BRATISLAVa - Štát môže vyvlastňovať súkromné pozemky, na ktorých sa nachádzajú environmentálne záťaže a ich majitelia nesúhlasia s ich odstránením. Prezident Andrej Kiska podpísal novelu zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže z dielne ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa (Most-Híd). Parlament ju prijal v zrýchlenom režime.
Novela podľa Sólymosa reaguje aj na situáciu s plánovanou sanáciou skládky v bratislavskej Vrakuni, kde je problém pri stavebnom konaní pri troch pozemkoch. "Myslím si, že neexistuje väčší verejný záujem, ako je sanácia skládky nebezpečného odpadu," povedal nedávno. Prípadom vrakunskej skládky argumentovalo ministerstvo aj potrebu zrýchleného legislatívneho konania.
Prezident dal zelenú lepšej ochrane vody
Ochrana vody na Slovensku sa od 15. marca výrazne posilní. Zabezpečiť to majú zmeny vo vodnom zákone a v zákone o vodovodoch a kanalizáciách, ktoré presadilo ministerstvo životného prostredia a podpísal ich prezident SR Andrej Kiska.
Vynovený vodný zákon prináša zákaz plavidiel so spaľovacím motorom v najprísnejších ochranných pásmach vodárenských zdrojov, jasnejší postup pri posudzovaní vodných elektrární aj prísnejšie pravidlá pri nakladaní s odpadovými vodami. Zmeny majú vychádzať z doterajších skúseností pri uplatňovaní legislatívy na ochranu vody.
Novela vodného zákona sa zaoberá aj posudzovaním stavieb spojených s vodným tokom, najmä protipovodňových opatrení, vodných elektrární, prístavov či mostov. Stavby totiž môžu spôsobiť zhoršenie stavu útvaru podzemnej aj povrchovej vody. Celý postup posudzovania bude preto podliehať režimu správneho poriadku. V praxi to podľa envirorezortu prinesie jasnejšie pravidlá pri posudzovaní diel.
Lepší drobnohľad nad verejnými funkcionármi
Funkcionári, ktorí zastávali významné verejné funkcie v zahraničí aj na Slovensku, budú pod prísnejším drobnohľadom. Postará sa o to zmena zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochrane pred financovaním terorizmu, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska.
Ministerstvo vnútra v návrhu ustanovuje povinnosť vypracovávať národné hodnotenie rizík legalizácie a financovania terorizmu, v rámci ktorého by Slovenská republika mala identifikovať, vyhodnotiť a porozumieť rizikám legalizácie a financovania terorizmu a následne prijať vhodné opatrenia na zníženie týchto rizík. Stanovujú sa minimálne opatrenia, ktoré bude povinná osoba povinná vykonať v rámci zjednodušenej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Prísnejšie opatrenia budú povinné osoby vykonávať v rámci zvýšenej starostlivosti aj vo vzťahu ku klientom, ktorí zastávajú alebo zastávali významné verejné funkcie nielen v zahraničí, ale aj na území SR, pričom dochádza k zmene pojmu politicky exponovanej osoby.
Povinnosť zisťovať konečného užívateľa výhod "v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu" sa mení na obligatórnu, rovnako sa stanovuje povinnosť zisťovať a zaznamenávať, či klient nie je osobou, voči ktorej sú vykonávané medzinárodné sankcie podľa zákona o vykonávaní medzinárodných sankcií. Významnou zmenou je takisto zavedenie povinnosti dotknutých právnických osôb identifikovať konečného užívateľa výhod, v listinnej podobe viesť priebežne jeho aktuálne identifikačné údaje a tieto uchovávať ešte po dobu piatich rokov od zániku postavenia konečného užívateľa výhod. Uvedená požiadavka má za cieľ zamedziť utajeniu totožnosti páchateľov za komplikovanú majetkovú štruktúru právnických osôb.
Kvóty pre gymnáziá
Osemročné gymnáziá v Bratislave môžu prijať do prvých ročníkov viac ako päť percent detí z populačného ročníka. Kvótu z piatich na desať percent zvýšil poslanec Jaroslav Paška (SNS) v novele školského zákona, ktorú priniesli jeho stranícki kolegovia. Prezident SR Andrej Kiska ju svojím podpisom odobril.
Pozmeňujúci návrh hovorí aj to, že školy, ktoré prijímajú deti na základe overenia špeciálnych schopností, zručností alebo nadania, nebudú mať žiadne percentuálne obmedzenie. Opatrenia sa budú týkať iba nového školského roka 2018/2019.
Ak by kvóta pre osemročné gymnáziá v Bratislave bola len päťpercentná, školy v hlavnom meste by to podľa Pašku veľmi poškodilo. "Úprava umožní uspokojiť väčší počet záujemcov o uvedené štúdium, pretože v súčasnosti ich záujem výrazne prevyšuje možnosti ich prijatia vzhľadom na platný päťpercentný podiel novoprijatých žiakov," uvádza Paška v pozmeňujúcom návrhu.
