BRATISLAVA - Od začiatku mája sa pre zamestnancov zvyšujú príplatky za prácu v noci a cez sviatok, či zavádzajú príplatky za prácu v sobotu a nedeľu. Zamestnávateľom tiež pribúda povinnosť pri zverejňovaní ponuky zamestnania uvádzať v inzeráte sumu základnej zložky mzdy.
Pri uzatvorení pracovnej zmluvy pritom zamestnávateľ nesmie so zamestnancom dohodnúť základnú zložku mzdy v nižšej sume, ako je suma, ktorú zverejnil v inzeráte. Vyplýva to z novely Zákonníka práce, ktorá nadobúda účinnosť od 1. mája tohto roka.
Zvyšovanie príplatkov za nočnú prácu sa zrealizuje v dvoch etapách. Od 1. mája tohto roka sa pri nerizikovom zamestnaní príplatok za nočnú prácu zvýši zo súčasných 20 % na 30 % zo sumy minimálnej hodinovej mzdy a od 1. mája budúceho roka na konečných 40 % zo sumy minimálneho hodinového zárobku. V prípade rizikovej práce pôjde od mája tohto roka o zvýšenie z 20 % na 35 % a od 1. mája budúceho roka na 50 % zo sumy minimálnej hodinovej mzdy.
Ak sa u zamestnávateľa pracuje prevažne v noci, v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve bude možné dohodnúť aj nižší príplatok za prácu v noci, od mája tohto roka najmenej však vo výške 25 % zo sumy minimálnej hodinovej mzdy a od mája budúceho roka aspoň vo výške 35 % zo sumy minimálnej hodinovej mzdy. Takáto výnimka sa však vzťahuje len na zamestnanca, ktorý nevykonáva rizikovú prácu. V pracovnej zmluve bude možné dohodnúť takýto nižší príplatok len vtedy, keď u zamestnávateľa nepôsobia odbory a ak zamestnávateľ mal v predošlom roku menej ako 20 zamestnancov.
Zvýši sa aj príplatok za sviatok a víkend
Novelou Zákonníka práce sa tiež zvýši príplatok za sviatok, a to z 50 % na 100 % priemerného zárobku zamestnanca. Príplatok za prácu v sobotu sa od mája tohto roka zavádza v sume 25 % minimálnej hodinovej mzdy a od mája budúceho roka stúpne na 50 % zo sumy minimálnej hodinovej mzdy. Ak sa u zamestnávateľa pravidelne pracuje v sobotu, v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve bude možné dohodnúť aj nižší príplatok za prácu v sobotu, od mája tohto roka aspoň v sume 20 % z minimálnej hodinovej mzdy a od mája budúceho roka najmenej však vo výške 45 % zo sumy minimálnej hodinovej mzdy. V pracovnej zmluve bude možné dohodnúť takýto nižší príplatok len vtedy, keď u zamestnávateľa nepôsobia odbory a ak zamestnávateľ mal v predošlom roku menej ako 20 zamestnancov.
Vyššie príplatky budú mať zamestnanci aj za prácu v nedeľu. Od začiatku mája tohto roka tieto príplatky dosiahnu 50 % zo sumy hodinovej minimálnej mzdy a od mája budúceho roka už budú v sume minimálneho hodinového zárobku. Ak sa u zamestnávateľa pravidelne pracuje v nedeľu, v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve bude možné dohodnúť aj nižší príplatok za prácu v nedeľu, od mája tohto roka najmenej vo výške 40 % z minimálnej hodinovej mzdy a od mája budúceho roka najmenej však vo výške 90 % zo sumy minimálnej hodinovej mzdy. V pracovnej zmluve bude možné dohodnúť takýto nižší príplatok len vtedy, keď u zamestnávateľa nepôsobia odbory a ak zamestnávateľ mal v predošlom roku menej ako 20 zamestnancov.
Vyššie príplatky za prácu v noci a počas sviatkov a nové príplatky za prácu cez víkend sa budú vzťahovať aj na zamestnancov v štátnej a verejnej službe. Vyššie príplatky sa tak budú okrem iného uplatňovať aj pre zdravotné sestry, či pre zamestnancov domovov sociálnych služieb.
