Streda6. november 2024, meniny má Renáta, zajtra René

Najnovšie správy z Národnej rady: Pozrite sa, čo schválili poslanci

Na snímke poslanci NR SR počas 26. schôdze NR SR, 6. februára 2018 v Bratislave. Zobraziť galériu (6)
Na snímke poslanci NR SR počas 26. schôdze NR SR, 6. februára 2018 v Bratislave. (Zdroj: TASR - Jakub Kotian)

BRATISLAVA - Národná rada SR posunula do druhého čítania návrh novely zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení. Navrhovaná novela zákona však neobsahuje ustanovenia k zavedeniu tzv. preddôchodku ako dávky z tretieho penzijného piliera. Zavedenie preddôchodku totiž minister práce a sociálnych vecí Ján Richter ešte v decembri minulého roka dočasne stopol vzhľadom na zásadné rozpory s rezortom financií o tom, aké má byť nastavenie podmienok čerpania preddôchodkovej dávky.

Návrhom novely zákona sa tak len preberú do slovenskej legislatívy príslušné európske smernice. Ide o smernicu o minimálnych požiadavkách na posilnenie mobility pracovníkov medzi členskými štátmi únie zlepšením nadobúdania a zachovávania doplnkových dôchodkových práv, či o smernicu o činnosti inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia a o dohľade nad nimi. "V snahe uľahčiť mobilitu zamestnancov medzi členskými štátmi, ako aj v záujme zlepšenia prevoditeľnosti dôchodkových úspor zamestnancov sa medzi inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia zavádza možnosť individuálneho prevodu majetku člena (resp. účastníka)," uviedlo ministerstvo práce.

Na snímke vľavo podpredseda
Zobraziť galériu (6)
 (Zdroj: TASR - Jakub Kotian)

Poslanci schválili novelu zákona o náhradnom výživnom

 Parlament dnes schválil novelu zákona o náhradnom výživnom. Novela zákona od júla tohto roka upraví poskytovanie náhradného výživného ako preddavkovej dávky. "Cieľom je zabezpečiť návratnosť vyplateného náhradného výživného v prípadoch, ak povinná osoba dodatočne zaplatí výživné, alebo ak sa exekučným konaním vo veci plnenia vyživovacej povinnosti vymôže výživné," uviedlo ministerstvo práce a sociálnych vecí ako predkladateľ návrhu.

Novelou zákona sa tiež spresňujú podmienky nároku na náhradné výživné v prípadoch, ak vymáhanie z cudziny nie je možné pre chýbajúcu súčinnosť žiadateľa o náhradné výživné s Centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Súčasťou spresnenia podmienok nároku na náhradné výživné je aj vymedzenie situácií, pri existencii ktorých nárok na náhradné výživné nevznikne. Ide o prípady, ak je dieťa z výchovných dôvodov umiestnené v príslušnom zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v špeciálnom výchovnom zariadení, alebo je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody.

Parlament posunul do druhého čítania návrh zákona o sociálnych podnikoch

Parlament dnes posunul do druhého čítania návrh zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Sociálne podniky sa nemajú vytvárať primárne pre dosahovanie zisku, ale pre naplnenie konkrétneho verejného alebo komunitného záujmu. Rezort práce pritom zadefinoval tri typy sociálnych podnikov. Prvým bude tzv. integračný sociálny podnik, ktorý má na trhu práce zamestnávať znevýhodnené osoby, ako sú dlhodobo nezamestnaní či zdravotne znevýhodnení ľudia. Druhým typom bude energetický alebo environmentálny sociálny podnik a do tretice pôjde o sociálny podnik bývania, ktorý bude buď stavať byty, alebo prenajímať byty ľuďom, ktorí majú podpriemerný príjem.

Ak sociálny podnik vytvorí zisk, vyše polovicu z neho bude musieť investovať do napĺňania verejného alebo komunitného záujmu. Sociálne podniky budú môcť dostávať priamu podporu vo forme dotácií alebo pôžičiek pri štarte, aj pri samotnej činnosti podniku, ako aj nepriamu podporu vo forme nižšej, 10-percentnej dane z pridanej hodnoty na tovary a služby, ktoré budú sociálne podniky poskytovať. Okrem toho tieto podniky nebudú musieť platiť daň z časti zisku, ktorý investujú naspäť do plnenia sociálneho cieľa. Najdôležitejšou formou nepriamej podpory sociálnych podnikov má byť ich zvýhodnenie vo verejnom obstarávaní vo forme tzv. vyhradených zákaziek, čo môže prispieť k zvýšeniu odbytu tovarov a služieb, ktoré vyprodukujú sociálne podniky.

