestupy medzi poslaneckými klubmi v najvyššom zákonodarnom zbore pôsobí 15 nezaradených poslancov, čo je až desať percent z ich celkového počtu," uviedla Kiššová.
Pripomenula, že vo februári a v marci 2018 ovládla Slovensko vlna protivládnych protestov, najväčších od roku 1989. Ich spúšťačom bola vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice. "V súvislosti s ňou vyplávali na povrch aj podozrenia z väzieb predstaviteľov vládnej strany Smer-SD na ľudí, spájaných s organizovaným zločinom. Spoločným znakom týchto protestov je okrem vyjadrenia pohoršenia nad vraždou novinára aj vyjadrenie nespokojnosti so súčasnou vládou a čoraz silnejúce volanie po predčasných voľbách. Vážnosť situácie potvrdzuje aj demisia vlády a zostavovanie vlády novej," povedala Kiššová za opozičné strany.
Rozhodnutia ministrov kultúry Mareka Maďariča a spravodlivosti Lucie Žitňanskej nebyť ďalej súčasťou vlády ako aj avizované vzdanie sa mandátu poslanca vládnej strany Mosta-Híd Františka Šebeja demaskujú podľa Kiššovej značné názorové rozdiely aj v samotnom tábore vládnych strán.
"Ako predkladatelia toho návrhu ústavného zákona vidíme riešenie tejto situácie v skrátení VII. volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky a v stanovení termínu nových volieb v čo najkratšom termíne. Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu predkladatelia navrhujú 8. september 2018," dodala.
Koalícia sa nechce pozrieť do zrkadla, nemá na to odvahu, tvrdí opozícia
Vládna koalícia v utorok premárnila príležitosť skrátiť volebné obdobie a dať do rúk občanom možnosť novej voľby. Koalícia tak nesie zodpovednosť za to, že organizovaný zločin za zostávajúce dva roky zapustí svoje korene ešte hlbšie do štátnych štruktúr. Na tlačovej konferencii to vyhlásila podpredsedníčka SaS Jana Kiššová v reakcii na to, že vládne strany nepodporili opozičný návrh na konanie predčasných parlamentných volieb.
"Tento návrh sme do NR SR predložili ešte v čase búrlivých protestov. Vláda SR zlyhala v ochrane právneho štátu, spravodlivosti a bezpečnosti občanov. Nestiahli sme ho preto, lebo kabinet Petra Pellegriniho (Smer-SD) nie je vládou zmeny, ale kontinuity toho, čo tu Robert Fico (Smer-SD) celé roky budoval. On bol síce zosadený, ale ubezpečil nás, že nikam neodchádza," povedala Kiššová s tým, že tým pádom neodchádza ani jeho režim brutálnej korupcie, tunelovania majetku a beztrestnosti vyvolených. Kiššová tvrdí, že súčasnú vládu už neriadi verejný záujem, ale záujem organizovaného zločinu, ktorý sa neštíti ani vraždy.
Eduard Heger (OĽaNO) upozornil, že voľby sú sviatkom demokracie, kde voliči nastavujú politikom zrkadlo. "Táto vláda sa však do zrkadla pozrieť nechce. Zrejme by boli najradšej, ak by už žiadne voľby neboli," myslí si.
Podpredseda Sme rodina Milan Krajniak je presvedčený, že koalícia nemá odvahu opýtať sa ľudí, či aj po tomto všetkom chcú, aby táto vláda ďalej pokračovala. "My sme presvedčení, že ľudia nechcú pokračovanie takejto politiky. Preto by bolo najférovejšie sa občanov opýtať. Ak má koalícia pocit, že spravuje krajinu geniálne a ľudia ich milujú, môžu ísť do volieb kedykoľvek," odkázal.