Zvýšenie príplatkov spôsobuje aj obavy
Ako v tlačovej správe uviedla Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ), zvýšenie príplatkov bude mať výrazný dopad na malé a stredné podniky, ktoré nie sú v takej dobrej ekonomickej kondícii, ako aj na ekonomicky slabé regióny s vyššou nezamestnanosťou. Mnohé veľké spoločnosti podľa AZZZ totiž majú už dnes vo svojich kolektívnych zmluvách zahrnuté rôzne formy príplatkov, či benefitov. "Vzhľadom na neustále sa zvyšujúce náklady a povinnosti, ktoré zamestnávateľom každým rokom pribúdajú, máme obavy, že poškodia konkurencieschopnosť slovenského priemyslu," tvrdí prezident AZZZ Tomáš Malatinský. V poslednom období sa podľa neho prijalo množstvo zákonov, ktoré generujú zamestnávateľom ďalšie náklady.
"Firmy môžu mať skutočne problém zvládnuť tieto záväzky, najmä v časoch, keď ekonomická situácia nebude tak priaznivá, keď firmy prídu o svoje zákazky. Naplno sa to neprejaví dnes, ani zajtra, ale naplno sa to prejaví práve v čase, keď príde nejaké zakolísanie na svetových trhoch a zamestnávatelia budú nútení hľadať alternatívne riešenia," uviedol Malatinský. Mzdy v súkromnom sektore by sa podľa neho mali určovať individuálne medzi zamestnancom a zamestnávateľom, prípadne formou kolektívneho vyjednávania. "To je tá správna cesta na to, ako sa majú určovať mzdy, pretože to nie je úloha vlády, aby v súkromnom sektore riešila mzdy formou legislatívneho nariadenia," dodal šéf AZZZ.
Zamestnávatelia budú môcť vyplácať 13. a 14. plat oslobodený od odvodov
Do Zákonníka práce sa zavádza inštitút 13. a 14. platu, ktorý budú môcť zamestnávatelia poskytovať pracovníkom naďalej na dobrovoľnej báze. Postupne však budú oslobodené od daní a odvodov do sumy 500 eur. Podmienkou ale je, že budú musieť byť aspoň vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Vyplýva to z novely Zákonníka práce, ktorá 1. mája tohto roka vstupuje do platnosti. Prvýkrát má byť 13. plat, ako letná odmena, vyplatený v júni tohto roka, 14. plat má byť vyplatený v decembri. Definujú sa ako peňažné plnenia, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi pri príležitosti obdobia letných dovoleniek a vianočných sviatkov.
Na oslobodenie týchto platov od daní a odvodov budú musieť byť splnené viaceré podmienky. Pri 13. plate bude musieť zamestnanec odpracovať vo firme nepretržite dva roky. Ak ide o pracovníka, ktorý odpracoval vo firme štyri roky, v decembri môže dostať 14. plat, ale podmienkou bude, aby dostal predtým aj 13. plat. "Ak aspoň jedna z uvedených podmienok nie je splnená, nárok na oslobodenie tejto mzdy nevznikne. Pri súbehu výplaty mzdy od dvoch a viacerých zamestnávateľov suma oslobodenia tejto mzdy nesmie prekročiť 500 eur od všetkých zamestnávateľov, pričom pri výpočte výšky oslobodenia sa postupuje obdobne ako pri výpočte oslobodenia mzdy pri príležitosti letných dovoleniek," uvádza sa v novele.
Upravuje tiež postupné daňovo-odvodové zvýhodnenie týchto platov. Podmienkou pri oboch je, že zamestnávateľ musí vyplatiť zamestnancovi tieto odmeny vo výške jeho priemerného mesačného zárobku. Úľavy budú najviac do výšky 500 eur. Trinásty plat bude po splnení podmienok definovaných zákonom oslobodený v tomto roku od zdravotného poistenia, v nasledujúcich rokoch od dane z príjmov fyzických osôb a následne aj od sociálnych odvodov.
Oslobodenie od zdravotných odvodov bude aj pri 14. plate v tomto roku, taktiež bude následne oslobodený od dane z príjmov a od roku 2020 od sociálnych odvodov. Čiastočné oslobodenie 13. a 14. platov od daní a odvodov sa bude vzťahovať aj na zamestnancov pracujúcich v štátnej a verejnej službe. Zmena legislatívy prinesie aj ďalšiu novinku. Ak budú firmy hľadať nových zamestnancov, musia od 1. mája uvádzať na pracovných portáloch, či v inzerátoch aj základnú zložku mzdy. Firma pri uzatvorení pracovnej zmluvy už nebude môcť so zamestnancom dohodnúť základnú zložku mzdy v nižšej sume, ako zverejnila v ponuke zamestnania.