"Hlavným princípom systému podpory registrovaných sociálnych podnikov je zásada, že podpora musí za každých okolností obsahovať výrazný prvok návratnej pomoci," uvádza ministerstvo práce a sociálnych vecí. Akýkoľvek typ podpory bude podľa ministerstva zároveň podrobený pravidlám štátnej pomoci a nenarušovania hospodárskej súťaže. "Vzhľadom na citlivé spoločenské vnímanie tejto problematiky je systém podpory naviazaný na súbor prísnych podmienok, ktorých cieľom je zamedziť zneužívaniu," uvádza rezort.

Ministerstvo práce predpokladá, že registrované sociálne podniky začnú vznikať v druhom polroku tohto roka, pričom do roku 2020 by sa mohlo registrovať okolo 150 sociálnych podnikov. "Keďže pôjde o malé resp. stredné podniky, priemerný počet zamestnancov predpokladáme 20 a podiel znevýhodnených resp. zraniteľných zamestnancov 30 %," uvádza sa v doložke vplyvov návrhu zákona. Registrované sociálne podniky by tak podľa odhadu ministerstva mohli v tomto roku zamestnávať 600 osôb, v budúcom roku 2 000 ľudí a v roku 2020 približne 3 000 osôb.

Na snímke poslanec NR
Zobraziť galériu (6)
 (Zdroj: TASR - Jakub Kotian)

Poslanci schválili vládny návrh o sociálno-právnej ochrane detí a o sociálnej kuratele

Poslanci dnes chválili novelu zákona o sociálno-právnej ochrane detí a o sociálnej kuratele z dielne rezortu práce sociálnych vecí a rodiny. Po prijatí novely od 1. apríla 2018 sa každé zariadenie, ktoré sa staralo o deti podľa tohto zákona, premení na Centrum. Finančná podpora starostlivosti príbuzných a blízkych o deti, o ktoré sa nestarajú ich biologickí rodičia, bude posilnená. Navrhlo to ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v novele zákona o sociálno-právnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. Ministerstvo práce chce zároveň zlepšiť dostupnosť odbornej pomoci pre deti a ich rodiny, ktorú by mohli vyhľadávať na dobrovoľnej báze. V návrhu zákona preto odporúča vytvorenie multifunkčných centier pre deti, ich rodiny a plnoleté fyzické osoby, ktoré by vznikli z dnešných zariadení, akými sú detské domovy, krízové strediská a resocializačné strediská pre drogovo závislých. Ďalšou z priorít je vytvorenie podmienok na zvýšenie profesionality výkonu opatrení v zariadeniach. Ministerstvo chce tiež využiť potenciál existujúcich zariadení na riešenie dostupnosti ambulantnej a terénnej odbornej pomoci deťom a ich rodinám. Súčasťou schválenej novely sú aj zmeny v podmienkach výkonu resocializačných programov a okrem zmien v priestorovom a personálnom zabezpečení ministerstvo navrhuje aj sprísnenie podmienok prijímania na resocializačný program.

Nezaradená poslankyňa NR SR Alena Bašistová dnes pozmeňujúcim návrhom presadila, úpravu podmienok, za ktorých je možné v správnom konaní vyradiť žiadateľa o osvojenie dieťaťa zo zoznamu žiadateľov. Zároveň rozširuje dôvody vyradenia zo zoznamu aj o situáciu, ak došlo k zásadnej zmene pomerov na strane žiadateľa. "Podľa dôvodovej správy musí byť zmena pomerov zásadná, napríklad rozvod žiadateľov a keďže o vyradení žiadateľa zo zoznamu určený orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately rozhoduje v správnom konaní, musí byť preukázaná," uviedla s tým, že dôvodom vyradenia nemá byť samotná zmena pomerov, ale skutočnosť, že žiadateľ prestal byť spôsobilý vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť.

