BRATISLAVA - Zákon roka dostal od poslancov zelenú. V parlamente dnes schválili štátny rozpočet na ďalší rok. Schválený štátny rozpočet predpokladá v budúcom roku príjmy vo výške 13,98 mld. eur a výdavky na úrovni 15,95 mld. eur. Deficit tak dosiahne 1,97 mld. eur. Pozrite si, ktoré ministerstvá si prilepšili.
Parlament schválil rozpočet verejnej správy na budúci rok. Zahlasovalo zaň 82 poslancov. Proti bolo 59 zákonodarcov. Deficit verejných financií má v roku 2018 prvýkrát klesnúť pod hranicu 1 % na úroveň 0,83 % hrubého domáceho produktu (HDP). V ďalšom roku sa má schodok znížiť na 0,1 % HDP, v roku 2020 je cieľom vyrovnaná bilancia. "V roku 2020 dosiahneme vyrovnané hospodárenie rozpočtu verejnej správy," uviedol minister financií Peter Kažimír.
VIDEO Koalícia sa spoločne s Petrom Kažimírom vyjadrili k schválenému štátnemu rozpočtu
Schválený rozpočet je tmelom pre vládnu koalíciu. Vyhlásil to na tlačovej konferencii po odsúhlasení rozpočtu na budúci rok v parlamente premiér Robert Fico. Podstatné podľa neho je, že schválený návrh počíta aj s koaličnými dohodami týkajúcimi sa napríklad 13. a 14. platov či s dopadmi príplatkov za nočnú prácu, prácu cez víkendy a sviatky. "Schválenie rozpočtu je mimoriadne stabilizujúcim prvkom pre vládnu koalíciu," dodal. Premiér tiež pripomenul, že Slovensko je v dobrej ekonomickej kondícii, padli rekordné čísla, čo sa týka zamestnanosti a nezamestnanosti a máme jeden z najnižších verejných dlhov v rámci eurozóny.
Niektorí by si zaslúžili viac
Predseda parlamentu a šéf koaličnej SNS Andrej Danko pochválil prácu ministra financií Petra Kažimíra a ocenil, že za návrh hlasovali aj niektorí poslanci mimo vládnej koalície. Aj keď Danko pripúšťa, že niektoré oblasti by si v rozpočte zaslúžili viac, schválený návrh zohľadňuje realitu. "Rozpočet je vyvážený, zohľadňuje reálne možnosti Slovenska a je pre nás aj výzvou na zlepšenie efektivity hospodárenia štátu," dodal.
Koaličnú dohodu na rozpočte pochválil aj podpredseda parlamentu a šéf strany Most-Híd Béla Bugár. Pripomenul, že napriek tomu, že zahŕňa koaličné priority, prvýkrát v histórii ma deficit rozpočtu verejnej správy klesnúť pod jedno percento hrubého domáceho produktu. Ocenil tiež nárast zdrojov v kapitolách spravovaných ministrami za Most-Híd, či už v doprave alebo v oblasti spravodlivosti.
Pri dosiahnutí týchto cieľov rozpočet počíta s poklesom úrovne verejného dlhu v budúcom roku tesne pod hranicu 50 % HDP (49,9 %). Do roku 2020 sa bude dlh ďalej znižovať, a to k úrovni okolo 45 % HDP. Samotný štátny rozpočet má v budúcom roku hospodáriť s hotovostným schodkom 1,973 miliardy eur. Jeho celkové príjmy sa rozpočtujú na úrovni 13,983 miliardy eur, výdavky by mali dosiahnuť 15,956 miliardy eur.
Ako si prilepšili jednotlivé ministerstvá?
| Návrh na rok 2018 | Schválená výška 2017 | Rozdiel | |
| Ministerstvo vnútra | 2,4 mld. | 2,33 mld. | 67 mil. |
| Ministerstvo financií | 364 mil. | 483 mil. | - 119,4 mil. |
| Ministerstvo školstva | 1,36 mld. | 1,43 mld. | - 69 mil. |
| Ministerstvo práce | 2,34 mld. | 2,25 mld. | 89,2 mil. |
| Ministerstvo kultúry | 280 mil. | 243 mil. | 36 mil. |
| Ministerstvo životného prostredia | 193 mil. | 490 mil. | - 296 mil. |
| Ministerstvo obrany | 1,082 mld. | 990 mil. | 92 mil. |
| Ministerstvo pôdohospodárstva | 1,10087 mld. | 1,09511 mld. | 5 mil. |
| Ministerstvo zdravotníctva | 1,396 mld. | 1,371 mld. | 25 mil. |
| Ministerstvo dopravy | 1,176 mld. | 2,149 mld. | - 973 mil. |
| Ministerstvo hospodárstva | 256 mil. | 250,9 mil. | 5 mil. |
| Ministerstvo zahraničných vecí | 119,35 mil. | 112,47 mil. | 6,8 mil. |
| Ministerstvo spravodlivosti | 400 mil. | 390,9 mil. | 9 mil. |
| Úrad vlády | 31,24 mil. | 40,38 mil. | - 9 mil. |
| Kancelária prezidenta | 4,74 mil. | 4,19 mil. | 550-tisíc |
| Kancelária NR SR | 39,68 mil. | 36,5 mil. | 3,18 mil. |
Zákon počíta s prioritami koalície
Zákon roka počíta aj s prioritami, na ktorých sa dohodli koaliční partneri. Ide napríklad o zvýšenie minimálnej mzdy, podporu v dochádzaní za prácou, zvýšenie príplatkov za nočnú prácu a prácu počas víkendov a sviatkov. Slovensko patrí medzi úspešné stredoeurópske ekonomiky a potvrdzujú to aj prognózy medzinárodných inštitúcií.
