BRUSEL – Štvrtková návšteva predsedu vlády SR Petra Pellegriniho v centrále NATO v Bruseli mala byť podľa jeho slov dôkazom prihlásenia sa novej slovenskej vlády k euroatlantickým hodnotám a princípom. Išlo pritom o Pellegriniho druhú zahraničnú návštevu v úrade, keďže v stredu (11.4.) navštívil Českú republiku. V Bruseli sa stretol s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom.
"Informoval som generálneho tajomníka o našich plánoch zvyšovať obranné výdavky, tak ako sme to svojim spojencom sľúbili, a to dosiahnuť do roku 2020 výdavky na hranici 1,6 percenta HDP a hranicu dve percentá dosiahnuť v roku 2024," povedal Pellegrini na tlačovom brífingu po stretnutí so šéfom NATO. "Chceme investovať najmä do modernizácie najdôležitejšieho vybavenia našej armády, presne v súlade s požiadavkami a vojenskými spôsobilosťami, ktoré od nás vyžadujú spojenci," dodal.
Fakt, že Slovensko výrazne prispieva do zahraničných misií, privítal i Stoltenberg, pričom ocenil i záväzok krajiny zvýšiť výdavky na obranu. Tento záväzok podľa neho podčiarkla skutočnosť, že okrem Pellegriniho sa s ním vo štvrtok stretol i slovenský minister financií Peter Kažimír. Na stretnutí hovorili aj o témach júlového bruselského summitu NATO, a síce, ako posilňovať a modernizovať NATO.
Pellegrini na stretnutí so Stoltenbergom potvrdil záväzok Slovenska aj naďalej plniť úlohy v misiách NATO v Afganistane a Iraku. Venovali sa aj novej misii, do ktorej sa slovenskí vojaci zapoja v Lotyšsku. "Chcem povedať, že vláda udelí mandát na ďalšiu misiu, a to je, že k 15. júlu by vyslala do Lotyšska 152 vojakov, ktorí sa zúčastnia podpory kolektívnej obrany východnej hranice NATO," oznámil slovenský premiér. Dodal, že veľa očakáva od nadchádzajúceho summitu NATO.
So Stoltenbergom hovorili aj o potrebe posilnenia spolupráce medzi EÚ a NATO, tá však podľa Pellegriniho musí byť vnímaná "ako posilnenie európskeho piliera" v rámci Aliancie, nie ako budovanie paralelnej obrannej doktríny či duplicitných aktivít, ktoré sú už zabezpečované v rámci NATO. Pellegrini ďalej uviedol, že SR má veľké očakávania v rámci ďalšieho rozširovania NATO, najmä o krajiny západného Balkánu, pričom je potrené povzbudiť aj ďalšie krajiny, aby sa o členstvo uchádzali.
Obaja lídri diskutovali aj o posilňovaní kybernetickej bezpečnosti. Pellegrini zdôraznil, že Slovensko má v tejto oblasti expertov, ktorí víťazia v medzinárodných cvičeniach zameraných na simulovanie kybernetických útokov. Slovensko by chcelo do budúcnosti v tejto oblasti disponovať dobrou vybavenosťou a schopnosťami, investovať do nej značné finančné prostriedky a zabezpečiť ochranu kybernetického priestoru sebe i svojim spojencom. Pellegrini pripomenul, že so Stoltenbergom sa opäť stretne v Bratislave v máji na konferencii GLOBSEC.
V NATO sme sa o Salisbury nerozprávali, treba vyšetriť útok v Dúme
Kauza Sergeja a Julije Skripaľovcov, ktorí boli v marci v anglickom meste Salisbury otrávení nervovoparalytickou látkou novičok, nebola predmetom štvrtkových rokovaní medzi slovenským premiérom a Petrom Pellegrinim a generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom.
Slovenský premiér, ktorý bol na svojej prvej oficiálnej návšteve v bruselskom sídle Aliancie, na tlačovej konferencii ďalej povedal, že postoj slovenskej vlády a diplomacie odvolať nášho diplomata z Moskvy, pričom niektoré krajiny EÚ a NATO prikročili aj k vyhosteniu časti ruských diplomatov, považuje - aj vzhľadom na závažnosť informácií, aké sme o tejto kauze mali - za dostatočný a primeraný akt.
"Na druhej strane chcem využiť túto príležitosť, aby som generálneho tajomníka uistil, že tento akt v žiadnom prípade nemôže byť spochybňovaný ako nejaké odklonenie sa od našej jednoznačnej orientácie na NATO," zdôraznil premiér a dodal, že Slovensko je spoľahlivým a predvídateľným partnerom Aliancie. "Náš postoj k incidentu zo Salisbury nebude mať žiaden dopad na naše vzťahy s NATO," zopakoval.
Stoltenberg pripomenul, že Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OCPW) vo štvrtok potvrdila predošlé britské zistenia v prípade otravy Skripaľovcov v Salisbury. Podľa Stoltenberga išlo o prvý takýto útok na území Aliancie a tento incident spadá do širšieho správania sa Ruska, ktoré v posledných rokoch, najmä od anexie Krymu, podniká sériu hybridných a kybernetických útokov so zámerom ovplyvniť dianie v Európe. Vyhostenie ruských diplomatov z ruskej misie pri NATO označil za politickú odpoveď na útok zo Salisbury.
