BRATISLAVA - Umožniť v školách odlišný spôsob výučby slovenského jazyka a odstrániť diskriminujúcu jazykovú bariéru, na ktorú vo vzdelávaní narážajú žiaci hovoriaci iným materinským jazykom, navrhuje nezaradená poslankyňa Národnej rady SR Zuzana Zimenová.
Na májovú schôdzu preto predkladá návrh novely školského zákona. Navrhuje vytvorenie špeciálneho vzdelávacieho programu výučby slovenského jazyka, v rámci ktorého by sa žiaci hovoriaci iným materinským jazykom naučili komunikovať v slovenčine oveľa jednoduchšie a efektívnejšie ako v súčasnosti. Špeciálny vzdelávací program by bol vytvorený ako súčasť štátneho vzdelávacieho programu a bol by využívaný podľa potrieb konkrétnych žiakov v školách.
„V súčasnosti sa pri výučbe slovenského jazyka v školách vychádza z predpokladu, že materinský jazyk väčšiny žiakov je jazyk slovenský. Tomuto predpokladu je prispôsobený vzdelávací obsah, výber textov a úloh, ako aj intenzita výučby a časová dotácia určená na zvládnutie predpísaného učiva v danom predmete. Pri určovaní obsahu a rozsahu záväzného učiva na úrovni štátneho vzdelávacieho programu sa predpokladá, že povinný základ zvládnu absolvovať všetci žiaci príslušného vzdelávacieho stupňa a ročníka vrátane tých, ktorí slovenčinu v domácom prostredí nepoužívajú," uviedla poslankyňa v dôvodovej správe k návrhu novely.
Podľa nej toto očakávanie majú žiaci s iným materinským jazykom naplniť bez toho, aby bol na vyučovaní ich jazykový hendikep zohľadnený, v dôsledku čoho vo vzdelávaní často zlyhávajú.
Podľa nej v školách s vyučovacím jazykom slovenským je zároveň slovenčina jazykom, v ktorom sa žiakom vysvetľuje učivo aj v iných predmetoch. „V prípade žiakov, ktorých materinským jazykom nie je slovenčina, ale iný jazyk, napríklad rómske nárečie, ide o situáciu, v ktorej sú oproti spolužiakom, komunikujúcim v slovenskom jazyku od narodenia, znevýhodnení," uviedla.
Problém sa týka aj detí Slovákov žijúcich v zahraničí, ktoré sa po návrate na Slovensko včleňujú do nášho školského systému, pričom nedokážu spĺňať kritériá stanovené štátnym vzdelávacím programom. Okrem detí rodičov s príslušnosťou k registrovaným menšinám sa problém dotýka aj detí cudzincov z krajín Európskej únie i mimo nej, žijúcich na území Slovenskej republiky, ktorých počet sa z roka na rok zvyšuje (viac ako 3 500 detí).
Návrh preto zavádza zmenu zaužívanej praxe pri výučbe slovenského jazyka. Vychádza z predpokladu, že do škôl chodia aj deti hovoriace iným materinským jazykom, nielen po slovensky, a odstraňuje ich diskrimináciu v školskom prostredí, ktorá dnes vyplýva z absencie vyrovnávacích opatrení v jazykovej oblasti.
Pre školy vytvára možnosť riešiť znevýhodňujúcu situáciu v prospech žiaka a naplniť jeho vzdelávacie potreby v jazykovej oblasti. Učiteľom ponúka možnosť oprieť sa o nové metodiky pri výučbe slovenského jazyka a využívať pri tom postupy, osvedčené pri výučbe cudzích jazykov.
