BRATISLAVA - Parlament schválil novelu Zákonníka práce od poslancov za Smer-SD, ktorou sa od mája tohto roka zvýšia príplatky za prácu v noci a cez sviatok, či zavedú príplatky za prácu v sobotu a nedeľu. Za novelu Zákonníka práce hlasovalo 119 poslancov, proti bolo 18 poslancov a štyria poslanci sa hlasovania zdržali.
Zvyšovanie príplatkov za nočnú prácu sa zrealizuje v dvoch etapách. Od 1. mája tohto roka sa pri nerizikovom zamestnaní príplatok za nočnú prácu zvýši zo súčasných 20 % na 30 % zo sumy minimálnej hodinovej mzdy a od 1. mája budúceho roka na konečných 40 % zo sumy minimálneho hodinového zárobku. V prípade rizikovej práce pôjde od mája tohto roka o zvýšenie z 20 % na 35 % a od 1. mája budúceho roka na 50 % zo sumy minimálnej hodinovej mzdy.
Ak sa u zamestnávateľa pracuje prevažne v noci, v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve bude možné dohodnúť aj nižší príplatok za prácu v noci, najmenej však vo výške 25 % zo sumy minimálnej hodinovej mzdy od mája tohto roka a od mája budúceho roka aspoň vo výške 35 % zo sumy minimálnej hodinovej mzdy. Takáto výnimka sa však vzťahuje len na zamestnanca, ktorý nevykonáva rizikovú prácu. V pracovnej zmluve bude možné dohodnúť takýto nižší príplatok len vtedy, keď u zamestnávateľa nepôsobia odbory a ak zamestnávateľ mal v predošlom roku menej ako 20 zamestnancov.
Novelou Zákonníka práce sa tiež zvýši príplatok za sviatok, a to z 50 % na 100 % priemerného zárobku zamestnanca. Príplatok za prácu v sobotu sa od mája tohto roka zavádza v sume 25 % minimálnej hodinovej mzdy a od mája budúceho roka stúpne na 50 % zo sumy minimálnej hodinovej mzdy. Ak sa u zamestnávateľa pravidelne pracuje v sobotu, v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve bude možné dohodnúť aj nižší príplatok za prácu v sobotu, od mája tohto roka aspoň v sume 20 % z minimálnej hodinovej mzdy a od mája budúceho roka najmenej však vo výške 45 % zo sumy minimálnej hodinovej mzdy. V pracovnej zmluve bude možné dohodnúť takýto nižší príplatok len vtedy, keď u zamestnávateľa nepôsobia odbory a ak zamestnávateľ mal v predošlom roku menej ako 20 zamestnancov.
Vyššie príplatky budú mať zamestnanci aj za prácu v nedeľu. Od začiatku mája tohto roka tieto príplatky dosiahnu 50 % zo sumy hodinovej minimálnej mzdy a od mája budúceho roka už budú v sume minimálneho hodinového zárobku. Ak sa u zamestnávateľa pravidelne pracuje v nedeľu, v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve bude možné dohodnúť aj nižší príplatok za prácu v nedeľu, od mája tohto roka najmenej vo výške 40 % z minimálnej hodinovej mzdy a od mája budúceho roka najmenej však vo výške 90 % zo sumy minimálnej hodinovej mzdy. V pracovnej zmluve bude možné dohodnúť takýto nižší príplatok len vtedy, keď u zamestnávateľa nepôsobia odbory a ak zamestnávateľ mal v predošlom roku menej ako 20 zamestnancov.
Poslanci tiež schválili návrh, aby sa vyššie príplatky za prácu v noci a počas sviatkov a nové príplatky za prácu cez víkend týkali aj zamestnancov v štátnej a verejnej službe. Vyššie príplatky sa tak budú okrem iného vzťahovať aj na zdravotné sestry či na zamestnancov domovov sociálnych služieb.
