BRUSEL - Pre Slovensko bude dôležité, aby čo najskôr zakončilo proces vstupu do Európskej vesmírnej agentúry (ESA). Uviedol to podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič počas svojho vystúpenia na 10. Konferencii o európskej vesmírnej politike v Bruseli, ktorá má názov "Viac vesmírneho priestoru pre viac Európy" (More Space for More Europe). Slovenský eurokomisár, ktorý v exekutíve EÚ zodpovedá za koordináciu vesmírnej politiky Európskej únie, bol jedným z hlavných rečníkov dvojdňovej konferencie (23.-24.1.), ktorá sa venovala možnostiam vývoja európskej vesmírnej stratégie.
Šefčovič pripomenul, že európsky trh súvisiaci s výskumom a využívaním vesmíru má hodnotu približne 50 miliárd eur a zamestnáva viac ako 230.000 Európanov. "V celosvetovom meradle je Európa vesmírnou ríšou, ktorá predstavuje približne pätinu globálneho vesmírneho priemyslu," dodal. Spomenul tiež, že družice EÚ obhospodarujú až tretinu otvorených svetových trhov.
V praxi majú podľa jeho slov európsky vesmírny program a sústavy družíc Copernicus, Galileo či EGNOS neoceniteľný vplyv na digitálny trh, bezpečnosť leteckého priemyslu, rozvoj dopravy a finančných služieb, integráciu vnútorného trhu a zaisťovanie vonkajšej bezpečnosti EÚ pri lepšom mapovaní hraníc a migrácie. EÚ je vďaka svojim vesmírnym službám aj popredným poskytovateľom núdzovej pomoci v odľahlých oblastiach všade na svete a pomáha pri záchranných zásahoch po vyčíňaní prírodných živlov.
"Vesmír je príležitosťou na rozvoj pre prakticky všetky priemyselné odvetvia," skonštatoval Šefčovič. A spresnil, že to platí aj pre oblasť energetickej únie, za ktorú je v eurokomisii zodpovedný. Družice Sentinel programu Copernicus pomáhajú merať emisie plynov, zisťujú vplyv environmentálnej politiky na klímu a dodávajú cenné informácie o zdrojoch energie (vrátane obnoviteľných zdrojov energie) a úsporách spotreby paliva. Satelitné snímky tiež umožňujú sledovať zmeny oceánov, púští a atmosféry.
Program Galileo zase prispieva k synchronizácii energetických sietí a udržateľnejšiemu poľnohospodárstvu a pomáha pri moderných a čistejších riešeniach mobility. Šefčovič pri tejto príležitosti vyjadril nádej, že až bude opúšťať exekutívu EÚ, na európskych nosných raketách Ariane bude aj slovenská vlajka. To by znamenalo, že Slovensko by už vtedy bolo členom ESA, ktorá sídli v Paríži. Priznal, že si želal, aby sme do ESA vstúpili už tohto roku, ale ten proces je otvorený a naša krajina musí dokončiť všetky "domáce úlohy", ktoré na ňu čakajú, dokončiť prihlášku a zabezpečiť vstupný poplatok okolo 1,4 milióna eur.
"Tie peniaze nezostanú v ESA, ale vrátia sa vo forme zákaziek pre vesmírne projekty, na ktorých sa už bude podieľať aj Slovensko," uviedol. Upozornil, že Slovensko má veľa kvalitných vedcov, či už tých, ktorí pracujú pre Slovenskú akadémiu vied (SAV), alebo start-upistov, a dodal, že aj preto sa veľmi dobre diskutuje s partnermi z ESA o slovenskej prihláške. Agentúra podľa jeho slov už zmapovala, či sú naši vedci technologicky vyspelí pre výrobu niektorých komponentov, a celkový dojem bol taký, že slovenská vesmírna komunita zvládne účasť na európskych vesmírnych projektoch a dostane sa nielen k novým cenným informáciám a dátam, ale aj k tej najšpičkovejšej technológii, akú Európa má.