Na margo Sýrie, kde narastá napätie medzi Ruskom a USA kvôli údajnému použitiu chemických zbraní v Dúme, Pellegrini uviedol, že sa spolu so šéfom NATO zhodli na tom, že prvoradé je rázne odmietnutie chemických zbraní, či už v rámci bojových konfliktov, alebo voči civilnému obyvateľstvu.
"Pre Alianciu a pre nás ako jej člena je dôležité zabezpečiť, aby v Sýrii mohli pôsobiť na expertnej úrovni tí, ktorí budú môcť situáciu kontrolovať a dať jasné stanovisku, čo sa tam deje. A aby tam boli prítomné medzinárodné zdravotné tímy a zmiernili následky takýchto útokov," uviedol Pellegrini. Čo sa týka možných útokov USA a Spojeného kráľovstva na ciele v Sýrii, na úrovni spojencov NATO prebiehajú diskusie o tom, ako iným spôsobom reagovať na túto situáciu.
Aj Stoltenberg uviedol, že NATO privíta príchod medzinárodných expertov do Sýrie, ktorí by mali vyšetriť chemický útok v Dúme, kde bojujú jednotky sýrskej armády podporované Ruskom a Iránom. Stoltenberg vyjadril nádej, že osoby zaň zodpovedné budú postavené pred súd.
SR chce byť pri vytváraní vízií o tom, kde bude EÚ v roku 2040
S predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom a neskôr aj so šéfom Európskej komisie (EK) Jeanom-Claudom Junckerom sa vo štvrtok v Bruseli stretol slovenský premiér Peter Pellegrini. Obom potvrdil, že v jeho osobe majú silného spojenca pre európsku spoluprácu. Pellegrini sa predtým stretol s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom.
Juncker na spoločnej tlačovej konferencii s predsedom vlády SR najskôr ubezpečil občanov Slovenska, že ich krajina zohráva v EÚ ústrednú úlohu. Ocenil prácu slovenského eurokomisára Maroša Šefčoviča a prizval k sebe na pódium aj ministra financií SR Petra Kažimíra, s ktorým sa pozná už dlhé roky, hoci nie vo všetkom súhlasia.
Šéf EK konštatoval, že zrejme dobrou správou pre Slovákov sú nové opatrenia v oblasti dvojakej kvality potravín, ktoré eurokomisia navrhla v stredu, pričom Slovensko podľa jeho slov zohralo dôležitú úlohu pri riešení tejto otázky. Juncker pripomenul, že hlavnou témou debát v EÚ je sedemročný rozpočet po roku 2020, kde vyjadril potrebu zachovania rovnakej úrovne kohéznej a poľnohospodárskej politiky.
Pellegrini Junckera informoval, že nová slovenská vláda nemení svoju pozíciu voči utečeneckým kvótam, ale Slovensko chce zohrávať konštruktívnu úlohu pri riešení migračnej krízy. Premiér v mene Slovenska vyjadril podporu exekutíve EÚ pri riešení jej obchodných sporov s USA. Únia má do 1. mája dočasnú výnimku na clá pre vývoz ocele a hliníka a Pellegrini vyjadril nádej, že sa tento spor podarí urovnať. "Obchodná vojna nie je nič dobré. Nepomohla by EÚ a ani Spojeným štátom," povedal.
Z hľadiska tvorby dlhodobého rozpočtu EÚ by slovenský premiér privítal, keby sa zrodila dohoda o jeho podobe ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu v máji 2019, aby tento návrh mohol schváliť už nový europarlament."Slovensko si uvedomuje, že po brexite rozpočet EÚ bude výrazne nižší. Ak ho chceme nahradiť, SR je pripravená zvýšiť svoj príspevok do rozpočtu na 1,1 alebo 1,2 percentá oproti súčasnému jednému percentu," vysvetlil Pellegrini. Dodal, že ak dôjde ku kráteniu zdrojov v oblasti kohézie, Slovensko chce väčšiu flexibilitu pri hľadaní priorít, kam by tieto financie mali smerovať.
Pellegrini na záver uviedol, že Slovensko chce byť pri vytváraní dlhodobých vízií a cieľov EÚ, lebo je ťažké hovoriť o vytváraní dlhodobých rozpočtov, keď nevieme, kde chce byť Únia v roku 2030, 2040 či 2050. "Budem rád, ak okrem riešenia aktuálnych tém ako je migrácia, spoločná obrana a výzvy, ktoré prichádzajú každý mesiac a ktoré nevieme predvídať, aby sme dali Únii jasnú víziu a cieľ, kde by sme Úniu ako silný kontinent chceli vidieť o desať, 15 alebo 20 rokov a tomu prispôsobovať diskusiu o tom, kde by mali smerovať peniaze z rozpočtu EÚ," povedal Pellegrini.