Bašistová tiež presadila upraviť názov zariadení sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately na Centrá pre deti a rodiny. Taktiež sa v zákone mení pojem pohlavné zneužívanie, ktoré nevyjadruje vo svojom význame takú širokú škálu foriem ako pojem sexuálne zneužívanie. Preto pojem mení na sexuálne zneužívanie. Centrá podľa poslankyne nie sú umiestnené rovnomerne v každom okrese Slovenska. Preto navrhuje vykonávanie sociálnej práce ambulantnou a terénnou formou, aby sa zabránilo vynímaniu detí z ich rodinného prostredia. Rovnako konkretizuje, že riaditeľa Centra vymenúva a odvoláva Generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

Opozičná poslankyňa Natália Blahová (SaS) si myslí, že Centrum by malo prijať dieťa len po dohode s rodičom. "Predstavte si, že ktorýkoľvek rodič sa môže dohodnúť s ktorýmkoľvek Centrom, že tam dá svoje dieťa. Centrum bude môcť prijať dieťa aj na jeho vlastné požiadanie. Úlohou Centra je len ohlásiť to úradu. Nemusí nič viac. Ani volať políciu, že pred bránou je stratené dieťa bez dozoru, ani pátrať po nejakom zákonnom zástupcovi, ani volať na súd. Žiadne neodkladné opatrenie, žiadne súdne rozhodnutie, žiadna plná moc od zákonného zástupcu," uviedla s tým, že to je nebezpečná situácia. Preto navrhovala svojím pozmeňovacím návrhom, aby prijatie dieťaťa do ústavu musel vždy potvrdiť súd. Poslanecký návrh Blahovej neprešiel.

Poslanci schválili zmeny v zákonoch týkajúcich sa justície

Poslanci NR SR dnes schválili zmeny týkajúce sa znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktoré majú pomôcť pri výkone ich činnosti, ale zároveň zvyšujú verejnú kontrolu v konaniach pri vyvodzovaní zodpovednosti voči nim. Pre súdy, orgány činné v trestnom konaní alebo ďalšie orgány verejnej moci, ktoré využívajú služby znalcov, tlmočníkov či prekladateľov, zavádza schválená novela novú informačnú povinnosť. V prípade podozrenia, že znalec, tlmočník alebo prekladateľ bezdôvodne odmietol vykonať činnosť, spôsobil prieťahy alebo odborne pochybil, budú povinné o tom informovať ministerstvo spravodlivosti. Zavedenie takejto povinnosti môže prispieť k tomu, aby rezort spravodlivosti získaval potrebné informácie o pochybeniach znalcov, tlmočníkov či prekladateľov a mohol tak okamžite konať. Rozhodnutia ministerstva o potrestaní znalca, tlmočníka či prekladateľa, ako aj informácie o uložení sankcie budú zverejňované na webe ministerstva.

Rovnako poslanci dnes schválili aj návrh novely zákona o Zbore väzenskej a justičnej stráže. Minister spravodlivosti a ním poverené osoby budú mať zo zákona právo kontroly vo vzťahu k Zboru väzenskej a justičnej stráže. V súčasnosti je zbor podriadený ministrovi spravodlivosti, ktorý má menovaciu a odvolaciu právomoc vo vzťahu ku generálnemu riaditeľovi zboru. Minister taktiež do funkcie vymenúva a z funkcie odvoláva aj námestníkov generálneho riaditeľa a ostatných príslušníkov zboru v jeho priamej riadiacej pôsobnosti. Okrem toho podľa platnej legislatívy minister riadi zbor, avšak absentuje ustanovenie upravujúce vykonávanie kontroly vo vzťahu k zboru, uvádza sa v schválenej novele.

Ďalšou oblasťou, ktorú schválená novela zmení, je podávanie sťažností. Súčasná právna úprava je príliš formalistická a nezabezpečuje v zákone prezentovanú ochranu práv a právom chránené záujmy obvinených a odsúdených osôb, tvrdí ministerstvo. Novelou dopĺňajú ustanovenia viažuce sa k osobnej prehliadke obvinených a odsúdených a taktiež osôb v objektoch chránených Zborom väzenskej a justičnej stráže, ale napríklad aj odnímanie zakázaných vecí. Rezort spravodlivosti do novely zaradil aj ustanovenie, ktorým sa zakazuje použitie bezpilotných prostriedkov bez súhlasu zboru vo vzdušnom priestore nad objektami chránenými zborom. Ako sa vysvetľuje v novele, ide o preventívne ustanovenie a reaguje na súčasnú situáciu v oblasti vývoja moderných technológií, medzi ktoré možno zaradiť aj rôzne bezpilotné prostriedky spôsobilé letu a súčasného zaznamenávania zvuku a obrazu.

Na snímke v popredí
Zobraziť galériu (6)
 (Zdroj: ASR - Jakub Kotian)

Vyslovili súhlas s Protokolom medzi Slovenskou republikou a Moldavskou republikou

 V Protokole medzi Slovenskou republikou a Moldavskou republikou k Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch vo veciach občianskych, rodinných a trestných z 12. augusta 1982 nastanú zmeny. Schválil ich dnes parlament. Návrh na zmeny iniciatívne predložilo ministerstvo spravodlivosti.