Parlament schválil čiastočné oslobodenie 13. a 14. platov od daní a odvodov
Parlament schválil návrh poslancov NR SR za SNS na čiastočné oslobodenie trinástych a štrnástych platov od daní a odvodov. Dobrovoľné trináste a štrnáste platy budú postupne oslobodené od daní a odvodov do sumy 500 eur pod podmienkou, že budú vyplatené aspoň vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Pozmeňujúci návrh národniarov poslanci schválili počas hlasovania o novele Zákonníka práce od poslancov NR SR za Smer-SD. Čiastočné oslobodenie trinástych a štrnástych platov od daní a odvodov sa bude vzťahovať nielen na súkromný sektor, ale aj na zamestnancov pracujúcich v štátnej a verejnej službe.
Trináste platy bude zamestnávateľ vyplácať v júni a štrnáste platy v decembri. Schválený pozmeňujúci návrh ich definuje ako peňažné plnenia, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi pri príležitosti obdobia letných dovoleniek a vianočných sviatkov. Podmienkou bude to, aby pri trinástom plate oslobodenom od daní a odvodov pracovný pomer zamestnanca trval nepretržite aspoň dva roky. Oslobodenie štrnásteho platu od daní a odvodov bude podmienené tým, aby zamestnanec pracoval u zamestnávateľa nepretržite aspoň štyri roky a druhou podmienkou bude, aby zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi aj trinásty plat.
Trinásty plat v sume aspoň priemerného mesačného zárobku zamestnanca bude do výšky 500 eur prvýkrát oslobodený od zdravotného poistenia od tohto roku, od dane z príjmov v roku 2019 a od sociálnych odvodov až od roku 2021. Štrnásty plat v sume najmenej priemerného mesačného zárobku sa do výšky 500 eur prvýkrát oslobodí od zdravotných odvodov od tohto roka, od dane z príjmov takisto od tohto roka a od sociálnych odvodov od roku 2019. Zo sumy trinásteho a štrnásteho platu, ktorá prevyšuje 500 eur, sa bude naďalej platiť daň z príjmov, aj sociálne a zdravotné odvody.
Novela Zákonníka práce tiež ukladá zamestnávateľovi povinnosť pri zverejňovaní ponuky zamestnania uvádzať sumu základnej zložky mzdy. Zamestnávateľ pritom pri uzatvorení pracovnej zmluvy nesmie so zamestnancom dohodnúť základnú zložku mzdy v nižšej sume, ako je suma základnej zložky mzdy, ktorú zverejnil v ponuke zamestnania.
Opozičné návrhy noviel Zákonníka práce neprešli do 2. čítania
Skupina poslancov NR SR za hnutie OĽaNO neuspela s návrhom novely Zákonníka práce, podľa ktorého mali byť na Slovensku obchody zatvorené aj v nedeľu. Okrem zákazu maloobchodného predaja v nedeľu návrh upravoval aj situáciu, ak 24. decembra pripadne na nedeľu (napr. v roku 2017). V takom prípade by platilo, že zákaz maloobchodného predaja nebude len od 12:00, ale celý deň. "Novelou Zákonníka práce s účinnosťou od 1. júna 2017 sa počet dní, keď platí zákaz maloobchodného predaja síce rozšíril na 15,5 dňa v roku, toto opatrenie sa však stále javí ako nedostatočné, najmä z hľadiska jeho vplyvu na zdravie zamestnancov a ich vzťahy v rodinách, čo má následne dopad na celú spoločnosť," argumentovali opoziční poslanci.
Do druhého čítania sa nedostal ani návrh novely Zákonníka práce od poslancov za hnutie Sme rodina. Novelou pracovného kódexu chceli ochrániť slovenský pracovný trh v prospech občanov SR pred zahraničnými pracovníkmi, ktorí sú zamestnávaní na Slovensku cez pracovné agentúry dočasného zamestnávania alebo iných zamestnávateľov. "Tento cieľ navrhujeme realizovať zavedením maximálnej 20-percentnej hranice počtu zahraničných pracovníkov, ktorí môžu byť zamestnávaní u zamestnávateľa prostredníctvom agentúr dočasného zamestnávania alebo inými zamestnávateľmi,“ uviedli.
