BRATISLAVA - Politici zažili opäť poriadne krušný rok. Na slovenskej scéne sa prepieralo množstvo káuz - či už to bol Boris Kollár a jeho pikantné konverzácie s neplnoletým dievčaťom, otváranie listov poslancov v NR SR, (ne)rozdeľovanie eurofondov exministrom Petrom Plavčanom či premrštená odmena pre advokáta Radomíra Bžána.
Svoje si však vypočuli aj prezident Andrej Kiska či premiér Robert Fico. Pozrite sa s nami na TOP kauzy tohto roka!
Boris Kollár a Čistý deň
Boris Kollár - Foto: SITA/Diana Černáková
Šéf parlamentnej strany Sme rodina Boris Kollár na začiatok tohto roka spomínať v dobrom veľmi nebude. Slovenskom totiž stále rezonovala kauza Čistý deň, do ktorej sa zaplietol aj tento politik. Po tom, čo riaditeľka centra Zuzana Tománková spomenula nemenovaného politika, ktorý si mal vymieňať pikantné správy s neplnoletou dievčinou z centra, Kollár sám ukázal prepis komunikácie na Facebooku medzi ním a mladou chovankyňou Simonou.
Spomínané dievča vraj nekontaktoval prvý, vždy sa mu ozvala ona sama. Mala na neho tiež vyvíjať tlak, aby vystupoval v prospech Čistého dňa, ktorý čelil kauze sexuálneho zneužívania svojich klientov a z porušovania práv detí. Kollár označil svoje zapletenie do kauzy za hru, za ktorou videl poslanca Smeru a premiérovho poradcu Erika Tomáša, predsedu vlády Roberta Fica aj kontroverzného podnikateľa Mariána Kočnera
Otváranie listov poslancov
Zľava. Veronika Remišová, Igor Matovič a Ján Budaj
Pobúrenie vyvolalo najmä v opozícii otváranie obálok, ktoré smerovali poslancom Národnej rady SR. Hnutie OĽaNO na čele s Igorom Matovičom na tlačovke koncom apríla upozornil, že na pokyn šéfa parlamentu a SNS Andreja Danka vraj zamestnankyne podateľne museli otvárať anonymné listy alebo listy od fyzických osôb, ktoré smerujú Matovičovi. Následne sa ozvali aj ďalší poslanci, ktorí mali podobnú skúsenosť.
Hovorilo sa o aj o odvolávaní Danka, nakoniec však poslanci mimoriadnu schôdzu neschválili. Poslanecké grémium sa v máji uznieslo na zmenách v súvislosti s manipuláciou s podozrivými zásielkami. Zákonodarcovia si vybrali dve alternatívy úpravy režimu bezpečnostnej kontroly listových zásielok - kontrolu bez ich prítomnosti a kontrolu za prítomnosti poslanca. Polícia v súčasnosti prípad stále preveruje.
Rozdeľovanie peňazí pre univerzity
Peter Plavčan - Foto: Topky.sk / Ján Zemiar
Kauza, ktorá zlomila väzy ministrovi školstva Petrovi Plavčanovi (SNS). Eurofondový škandál naplno rozhorel počas leta, keď sa slovenské univerzity a Slovenská akadémia vied prostredníctvom listu posťažovali, že z 300 miliónov eur na dlhodobý a strategický výskum a vývoj nedostali žiadne peniaze. Pri prvej eurofondovej výzve sa navyše malo najviac dariť firme blízkej bývalému ministrovi za Smer Jánovi Počiatkovi.
Situáciu prišiel v polovici augusta vysvetľovať aj sám Plavčan, napokon ju však neustál. Celá kauza sa tak skončila odchodom ministra, ktorý si vyžiadal priamo premiér Robert Fico. Na uvoľnené miesto po niekoľkých týždňoch panovania dočasnej šéfky Gabriely Matečnej zasadla 11. septembra akademička Martina Lubyová, taktiež nominantka SNS.
Premrštená odmena pre Bžána
Peter Žiga - Foto: TASR / Martin Baumann
Poriadne maslo na hlave majú aj smeráci. V júni tohto roka vyhral štát spor o Vodná elektráreň Gabčíkovo (VEG) a nemusí tak platiť stovky miliónov eur. Štátna akciovka MH Manažment pôvodne mala v tejto súvislosti zaplatiť 64 miliónov eur súkromnej advokátskej kancelárii Radomíra Bžána ako odmenu za vyhratý spor.
