BRATISLAVA - Zo stredných a vysokých škôl vychádzajú absolventi, o ktorých odbornosť nie je záujem. Na štvrtkovej konferencii o prognóze vývoja trhu práce v Bratislave to konštatoval minister práce Ján Richter (Smer-SD) s tým, že túto situáciu by mal zmeniť zákon o odbornom vzdelávaní, ktorý je v súčasnosti otvorený na ministerstve školstva. Ten by mal vytvoriť podmienky na to, aby školy zohľadňovali potreby trhu práce na základe prognózy jeho vývoja.
Podľa Richtera je potrebné zmeniť, že vyššie územné celky (VÚC) v školstve nie vždy reagovali na potreby trhu práce. "Jednoducho VÚC budú musieť ďaleko viac sledovať podmienky na trhu práce, prognózy a podľa toho voliť jednotlivé učebné odbory," priblížil minister práce cieľ zákona s tým, že systém na báze dobrovoľnosti sa neosvedčil.
"Preto sme zadali projekt s istou prognózou potrieb vývoja na trhu práce na horizont 5 – 7 rokov, aby sme teraz vedeli vzhľadom na to, že na ministerstve školstva je v súčasnosti otvorený aj zákon o odbornom vzdelávaní, vytvoriť legislatívno-technické až právne podmienky pre to, aby školy v maximálnej miere zohľadňovali výsledky prognóz, to znamená potreby trhu práce," zdôraznil, pričom zámerom by nemalo byť odobratie právomocí zriaďovateľom, ale určenie toho, aké sú potreby trhu práce.
Podľa prezidenta Konfederácie odborových zväzov SR Jozefa Kollára je veľmi potrebné pre trh práce duálne vzdelávanie. To treba podporiť aj z pohľadu ministra práce. "V plnej miere podporujeme preto ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstvo školstva v pripravovanom zákone," dodal Kollár.
Štátna tajomníčka ministerstva školstva Oľga Nachtmannová uviedla, že spolupráca oboch rezortov je pri tomto zákone veľmi dôležitá. "Je to momentálne na vnútornom pripomienkovom konaní. Pevne veríme, že sa dostane do parlamentu v termínoch, aby vstúpil do platnosti od 1. septembra 2018," spresnila.
Fico: Štruktúra odborného školstva musí zodpovedať potrebám zamestnávateľov
„Musíme uvažovať, či netreba scentralizovať riadenie stredného odborného školstva, lebo prax ukazuje, že nožnice medzi potrebami trhu práce a ponukou vzdelávacieho systému sa naďalej dramaticky otvárajú,“ povedal predseda vlády SR Robert Fico na konferencii Prognózy vývoja na trhu práce v Slovenskej republike.
Štruktúra odborného školstva musí zodpovedať potrebám zamestnávateľov. „Toto je jednoznačne zodpovednosť samosprávnych krajov. Ročne prichádza na trh práce 30-tisíc absolventov stredných škôl, ale 63% z týchto ľudí vôbec nenastupuje na pozície, ktoré študovali,“ povedal premiér a dodal, že firmy pre aktuálny školský rok ponúkli 2 300 miest v duálnom systéme odborného vzdelávania, ale obsadených je len polovica. Podľa Roberta Fica je potrebné, aby sa duálne vzdelávanie ešte viac zatraktívnilo pre zamestnávateľov, ale aj pre študentov. „Najnebezpečnejšie je, keď ide o mladého človeka. Keď mladý človek zistí, že nemusí ráno vstavať do práce, tak si na to pomerne rýchlo zvykne, a to je najnebezpečnejší trend, ktorý našej krajine hrozí. Naším cieľom je, aby sa každý absolvent školy v pracovnom živote uplatnil na adekvátnom a slušne zaplatenom pracovnom mieste.“
Ako ďalej uviedol predseda vlády, prognózy, ktoré má vláda k dispozícii ukazujú, že do roku 2022 budú mať najväčší problém zamestnávatelia v strojárstve a automobilovom priemysle. „Každý rok bude na Slovensku chýbať od 2 500 do 3 500 mechanikov strojov a zariadení, nástrojárov, strojných mechanikov, elektromechanikov a podobných profesií. To sú stredoškolské študijné odbory, v ktorých je aktuálny počet študentov a učňov hlboko pod úrovňou potrieb zamestnávateľov na najbližších 5 až 7 rokov. Samosprávne kraje tvrdohlavo na stredných školách otvárajú iné študijné a učebné odbory, ktorých absolventi si nedokážu nájsť uplatnenie.“
Podľa Roberta Fica čím bude viac produkcie na Slovensku s vyššou pridanou hodnotou, tým bude viac lepšie platených pracovných miest a uvítal, že sa vláde podarilo ukotviť do Zákonníka práce zákaz sociálneho dumpingu.
„Chceme lepšie pracovné miesta pre občanov. Slovensko na prvom mieste a slovenskí občania, urobme všetko pre to.“ Aktuálne stoja pred vládou v oblasti zamestnanosti dve výzvy - zvyšovanie miezd a znižovanie rozdielu medzi dopytom a ponukou na trhu prace. „Problém je v štruktúre, nevieme ponúknuť v praxi, to čo dnes prax potrebuje. Musíme sa rýchlejšie približovať k priemernej úrovni EÚ. Ak chce niekto postaviť ekonomický úspech tejto krajiny na nízkych mzdách, tak zakladá chudobu. Musíme tlačiť na mzdy,“ povedal predseda vlády a uviedol, že si vie predstaviť minimálnu mzdu aj na úrovni 520 eur.
