WASHINGTON - Pred 14 rokmi, 2. mája 2004, robilo Slovensko prvé kroky v novej ére svojich dejín – po dlhých 11 rokoch vyjednávaní a prístupových procesov bolo konečne súčasťou európskeho zoskupenia. Záverečnú fázu vstupu Slovenska do EÚ sledoval priamo v Bratislave americký diplomat Douglas Hengel. V odpovedi na otázku, ako si na toto obdobie spomína, zdôraznil najmä povahu Slovákov a ich túžbu po mieste Slovenska v západnom svete.
"Bolo to obdobie veľkej dynamiky a vzrušenia. Pod energickým vedením premiéra (Mikuláša) Dzurindu slovenská vláda rýchlo reformovala ekonomiku, posilňovala vládu práva a sledovala jasnú, strategickú víziu zahraničnej politiky so začlenením sa do NATO, EÚ a iných západných inštitúcií. Zmena bola hmatateľná," uviedol Hengel a dodal, že Slovensko sa takto menilo z "čiernej diery v srdci Európy" (charakteristika vyslovená vtedajšou ministerkou zahraničných vecí USA Madeleine Albrightovou).
Hengel pôsobil na veľvyslanectve USA na Slovensku v rokoch 1999-2002 ako zástupca vedúceho misie. Keďže väčšinu toho času nemal Washington v Bratislave veľvyslanca, bol Hengel chargé d’affaires, resp. najvyššie postaveným americkým diplomatom v krajine.
Hengel v rozhovore zdôraznil vtedajšiu túžbu Slovákov o opätovné zaradenie Slovenska do transatlantickej komunity národov. On sám si to po prvý raz všimol a uvedomil, keď Spojené štáty podporili vstup Slovenska do Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), prvej západnej inštitúcie, ktorej sa stalo členom (v roku 2000).
"Verejnosť venovala veľkú pozornosť tomu, či Západ, najmä Spojené štáty, podporia ašpirácie krajiny. Keď som pred desiatkami kamier a reportérov - očakával som len malú skupinu, nie preplnenú miestnosť - oznámil podporu USA členstvu Slovenska, pochopil som, aké dôležité bolo toto odporúčanie, resp. potvrdenie správnosti cesty Slovenska pre jeho ľudí," vysvetlil Hengel.
Medzi jeho najpríjemnejšie spomienky a zážitky zo Slovenska patrí spolupráca s mladými a dynamickými lídrami občianskej spoločnosti. Ocenil to, že mnohé mimovládne organizácie neskôr s podporou USA pomáhali na Balkáne a v iných krajinách regiónu, ktoré sa tiež snažili "vymaniť spod autokratickej vlády".
Hengel pripisuje veľký význam ekonomickým a štrukturálnym reformám, ktoré vykonali premiér Mikuláš Dzurinda a minister financií Ivan Mikloš. "Z krajiny urobili ekonomické dynamo v regióne a prilákali zahraničné investície. Ja som obzvlášť hrdý na úlohu, ktorú som zohral v uzatváraní dohody s U.S. Steel o kúpe Východoslovenských železiarní. Išlo o jednu z najväčších zahraničných investícií, ktorá nielen zrevitalizovala firmu, ale aj popohnala ekonomický rozvoj v regióne," povedal diplomat.
Spolupráca Washingtonu a Bratislavy pokračovala aj v obrannej oblasti, najmä vstupom Slovenska do NATO. "Jedným zo vzrušujúcich momentov môjho pôsobenia na veľvyslanectve bolo sledovanie príletu amerických stíhačiek F-16 na prvú výcvikovú misiu na leteckej základni v Kuchyni. Malo to obrovský symbolický význam a Slovensko odvtedy zostáva kľúčovým spojencom v boji proti terorizmu a iným hrozbám vo svete," uviedol Hengel.
Diplomat ocenil vynikajúcu spoluprácu s vtedajším náčelníkom Generálneho štábu ozbrojených síl SR generálom Milanom Cerovským, ktorý podľa neho preukázal silné a energické líderstvo v transformujúcej sa armáde. Hengel si spomenul aj na jeho zmysel pre humor. Niekedy začal svoju reč poznámkou, že klobásy majú byť dlhé a prejavy krátke. "Je to dobrá rada, ktorú som si osvojil," priznal diplomat.
Na záver Hengel zdôraznil, že za úspechom Slovenska počas uplynulých 25 rokov je predovšetkým charakter Slovákov – ich tvrdá práca, energickosť a odhodlanosť. "Som veľmi rád, že som mal možnosť hrať aspoň malú rolu v tomto úspechu," povedal Hengel.
