BRATISLAVA - Kauza odpočúvania novinárov sa prevalila v roku 2011 za vlády Ivety Radičovej. Od podania poslednej obžaloby ubehnú dva roky, no za ten čas nenastal v prípade žiaden posun. Najavo však vyšli nové skutočnosti. Dôvod odpočúvania mal totiž byť úplne iný. Vojenskí spravodajcovia pod vedením vtedajšieho ministra obrany Ľubomíra Galka mali predložiť sudcovi účelovo nepravdivé skutočnosti, aby dostali na odpočúvanie povolenie. Exminister obrany je z nových informácií zhrozený.
Po dvoch rokoch od obžaloby a šiestich rokoch od prepuknutia kauzy odpočúvania novinárov sa prípad stále nikam neposunul. Napriek tomu vyšli na povrch informácie. Dôvod odpočúvania mal byť totiž úplne iný, než len narušenie bezpečnosti zo strany odpočúvaných osôb.
Pôvodným dôvodom na vykonanie odpočúvania bolo, že záujmová osoba je podozrivá z poškodzovania vojensko-hospodárskych záujmov Slovenskej republiky. Tento dôvod predložilo Vojenské obranné spravodajstvo v máji 2011 sudcovi krajského súdu v Trenčíne. V obžalobe spred dvoch rokov sú však tieto skutočnosti označené za nepravdivé a zámerne vykonštruované.
Slovenský Watergate
Za celé obdobie odpočúvania až do júna 2011 bolo odpočúvanie zamerané na monitorovanie názorov a vyjadrení záujmovej osoby smerujúcej k politickej obrane strany Sloboda a solidarita. Bývalého ministra obrany Martina Glváča táto informácia zarazila. „Ak je toto pravda, tak v dejinách Slovenska nebol väčší škandál ako je toto. Povedal by som, že je to slovenský Watergate,“ povedal exminister obrany, ktorý nastúpil po Galkovi.
Podľa neho si strana SaS na čele s bývalým ministrom obrany Galkom pomýlila, že SaS sa nerovná SIS. „Väčší škandál na Slovensku v histórii tajných služieb na Slovensku nebol. Myslím si, že dávali sudcom falošné zdôvodnenia. Toto je také zneužitie, aké v histórii ešte nebolo,“ uviedol s tým, že o politickom zneužívaní v tomto prípade nepochybuje. „Som z toho zhrozený.“
Boli príkazy na odpočúvanie priamo od Galka?
Vojenské obrané spravodajstvo patrilo počas vlády Ivety Radičovej do kompetencií ministra obrany, ktorým bol vtedy Galko. Toho práve kvôli kauze odpočúvania koncom roka 2011 z postu odvolali. Napriek tomu, že exšéf VOS Pavol Brychta poprel, že by na odpočúvanie dostával od niekoho príkazy, nie je vylúčené, že príkazy šli priamo od Galka.
„Zákon hovoril, kto je zodpovedný. Sú mnohé indície i predpovede, že dával priamo pokyn (Galko, pozn. red.). No nechcem predbiehať udalosti. Ja nie som sudca, aby som to hodnotil, no zákonnú zodpovednosť za VSS a VOS mal Galko. Pokiaľ to bolo v prospech strany, neviem si predstaviť, že by na tom mal záujem nejaký vojenský spravodajec,“ povedal Glváč.
Po Galkovom odvolaní nastúpil na post ministra obrany Glváč. Počas jeho pôsobenia sa Vojenské obranné spravodajstvo zlúčilo s Vojenskou spravodajskou službou a vytvorilo jednu vojenskú spravodajskú službu s názvom Vojenské spravodajstvo. Vtedajší kabinet sa okrem tohto kroku zaviazal zamedziť úniku tajných materiálov a zabezpečiť rast dôveryhodnosti tajných služieb. Dnes teda VS nepatrí pod ministra obrany, ale zodpovednosť je na riaditeľovi Vojenského spravodajstva.
Šesťročná kauza
Kauza odpočúvania novinárov sa prevalila v roku 2011 potom, čo niekto zverejnil na internete v novembri toho roku záznamy z odpočúvaní. Škandál vypukol za vlády Ivety Radičovej a kvôli kauze skončil na poste ministra obrany Ľubomír Galko zo strany Sloboda a solidarita a šéf Vojenského obranného spravodajstva (VOS) Pavol Brychta.
Celé vyšetrovanie kauzy sa ťahalo do roku 2015. Po štyroch rokoch v máji navrhol vyšetrovateľ obžalovať piatich vojenských spravodajcov, ktorý mali odpočúvať niekoľko osôb, medzi ktorými boli novinárov denníka Pravda i bývalý riaditeľ TA3. Spravodajcovia čelili návrhu na obžalobu z 18-ich skutkov, pričom poškodených malo byť 13 osôb.
Obvinení sú stále piati ľudia
V auguste vtedajší prokurátor generálnej prokuratúry Jozef Čentéš rozhodol o zastavení trestného stíhania. Dôvodom bolo, že nedošlo k naplneniu zákonných znakov zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa a prečinu poškodzovania cudzích správ. Konanie Brychtu podľa Čentéšovho rozhodnutia nenaplnilo ani znaky disciplinárneho previnenia podľa zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl.
Novinári podali sťažnosť. O ich sťažnosti rozhodoval Peter Šufliarsky, ktorý bol vtedy ako námestník v zastúpení generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára. Ten ich žiadosť napokon zamietol a rozhodnutie o zastavené trestného stíhania voči Brychtovi nadobudlo právoplatnosť. Stalo sa tak v novembri 2015, pričom prokuratúra uznesenie zverejnila pred Vianocami. Brychta poprel vo svojej výpovedi spáchanie všetkých skutkov a že od nikoho nedostal príkazy. Podľa uznesenia prokuratúry obdržal žiadosti na použitie informačno-technickým prostriedkom od podriadených.
