BRATISLAVA - Súčasná ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (nominantka SNS) si v tejto chvíli nedovolí hodnotiť, či pôsobenie firmy Agro Porúbka bývalej poslankyne Smeru-SD Ľubice Roškovej malo aj "politické zázemie". Celú kauzu možného neoprávneného poberania agrodotácií musia podľa nej objasniť orgány činné v trestnom konaní.
"Ak sa ukáže, že to tak bolo, tie dôsledky budú určite, aj pre stranu Smer-SD aj pre mňa ako ministra, vyvodenie zodpovednosti so všetkým, čo k tomu patrí," uviedla Matečná v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike. "Ja mám v tomto plnú podporu pána premiéra aj SNS, ak orgány činné v trestnom konaní ukážu, že tam boli takéto praktiky, budeme musieť vyvodiť zodpovednosť," doplnila.
Upozornila, že zatiaľ nemohla vyvodiť personálnu zodpovednosť voči Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA), pretože až do ich medializácie nemali v tomto prípade informácie o možnom nedodržiavaní podmienok. Poľnohospodárske príspevky sa podľa Matečnej vyplácajú a kontroly vykonávajú plne v súlade s európskymi predpismi.
"Ak žiadateľ splní podmienky a nedostane sa do sita kontrol, neurobí nejakú nezrovnalosť, ktorú vieme odhaliť administratívnou kontrolou, nie je dôvod, aby sme mu to nevyplatili. Platíme všetkým žiadateľom, ktorí podajú žiadosť, ak spĺňa podmienky a kritéria tejto platby," vysvetlila ministerka. Ak sa následne zistí chyba, príspevky sa krátia, prípadne sa uplatňujú sankcie. V tejto súvislosti vyzvala všetkých občanov, ak vedia o možných neprávostiach, aby ich nahlasovali priamo na ministerstvo pôdohospodárstva.
Kontrolný systém je v poriadku
Kontrolný systém v SR s agrodotáciami je nastavený dobre. Uviedla to v relácii RTVS O 5 minút 12 podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná (nominantka SNS) v diskusii s opozičným poslancom Národnej rady (NR) SR a bývalým ministrom pôdohospodárstva Zsoltom Simonom (nezaradený).
"Sme jedna z krajín EÚ, ktorá dostala počas nášho členstva v rokoch 2004 až 2017 najnižšie sankcie za porušenie (neoprávnenosti prijatia priamych podpôr), len na úrovni okolo 1,04 %. Na rozdiel od iných krajín ako Francúzsko, ktoré dostalo 10-% až 12-% sankcie a Gréci dokonca až 25-%. Slovensko (v agrodotáciách) systémovo neporušuje nič. Kontrolný systém, ktorý je na Slovensku, je nastavený dobre. My máme povinnosť, ako každá členská krajina, kontrolovať 5 % žiadateľov, Slovensko napriek tomu kontroluje až 10 % žiadateľov," poznamenala agroministerka.
Pripomenula, že aj v správe Európskeho parlamentu prerokovávanej koncom marca sa konštatovalo, že "doteraz sa neidentifikovali žiadne konkrétne informácie, ktoré by dokazovali, že vyplatené (agro)platby na Slovensku boli nelegálne". "Ak by sa malo robiť viac kontrol, potrebovali by sme viac kontrolórov, viac peňazí," zdôraznila.
Podľa Simona podvody s agrodotáciami sa umožnili od roku 2014. "Jedna zo zásadných zmien nastala v roku 2014, keď z nariadenia vlády vypadlo ustanovenie, ktoré hovorilo o tom, že na platbu sú oprávnené plochy, ktoré boli obhospodarované k 30. júnu 2003. Na základe toho sa v roku 2004 nedostali do systému agrodotácií pozemky, ako sú záhumienky či záhrady pri rodinných domoch. Preto nikto od roku 2003 po rok 2014 nemohol požiadať o to, aby takýto pozemok mohol byť zaradený medzi tzv. oprávnené plochy. Toto sa zmenilo počas druhej vlády Roberta Fica (Smer-SD)," povedal Simon.
Z vládneho nariadenia sa v roku 2014 podľa poslanca NR SR vypustila aj požiadavka na žiadateľa o dotáciu mať zaťaženie pôdy živočíšnou výrobou. "V roku 2014 tak vláda Roberta Fica a nominanti strany Smer-SD začali odkývať tie brzdy, ktoré boli do systému namontované," povedal.
Preto by podľa neho inak nebolo možné, aby sa "pestovali" praktiky, že špekulanti, najmä na východnom Slovensku, žiadajú agrodotácie na tie plochy, ku ktorým nemajú žiadny užívací vzťah. "Nariadenie EÚ týkajúce sa príslušných platieb je totiž rovnaké pre Slovensko či pre Rakúsko," dodal opozičný poslanec.