"Ekonomika Slovenska zrýchli na budúci rok na 4,2 %. Rovnako naša krajina dosahuje historické čísla z pohľadu zamestnanosti, ktorej rast v roku 2018 sa očakáva na úrovni 1,4%. V tomto roku sa predpokladá vytvorenie 47 000 pracovných miest a v roku 2018 ďalších 33 000," uviedlo ministerstvo financií s tým, že schválený rozpočet rešpektuje požiadavku konsolidácie a zároveň reflektuje na programové vyhlásenie vlády vo viacerých oblastiach.
Rezerva na zvyšovanie platov
"V návrhu rozpočtu je množstvo priorít. Ide napríklad o krytie záväzku o úprave platových pomerov zamestnancov v štátnej službe. Sú tu veľké investičné projekty, ktoré sú nadotované v našich rezervách. Sú v ňom premietnuté napríklad aj prijaté legislatívne zmeny v oblasti sociálneho poistenia, zákona o službách zamestnanosti a ďalších. Sú to masívne zákony aj z pohľadu vplyvov na verejné financie," priblížil Kažimír. Vyčíslil, že rastú zdroje aj na financovanie vzdelávania.
Základom pre vypracovanie rozpočtu bola makroekonomická prognóza, ktorá na budúci rok počíta s rastom slovenskej ekonomiky na úrovni 4,2 %. Za zrýchlením rastu slovenského hospodárstva oproti predchádzajúcemu roku stojí predovšetkým plánované spustenie výroby v automobilových závodoch a s ním spojený rast exportu. "Môžeme hovoriť o zdravom ekonomickom raste, ktorý je založený na domácej spotrebe. Sú v ňom zahrnuté aj kľúčové investície," priblížil ešte počas rokovania o návrhu v parlamente minister financií Peter Kažimír (Smer-SD).
Poslanci k návrhu štátneho rozpočtu schválili aj pozmeňujúci návrh zo spoločnej správy, ktorý vytvára možnosť prevziať rámcový úver od Európskej investičnej banky (EIB) v objeme do 300 miliónov eur. Počas rokovania v parlamente mali výhrady k návrhu rozpočtu viacerí opoziční poslanci. Ministrovi financií Petrovi Kažimírovi (Smer-SD) vyčítali najmä odsúvanie konsolidačných plánov a dosiahnutie vyrovnaného hospodárenia na neskoršie, ako sľuboval v minulosti.
Bratislava dostane 13 miliónov
Bratislava dostane od štátu 13 miliónov eur na opravu komunikácii. V stredu to odsúhlasila vláda. Magistrát dostane z tejto sumy dotáciu 10 miliónov eur, mestská časť Staré Mesto jeden milión eur a dva milióny eur jej schválili ako návratnú finančnú výpomoc. Štát zároveň chce riešiť nutné opravy historickej budovy Slovenského národného divadla (SND) a taktiež rozvoj ďalších expozícií múzea moderného umenia Danubiana v Bratislave.
Magistrát chce 10-miliónovú dotáciu využiť na opravu najvýznamnejších spojníc mesta ako je Dolnozemská, Brnianska –Hodonínska – Lamačská, Račianska či Bajkalská. Taktiež chce rozšíriť most a kruhový objazd na Hradskej ulici. Staré Mesto plánuje dotáciu vo výške jedného milióna investovať do opravy povrchu komunikácií Povraznícka, Hlboká, Klemensova, Hriňovská, Hollého, Fraňa Kráľa, Kozia a Kýčerského. Návratnú finančnú výpomoc v hodnote dvoch miliónov eur chce staromestská samospráva použiť na opravu komunikácií Strážnická, Justičná, Senická, Lermontovova, Mariánska, Tobrucká, Holubyho, Blumentálska, Na Kalvárii, Svoradova, Beskydská, Benediktiho a Dobrovského.
Kritická situácia v SND
Štát chce zároveň v Bratislave riešiť kritickú situáciu v historickej budove SND, kde je z dôvodu nevyhovujúcich technických riešení ohrozený hrací plán a prevádzka budovy. Na nevyhnutné opravy priestorov divadla preto navrhuje vyčleniť zo štátneho rozpočtu 980.000 eur. Vláda zaviazala ministra financií Petra Kažimíra (Smer-SD), aby hľadal možnosti financovania.