Schválený protokol bol dojednaný v rámci procesu plnenia povinnosti Slovenskej republiky vyplývajúcej z článku 351 Zmluvy o fungovaní Európskej únie uviesť svoje záväzky s tretími štátmi do súladu so záväzkami vyplývajúcimi z členstva v EÚ. Z protokolu sa vypúšťajú všetky ustanovenia o súdnej právomoci a rozhodnom práve z dvojstrannej zmluvy. Protokol tiež dopĺňa do zmluvy ustanovenie o prednosti ustanovení mnohostranných dohovorov o uznávaní a výkone rozhodnutí z dôvodu prevažujúcej medzinárodnej praxe uzatvárať dohovory zamerané na špecifické právne vzťahy, ktorých ustanovenia lepšie postihujú potreby daných právnych vzťahov ako všeobecná medzinárodná norma. Tento princíp priority tiež zjednoduší aplikačnú prax súdov.

Poslankyňa Cigániková navrhuje oslobodiť od poplatku na urgentoch všetky tehotné ženy

 Poslankyňa NR SR za stranu SaS Jana Cigániková navrhuje, aby boli všetky tehotné ženy plošne oslobodené od 10-eurových poplatkov na urgentných príjmoch. Takýto poplatok by tak neplatila ani tá tehotná žena, ktorá navštívi urgentný príjem a jej zhoršený zdravotný stav nemá súvislosť s tehotenstvom a pôrodom. Podľa nej je drzosťou, aby mala tehotná matka spoplatnenú zdravotnú starostlivosť. "V prípade rodín má solidárne poistenie zmysel," povedala liberálna poslankyňa v parlamentnej rozprave k návrhu zákona o radiačnej ochrane. Spýtala sa, či návštevu tehotnej ženy na urgentnom príjme možno považovať za zneužívanie zdravotnej starostlivosti.

Jana Cigániková
Zobraziť galériu (6)
 (Zdroj: TASR - Jakub Kotian)

Minister zdravotníctva Tomáš Drucker v záverečnom slove k návrhu zákona poukázal na to, že oslobodenie tehotných žien od poplatkov na urgentných príjmoch v prípade zmeny zdravotného stavu súvisiacej s tehotenstvom, ako to pozmeňujúcim návrhom presadzuje koalícia, je reakciou na náladu v spoločnosti. "Znenie zákona bolo v poriadku, ale vytvorila sa taká atmosféra v spoločnosti," povedal. Ak by sa to však podľa neho "celé uvoľnilo", ľudia budú navštevovať urgentné príjmy namiesto toho, aby išli za všeobecným lekárom alebo špecialistom. Za 10-eurovým poplatkom na urgentných príjmoch je podľa Druckera snaha o ekonomickú demotiváciu navštevovať urgenty.

Podľa pozmeňujúceho návrhu, ktorý sa nachádza v spoločnej správe k návrhu zákona o radiačnej ochrane, sa má v niektorých prípadoch odpustiť 10-eurový poplatok pre tehotné ženy na urgentných príjmoch. "Navrhuje sa zabezpečiť, aby bola tehotná poistenka oslobodená od úhrady pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v rámci ústavnej pohotovostnej služby, a to pri akejkoľvek zmene jej zdravotného stavu v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom," píše sa v spoločnej správe.

Zároveň poistenec môže požiadať príslušnú zdravotnú poisťovňu o preplatenie úhrady pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v rámci ústavnej pohotovostnej služby, najneskôr však do 15 dní odo dňa úhrady. Súčasťou žiadosti o preplatenie úhrady musí byť doklad o zaplatení, ktorým je doklad z registračnej pokladne, príjmový pokladničný doklad alebo doklad, v ktorého texte je potvrdené prijatie sumy, ak ide o hotovostnú platbu, správa o poskytnutej urgentnej zdravotnej starostlivosti. "Poistenec má nárok na preplatenie úhrady, ak jemu poskytnutá zdravotná starostlivosť bola urgentnou zdravotnou starostlivosťou alebo zdravotnou starostlivosťou, bez poskytnutia ktorej by mohlo byť vážne ohrozené jeho zdravie," píše sa v spoločnej správe.

Viac o téme: Andrej DankoMartin GlváčNárodná rada
Nahlásiť chybu

Odporúčame

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Stream naživo

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu