SOFIA - V krajinách západného Balkánu veľmi intenzívne pôsobí Rusko aj Čína, je dôležité, aby tam pôsobila aj Európska únia. Krajiny západného Balkánu treba podľa predsedu vlády Petra Pellegriniho podporovať v ich reformách a zároveň sa k nim správať korektne – to znamená, že keď im niečo sľúbime, tak by sme to mali dodržať.
„Ak stanovíme podmienky, oni ich splnia, tak na konci tunela musí byť svetlo, musia mať jasný prísľub ich vstupu do Európskej únie. V opačnom prípade to bude proces zbytočný, ktorý bude ďalšie krajiny demotivovať a EÚ stratí dôveru,“ povedal po dnešnom summite EÚ s krajinami západného Balkánu Pellegrini. Ako dodal, summit nemal za cieľ hovoriť o rozšírení, ale mal dať jasné stanovisko, že s nimi počítame a ich budúcnosť vidíme v EÚ.
Pellegrini zareagoval aj na slová francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý sa pred summitom vyjadril proti rozširovaniu EÚ. Myslí si, že európska dvadsaťosmička má dosť vlastných problémov a najprv sa s nimi musí vysporiadať. Šéf slovenskej vlády reagoval, že rozširovanie nie je otázka najbližšieho roka, dvoch.
„Ten dokument, ktorý sme prijali, mal v pôvodnom texte naznačený rok 2025, keď by mohlo byť prijaté nejaké rozhodnutie,“ povedal Pellegrini s tým, že hoci v prijatom texte presný rok nie je, dohodli sa, že podobný summit zorganizuje v roku 2020 Chorvátsko. Na tomto summite bude musieť byť Únia konkrétnejšia. „Ja jeho prístup rešpektujem, ale my, ako nová krajina EÚ, ktorá si len nedávno prešla celým tým procesom, máme akoby bližšie k podpore krajín západného Balkánu. Slovensko ich vstup do EÚ podporovať bude, ale samozrejme, musia bez akejkoľvek výnimky splniť podmienky,“ pokračoval premiér.
Na summite bolo zastúpené aj Kosovo, s čím mali niektoré krajiny problém. Nebola napríklad istá účasť Španielska. Slovensko je medzi piatimi krajinami, ktoré odmietajú uznať nezávislosť Kosova. Pellegrini priznal, že naša pozícia je v tomto nemenná. Privítal preto kompromis, že počas summitu boli hostia označení menovkami, na stole teda neboli názvy krajín a vlajky. Ak by bolo Kosovo prezentované ako krajina so všetkými znakmi, Slovensko by v Sofii na úrovni predsedu vlády zastúpené nebolo, priznal Pellegrini.
Premiér dnes na summite rokoval aj s Macronom. Debata bola podľa neho priateľská a konštruktívna. Zhodli sa v otázke návrhu viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027. Paríž aj Bratislava majú problém s krátením peňazí na pôdohospodárstvo a kohéziu. Lídri hovorili aj o eurozóne, o reforme Dublinského systému, ktorá bude na stole na júnovom summite. Slovensko necúvne zo svojej pozície pokiaľ ide o odmietnutie povinných kvót pre utečencov, bude ale ponúkať iné formy solidarity.
Lídri EÚ sa stretli v Sofii už v stredu. Na spoločnej večeri hovorili o návrhu viacročného rozpočtu, clách na hliník a oceľ zo strany USA, Iráne a digitalizácii. Pokiaľ ide o rozpočet EÚ, Pellegrini tvrdí, že sa celkom dobre ujala myšlienka väčšej flexibility pri čerpaní európskych peňazí. Na to, kedy sa rozpočet prijme, sú rôzne názory. Niektorí tvrdia, že by ho mala schváliť súčasná Európska komisia a parlament, iní chcú čakať na nový parlament a komisiu po budúcoročných voľbách.
Pellegrini je za skoršie prijatie rozpočtu. Pokiaľ ide o clá, slovenský premiér informoval, že ak by Únia dostala trvalú výnimku, je ochotná prijať recipročné opatrenia – napríklad znížiť clá na autá. Rovnako sme pripravení iniciovať rozhovory o prehĺbení vzťahu v energetike, najmä v oblasti dovozu skvapalneného plynu. Pokiaľ ide o Irán, Európska únia urobí všetko pre zachovanie dodržiavanie jadrovej dohody medzi mocnosťami a Teheránom. Zároveň bude chrániť európske spoločnosti v Iráne, ktorých by sa mohli dotknúť americké sankcie.
Brusel podľa premiéra takisto vie, že sa bude musieť venovať aj iránskemu programu balistických rakiet. Pri téme digitalizácie a inovácií premiér zdôraznil, že ak bude EÚ fungovať tak pomaly ako doteraz, a ak nedobuduje jednotný digitálny trh, tak budeme súhrnom 28 trhov, autori inovatívnych myšlienok radšej odídu do USA alebo Ázie.