Rovnako má nájsť 400.000 eur na vybudovanie priestorov pre alternatívne expozície a sprievodné podujatia v múzeu moderného umenia Danubiana v Bratislave. Hlavné mesto totiž podľa vlády dlhodobo pociťuje nedostatok priestorov pre výstavné projekty a Danubiana by novou expozíciou prispela k riešeniu tohto nevyhovujúceho stavu.
Vláda schválila tiež návrh na riešenie aktuálnych potrieb Bratislavy ako hlavného mesta SR. V ňom sa napríklad spomína výpadok príjmov Bratislavy spôsobený nezrovnalosťami pri sčítaní počtu jeho obyvateľov, problematika stavu ciest či zvýšené finančné dopady spolufinancovania fondov EÚ v súvislosti so zmenou pravidiel na započítavanie DPH medzi oprávnené výdavky.
Érsek a Sólymos majú plniť plány
Minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd) má v nadväznosti na výsledky štúdie realizovateľnosti železničného uzla Bratislava predložiť plán a harmonogram výstavby terminálov integrovanej osobnej prepravy. Zabezpečiť musí tiež navýšenie výkonov v osobnej železničnej doprave pre rok 2018, vrátane liniek v okolí Bratislavy. Za účelom riešenia problematiky náhradného nájomného bývania v hlavnom meste sa má vytvoriť medzirezortná pracovná skupina.
Pokračovať v spolupráci s mestom pri príprave a realizácii sanácie toxickej skládky vo Vrakuni má za úlohu minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd). Zároveň má zabezpečiť rekonštrukciu asfaltového povrchu pravostrannej ochrannej hrádze vodného diela Gabčíkovo v katastri mestských častí Petržalka, Rusovce a Čunovo. Minister obrany Peter Gajdoš (SNS) dostal za úlohu v spolupráci s ministrom vnútra, financií, kultúry a primátorom Bratislavy vytvoriť pracovnú komisiu na posúdenie zámeru obnovy pamätníka Slavín a zriadenia expozície 2. svetovej vojny v ňom.
Bratislave naposledy schválila vláda dotáciu 15 miliónov eur v decembri 2015, a to na zabezpečenie príprav predsedníctva Slovenska v Rade EÚ v roku 2016. Väčšina peňazí išla do rekonštrukcie komunikácií.
Peniaze pôjdu na dopravu Devínskej Novej Vsi
Na riešenie dopravnej situácie v severozápadnej časti mesta Bratislava odsúhlasila vláda v stredu uvoľnenie prostriedkov štátneho rozpočtu. Ministra financií Petra Kažimíra (Smer-SD) zaviazala uvoľniť ministerstvu dopravy 24,9 milióna eur, ktoré ich následne postupne poskytne bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves.
Severozápadná časť mesta Bratislava v súčasnosti prechádza dynamickým vývojom. Ide najmä o vzostup priemyselnej výroby, rozširovanie obytného územia, občianskej vybavenosti, športu a rekreácie. Zvyšujúca sa intenzita cestnej dopravy v komunikačnej sieti severozápadnej časti hlavného mesta ovplyvňuje celkovú priepustnosť komunikácií a v špičkách dochádza k pravidelnému spomaleniu až úplnému zastaveniu premávky.
"Z tohto dôvodu je potrebné dotknutú komunikačnú sieť prebudovať, aby sa zvýšila jej kapacita a celková priepustnosť. V rámci rozvoja regiónu Bratislava – v severozápadnej časti hlavného mesta sa uvažuje o úprave okružnej križovatky s pripojením na diaľnicu D4 a o pozemnej komunikácii na zokruhovanie sprístupnenia zóny mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves," píše sa v schválenom materiáli.
Realizáciou uvedenej investičnej akcie v gescii mestskej časti Devínska Nová Ves sa majú komplexne zlepšiť dopravné podmienky, zvýšiť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Zámerom stavby je zokruhovanie napojenia Devínskej Novej Vsi s diaľnicou D4 a cestou II/505, čím sa výrazne zníži dopravná záťaž ulíc Opletalova a J. Jonáša. Začiatok realizácie stavebných prác sa plánuje v roku 2022.
Maďarič: Zvýšenie rozpočtu ministerstva je výborná správa pre slovenskú kultúru
Navýšenie štátneho rozpočtu je podľa ministra kultúry Mareka Maďariča (Smer-SD) „výbornou správou“, ktorá znamená výrazné zvýšenie rozpočtov všetkých troch fondov zriadených ministerstvom, vyššiu podporu rozpočtových a príspevkových organizácií ministerstva, vrátane zvyšovania platov štátnych zamestnancov v rezorte o päť percent.
Bude tiež možné pokračovať v prácach na rekonštrukcii a modernizácii Slovenskej národnej galérie a v rekonštrukcii budovy Slovenskej národnej knižnice. „Budeme tiež môcť vypracovať projektovú dokumentáciu pre plánovanú opravu historickej budovy Slovenského národného divadla, vybudovať depozitár pre Slovenské národné múzeum v Seredi či zabezpečiť udržateľnosť projektov v rezorte,” uviedol Maďarič.
