BRATISLAVA - Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVŠ) SR splnilo iba desať cieľov zo 118, ku ktorým sa zaviazalo. Vyčíslil to nezaradený poslanec Národnej rady SR Martin Poliačik (Progresívne Slovensko), ktorý o tom hovoril na tlačovej konferencii v parlamente. Prácu rezortu školstva hodnotí známkou nedostatočná a odporúča, čím by učiteľom reálne pomohol.
Najhoršie si vláda podľa Poliačika počínala v oblasti vysokého školstva, dobre na tom nie je ani regionálne školstvo. "Nula splnených cieľov je aj v oblasti duálneho vzdelávania a športu," doplnil s tým, že lepšie si počína ministerstvo v oblasti národnostných menšín. "Už teraz je 50 percent cieľov splnených a na zvyšných sa pracuje," uviedol poslanec. Poukázal aj na zákon, ktorý má zvýšiť atraktívnosť učiteľského povolania. Poliačik mu neverí.
Podľa poslanca učitelia stále nedostali zmeny, ktoré im rezort roky sľubuje. Pripomenul pripravovaný strategický dokument Učiace sa Slovensko, s ktorým sa podľa neho od novembra roku 2016 nič nedeje.
Poliačik je presvedčený, že učiteľom a školstvu by reálne pomohli kvalitná a systematická metodická podpora, mentoring, dostatok metodických materiálov, učebníc, online materiálov a sloboda pri ich výbere. "Musíme mať systematickú podporu učiteľov v školách, aby boli schopní nielen plniť si úlohy, ale aj aby mohli svoje vzdelávanie a vzdelávanie detí prispôsobovať 21. storočiu. A aby deti vedeli pripravovať aspoň čiastočne na ten svet, ktorý príde. Nie, že ich iba učíme zorientovať sa v tom, ktorý máme dnes," povedal Poliačik.
Podľa neho treba tiež funkčný systém kontinuálneho vzdelávania a vyššie platy, ktoré by postupne do roku 2025 mali dosiahnuť hranicu 80 percent priemerného platu zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním. "Učiteľom treba zvýšiť plat bez toho, aby to záviselo od ich vzdelávania," doplnil s tým, že zmeniť treba napríklad aj prípravu budúcich učiteľov.
Rezort sa dáva do poriadku
Nové vedenie rezortu školstva bilancuje svoju činnosť. Zásadné opatrenia v oblasti čerpania eurofondov, príprava Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania, významné legislatívne zmeny v oblasti regionálneho školstva, navýšenie prostriedkov na učebnice a asistentov učiteľa či dofinancovanie Agentúry na podporu výskumu a vývoja, to sú len niektoré z úloh, ktoré sa podarilo naplniť ministerke školstva Martine Lubyovej po nástupe do funkcie. Ide o úlohy, realizácia ktorých vyplynula z aktuálneho diania, ale aj ciele, ktoré boli zadefinované v Programovom vyhlásení vlády SR. Ako informoval Odbor komunikácie a protokolu rezortu školstva, do dnešného dňa bolo v rámci programového vyhlásenia splnených sedem úloh, 87 je v plnení, 12 sa zatiaľ neplní a 13 úloh je v štádiu prípravy.
Prvým očakávaným krokom nastupujúcej ministerky bolo obnoviť dôveru Európskej komisie (EK) voči Slovenskej republike v operačnom programe Výskum a inovácie. V jednaniach so zástupcami EK o plynulom pokračovaní čerpania prostriedkov zo štrukturálnych fondov sa riešilo predovšetkým zablokovanie výzvy Dlhodobý strategický výskum. Za posledný polrok ministerstvo školstva v spolupráci s Výskumnou agentúrou intenzívne pracovalo na komplexnej zmene systému podpory výskumu a vývoja z Operačného programu Výskum a inovácie tak, aby nové vyhlásené výzvy a všetky procesy v nich boli maximálne transparentné a aby boli do budúcna príkladom dobrej praxe. Pod vedením novej ministerky sa pripravili zmeny v regionálnom školstve, a to prostredníctvom noviel dvoch zásadných zákonov, ktorými bol školský zákon a zákon o odbornom vzdelávaní a príprave. Novela tohto zákona sa v súčasnosti nachádza v legislatívnom procese a prináša podporu duálneho vzdelávania, podporné opatrenia pre vstup zamestnávateľov i škôl do procesu duálneho vzdelávania či zlepšenie kariérového poradenstva. Okrem toho naďalej pokračujú rokovania o zvýšení platov učiteľov a odborných zamestnancov školstva. Cieľom je zabezpečiť toto zvýšenie od septembra tohto roka.
Výsledkom intenzívnych rokovaní s Ministerstvom financií SR bolo navýšenie dotácií na učebnice v tomto roku o päť miliónov eur a na asistentov učiteľa o osem miliónov eur. V oblasti vysokého školstva sa podarilo aj za podpory Slovenskej národnej strany, dohodnúť finančné prostriedky vo výške 20 miliónov eur, ktoré by mali zlepšiť podmienky na vysokoškolských internátoch. Internáty by mali prejsť nevyhnutnými opravami striech, výmenou okien i vnútorného zariadenia. Program Erasmus+ ponúkol slovenským študentom množstvo štipendijných programov, pričom výbornú prácu na programe uznala aj samotná EK. Rovnako sa podarilo zintenzívniť mobilitu výskumných pracovníkov v EÚ a podpísaním memoranda vytvoriť nové podmienky na spoluprácu s Ruskou federáciou, Kórejskou republikou a Čínou.
Zefektívniť prácu rezortu sa darí novému vedeniu aj vďaka optimalizácii fungovania jeho priamo riadených organizácií. V súčasnosti prebieha proces zrušenia Národného ústavu celoživotného vzdelávania, ktorého kompetencie prechádzajú na Štátny inštitút odborného vzdelávania. Jednou z najväčších výziev, pred ktorou stála ministerka Martina Lubyová po nástupe do funkcie, bolo pretvorenie autorského dokumentu Učiace sa Slovensko do podoby Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania. Jeho obsahové znenie, súčasťou ktorého sú už akčné plány s konkrétnymi úlohami, termínmi i finančným krytím, bude reálnym základom na uskutočnenie pripravovanej reformy školstva. Tri expertné skupiny pripravili a za účasti fínskych expertov na vzdelávanie sfinalizovali v týchto dňoch znenie národného programu. Materiál by mal byť začiatkom apríla predložený na medzirezortné pripomienkové konanie.
