BRATISLAVA - Po tom, čo sa Spojené štáty americké rozhodli odstúpiť od Parížskej klimatickej dohody, vystúpiť z UNESCO či nepodieľať na kompakte o migrácii, na pôde Organizácie Spojených národov (OSN) chaos nenastal, ale miesto USA začali zapĺňať iní.
To, že USA upúšťajú od týchto záväzkov, nie je dobré pre riešenie týchto výziev, ale ani pre samotné USA nie je dobré, keď sami seba vyraďujú z týchto procesov. Je o tom presvedčený predseda 72. Valného zhromaždenia OSN Miroslav Lajčák. Ako ďalej povedal v rozhovore, verí, že raz sa USA do týchto procesov opäť zapoja.
„USA sú veľmi dôležitou členskou krajinou OSN, sú členom BR OSN s právom veta, sú najväčší prispievateľ do riadneho rozpočtu, aj do rozpočtu mierových síl. Tie rozhodnutia boli prijaté, my sme ich zobrali na vedomie s poľutovaním, pretože sme presvedčení, aj ja osobne, že nie je dobré pre tieto procesy, keď USA nie sú ich súčasťou. A som presvedčený, že to nie dobré ani pre Spojené štáty, keď sami seba vyraďujú z takýchto globálnych procesov,“ povedal Lajčák s tým, že dnes čelíme výzvam, ktoré sú globálne - terorizmus, migrácia, či klimatické zmeny. Týmto výzvam nedokáže osamote čeliť žiaden štát, ani ten najsilnejší.
„My pokračujeme v týchto procesoch, medzinárodné spoločenstvo dalo najavo, že naše odhodlanie sa možno týmito rozhodnutiami len znásobí. Zároveň nechávame dvere otvorené pre USA, kedykoľvek sa rozhodnú vrátiť a stať sa súčasťou týchto procesov, tak budú vítaní,“ pokračoval Lajčák. Na otázku, či po stiahnutí sa USA nastal chaos, alebo či niekto zapĺňa ich miesto, Lajčák zdôraznil, že chaos nenastal, keďže všetky procesy majú svoje pravidlá. „Pokiaľ ide o otázky klímy a boja proti klimatickým zmenám, tu je jednoznačne Francúzsko lídrom. Vo viacerých prípadoch Čína dala najavo vyhláseniami, konkrétnymi krokmi a aj finančnými príspevkami, že je pripravená to voľné miesto zaplniť. OSN má 193 krajín, keď jedna z nich vypadne, aj keď tá najväčšia, tak dôvod na chaos nenastane,“ vysvetlil šéf Valného zhromaždenia s tým, že verí, že USA sa do týchto procesov vrátia.
Americký prezident Donald Trump v máji oznámil, že USA odstúpia od Parížskej klimatickej dohody. Parížsku dohodu podpísalo celkovo 195 krajín. Po júlovom stretnutí s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom Trump naznačil, že možno svoje rozhodnutie prehodnotí, zatiaľ sa tak však nestalo. Americká veľvyslankyňa pri OSN Nikki Haley koncom júna zase informovala, že USA zoškrtali rozpočet na mierové operácie o 500 miliónov dolárov. USA takisto ku koncu roka 2018 vystúpia z Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO). Washington okrem toho tiež oznámil, že sa nebude podieľať na príprave kompaktu o migrantoch, ktorý sa momentálne pripravuje na pôde OSN.
