BRATISLAVA - Základným atribútom pri opatreniach Zákonníka práce (ZP) bolo zachovanie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky. Uviedol to minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ján Richter (Smer-SD) v nedeľnej relácii televízie TA3 V politike, v diskusii s opozičným poslancom Národnej rady (NR) SR Eugenom Jurzycom (SaS), na margo novely ZP schválenej tento týždeň.
"Hlavný atribút, ktorý sme brali pri hľadaní nejakého kompromisu, bola konkurencieschonosť SR s okolitými krajinami V4. My sme boli z hľadiska (pracovných) benefitov najslabší, dnes sme najlepší, ale stále konkurencieschopní," podčiarkol minister práce.
Podľa Jurzycu nie všetky opatrenia schválené v ZP prešli pripomienkovým konaním. Ak opatrenia neprešli pripomienkovaním, vzniká tak podľa neho riziko, že opatrenia budú vyhovovať len vybranému okruhu subjektov. "Opatrenia tiež znamenajú rastúcu zaťaž na verejné financie," zdôraznil.
Rast zamestnanosti Slovenska je podľa Jurzycu spomedzi krajín V4 roky najnižší. "Dlhodobo rastie zamestnanosť vo V4, okrem Slovenska, vyššie, čiže robíme zrejme nejaké kroky, ktoré nie sú dobré. Jeden z tých krokov je znepružnenie systému a ZP spadá do týchto krokov," upozornil opozičný poslanec.
Od 1. mája tohto roka si zamestnanci finančne prilepšia. Parlament 14. februára schválil novelu ZP, ktorou sa majú zvýšiť príplatky za nočnú a sviatočnú prácu, ako aj zaviesť príplatky za prácu v sobotu a nedeľu. Právnu normu pripravila trojica poslancov Ján Podmanický, Martin Glváč a Ľubomír Petrák (všetci Smer-SD).
Príplatky za nočnú prácu sa majú zvyšovať v dvoch etapách a tiež sa bude rozlišovať, či ide o všeobecnú, alebo rizikovú prácu. Od 1. mája tohto roka pri všeobecnej práci pôjde príplatok hore na 30 % minimálnej mzdy za hodinu a v ďalšom roku bude zvýšenie predstavovať 40 %. Podobný postup bude aj pri rizikovej práci, pri ktorej od 1. mája tohto roka stúpne príplatok na 35 % minimálnej mzdy za hodinu a od 1. mája budúceho roka dosiahne 50 %.
Podľa Richtera musia vyššie územné celky (VÚC) pri riadení stredného odborného školstva (SOŠ) a duálneho vzdelávania ďaleko viac rešpektovať odporúčania vyplývajúce z prognóz trhu práce. "Je tragikomické, ak absolvent strednej školy - maturant skončí školu, zaeviduje sa hneď na úrade práce, ktorý mu urobí rekvalifikáciu," poznamenal Richter.
Vládna kritika VÚC ohľadom riadenia SOŠ musí podľa Jurzycu byť spojená aj s návrhmi, ako by systém odborného školstva mal fungovať lepšie. Štát totiž podľa neho posledné roky nemeria úspešnosť uplatnenia absolventov škôl. "Domáca úloha pre štát teda je, aby si dokázal zmerať úspešnosť absolventov cez mzdy a cez to, či sú vôbec zamestnaní," dodal poslanec NR SR.