Zmluvu s kanceláriou podpísal v roku 2015 nominant Smeru Branislav Bačík, po prevalení kauzy opozícia žiadala od ministra hospodárstva Petra Žigu (Smer-SD) jeho hlavu. Kontroverzne pôsobí aj fakt, že Bžán bol v minulosti vyfotený s exministrom za Smer Jánom Počiatkom.
Zníženie odmeny požadoval aj sám Žiga, pridal sa aj premiér Robert Fico. Odmena sa nakoniec skresala z 64 miliónov na 18 miliónov, minister Žiga začiatkom októbra navyše odvolal z funkcie celú dozornú radu spoločnosti MH Manažment. Kauzou sa dnes zaoberajú policajti.
Kiskove dane
Andrej Kiska - Foto: SITA/Branislav Bibel
Rušný rok prežíval aj prezident Andrej Kiska. Súviselo to napríklad s podozrením z krátenia dane, na ktoré upozornil anonymný tip. Daniari koncom roka 2014 zistili, že firma KTAG žiadala za apríl 2014 neoprávnene vratku DPH v sume 146 000 eur. Vratku neuznali a firmu pokutovali.
Majiteľmi KTAG sú prezident s bratom Jaroslavom. Neskôr sa zistilo, že firma si mala skrátiť dane z príjmu za rok 2014 o 27 000 eur, ktoré súviseli aj s financovaním Kiskovej kampane pred prezidentskými voľbami. Firma to uznala, oľutovala a daň doplatila.
Do prípadu sa zamontoval aj premiér, ktorý uviedol, že Kiska mal o pomoc požiadať generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára. Ten však slová svojho bývalého spolužiaka z vysokej školy Fica odmietol.
Kauza Pavol Rusko
Pavol Rusko - Foto: Topky/Ján Zemiar
Ako blesk z jasného neba sa objavila správa o tom, že polícia zadržala exministra hospodárstva Pavla Ruska. Udialo sa tak koncom októbra, keď si po neho prišli policajti. Bývalý šéf TV Markíza je podozrivý z toho, že si v roku 1997 objednal vraždu svojej vtedajšej spoločníčky Sylvie Volzovej.
Urobiť tak mal v podsvetí, za objednávateľa ho označil mafiánsky boss Mikuláš Černák. Ruska od druhej polovice novembra stíhajú na slobode, tá je však poriadne obmedzená.
Pred dvomi týždňami sa objavili nové informácie. Exminister mal ďalším podsvetiu odovzdať fotografiu Sylvie Volzovej, jej popis, adresu, informáciu o jej zvykoch a požiadať ich o jej likvidáciu. Zároveň mal uhradiť zálohu vo výške 500 000 Sk (16 597 eur).
Robert Fico po župných voľbách
Hoci premiér spomínal množstvo poslancov, ktorých Smer získal v župných voľbách, tie pre Smer rozhodne dobre nedopadli. Najsilnejšia slovenská strana vyhrala iba v dvoch krajoch (Trenčiansky a Nitriansky), pričom v niektorých prekvapujúco prehrala.
Robert Fico sa po zverejnení výsledkov odmlčal na dlhú dobu a nechal verejnosť iba hádať, čo sa odohráva v jeho hlave. Pred médiá predstúpil až po piatich dňoch. Na tlačovke reagoval podráždene a opakoval, že jeho strana voľby vyhrala. Neodpustil si ani kritiku opozície a médií.
„Vybral som si čas, aby som pozoroval atmosféru. Vyzeralo to ako občianska vojna. Slovensko je jedna z najslobodnejších krajín na svete, pokiaľ ide o slobodu tlače a médií, ale slovenské médiá s týmto nevedia narábať," povedal.
Kauza transportéri
Obrnené vozidlo Patria BOV 8x8 - Foto: TASR / Marko Erd
Ku koncu roka upútali pozornosť národniari nákupom transportérov Patria za viac ako 400 miliónov eur. To má na starosti ministerstvo vnútra, ktoré vedie nominant SNS Peter Gajdoš. Dohoda s fínskou spoločnosťou, ktorá ich vyrobí, vznikla bez otvorenej súťaže či diskusie, pričom rokovania prebiehali iba s ňou.
Z radov opozície či mimoparlamentných strán a hnutí padali najmä slová o dohode vopred, pričom spomínali sa aj príbuzenské styky. Návrh realizácie dodávok bojových obrnených vozidiel typu bol vládou schválený 18. novembra.