Ľudia sa budú môcť uchádzať o príspevok na presťahovanie sa za prácou
Zvýšenie záujmu ľudí vycestovať za prácou či zjednodušenie podmienok zamestnávania ľudí z tretích krajín. Toto sú zmeny, ktoré prinesie novela zákona o službách zamestnanosti vstupujúca do platnosti 1. mája. Príspevok na dochádzku za prácou stúpne zo 135 eur na 200 eur, príspevok na podporu mobility za prácou bol doteraz maximálne do 250 eur, po novom sa má upraviť do hranice 400 eur, ak pôjde o manželský pár, tak má byť 600 eur. Zároveň sa pri ňom skráti podmienka týkajúca sa vzdialenosti zo 70 kilometrov na 50 kilometrov. Právna norma umožní poskytovanie príspevku na dochádzku za prácou bez ohľadu na vymedzenie spôsobu dopravy do zamestnania, a to vypustením obmedzenia dochádzania za prácou len hromadnými dopravnými prostriedkami.
Vypustí sa aj obmedzenie poskytovania príspevku na dochádzku za prácou v rámci jednej obce a predĺži sa obdobie poskytovania príspevku pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, obdobne ako pri poskytovaní príspevku na podporu mobility za prácou. Novelou sa zavádza i úplne nový príspevok na presťahovanie sa za prácou, ktorý bude v maximálnej výške 4000 eur, v prípade manželov príspevok dosiahne 6000 eur. Jeho poberatelia však budú musieť preukázať vynaložené náklady.
Zjednodušia sa taktiež podmienky pre zamestnávanie ľudí z tretích krajín. Dôvodom je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Týkať sa to má okresov, kde je miera evidovanej nezamestnanosti nižšia ako 5 %. Zamestnávatelia však budú mať povinnosť zabezpečiť primerané ubytovanie pre vysielaných zamestnancov, ako aj povinnosť doložiť príslušné doklady preukazujúce ich vyslanie. Zamestnávateľ však bude môcť zamestnať občana z tretej krajiny len v prípade, že za posledné dva roky neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania.
Zoznam zamestnaní, v ktorých pretrváva nedostatok ľudí, stanoví komisia na tripartitnej úrovni. S cieľom zrýchlenia procesu pri vydávaní jednotných povolení vo všeobecnosti sa navrhuje skrátenie obdobia pre nahlasovanie voľných pracovných miest za účelom posúdenia situácie na trhu práce z 30 na 20 kalendárnych dní. Počet takýchto ľudí u daného zamestnávateľa však bude môcť byť najviac 30 % z celkového počtu zamestnancov. Novelou sa má zabezpečiť pre zamestnancov z tretích krajín aj vhodné ubytovanie.
Novelou zákona sa spresní aj kvórum, z ktorého sa vypočíta podiel 30 % zamestnancov z tzv. tretích krajín. "Kvórum tvoria výlučne interní zamestnanci pracujúci aspoň na polovičný pracovný úväzok, aby si zamestnávateľ nemohol umelo kvórum zvyšovať napríklad dočasne pridelenými pracovníkmi alebo zamestnancami formálne zamestnanými na hodinu mesačne, prípadne zamestnancami na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru," uvádza sa v návrhu. To znamená, že ak zamestnávateľ z celkového počtu svojich zamestnancov zamestnáva napríklad 40 % štátnych príslušníkov tretích krajín a má záujem zamestnať ďalších, aj na výkon zamestnania s nedostatkom pracovnej sily, nebude môcť využiť navrhovaný zjednodušený postup.
Toto opatrenie má zabrániť tomu, aby sa nedostatok kvalifikovaných pracovných síl zneužíval na sociálny damping. Príspevok na presťahovanie za prácou by podľa odhadov mohlo využiť 75 ľudí, príspevok na podporu mobility za prácou by sa mal dotknúť 913 a príspevok na dochádzku za prácou by mohlo využiť 5367 ľudí.
