BRATISLAVA - Národná rada SR nebude rokovať v skrátenom legislatívnom konaní o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov. Parlament preto o návrhu vlády nebude vôbec rokovať na tejto schôdzi. Pred hlasovaním zasadalo poslanecké grémium i koaličné poslanecké kluby, pretože opozícia so skráteným legislatívnym konaním nesúhlasila. Skrátené legislatívne konanie nepodporili napokon ani všetci koaliční poslanci.
Za skrátené konanie nehlasovali viacerí poslanci Smeru. Niektorí boli proti, niektorí sa zdržali hlasovania, alebo nehlasovali. Za skrátené legislatívne konanie zo Slovenskej národnej strany bol len jej predseda Andrej Danko. Ostatní poslanci národniarov boli proti, alebo sa zdržali hlasovania. Za skrátenie konanie z Mosta-Híd hlasoval predseda strany Béla Bugár a okrem neho aj traja poslanci z klubu. Ostatní boli proti, alebo sa zdržali hlasovania. Za skrátené konanie boli všetci prítomní poslanci Kotlebovej Ľudovej strany Naše Slovensko.
Návrh na zmrazenie platov predložil premiér Robert Fico na rokovanie vlády 15. novembra. Účelom navrhovaného zákona je ponechať platy poslancov, prezidenta, členov vlády, predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu, verejného ochrancu práv a ďalších vybraných subjektov na úrovni roku 2017. Vzťahuje sa to napríklad aj na riaditeľa Národného bezpečnostného úradu, člena Rady pre štátnu službu, Komisára pre deti a Komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorých platové pomery sú naviazané na platové pomery poslanca. Výnimkou sú sudcovia Ústavného súdu SR, ostatní sudcovia, predseda Súdnej rady SR, generálny prokurátor aj ostatní prokurátori. Zmrazenie platov by malo priniesť úsporu výdavkov štátneho rozpočtu 4,1 mil. eur.
Vláda návrhom na skrátené legislatívne konanie argumentovala súčasnou ekonomickou situáciou a stavom. „Naliehavosť prijatia navrhovanej právnej úpravy vyplýva z požiadavky a záujmu konsolidovať verejné financie,“ zdôvodnila vláda svoju žiadosť s tým, že z dôvodu hrozby značných hospodárskych škôd navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní.
Žiadosť vlády podrobil kritike poslanec Ondrej Dostál (SaS), podľa ktorého hospodárske škody sú dôvodom na skrátené legislatívne konanie. „Vláda však tvrdí, že hrozia štátu značné hospodárske škody, ak by poslanci, ministri a prezident dostávali plat, ktorý im patrí. Vláda teda tvrdí, že platy poslancov a prezidenta sú hospodárska škoda pre štát,“ upozornil Dostál, ktorý však nevie, v čom by tak mohla taká škoda spočívať.
„Je ekonomika v tak zlom stave? Sú verejné financie rozvrátené? To je v rozpore s tvrdeniami predstaviteľov vlády a Smeru, ktorí sa nám snažia nahovoriť, ako rozkvitá ekonomika. Neexistujú žiadne dôvody na skrátené konanie, ktoré by poznal zákon,“ vyhlásil. Dostál návrh vlády preto označil za populistický a pokrytecký.
„Ani vládni poslanci by za neho nezahlasovali, ak by nemuseli napĺňať PR vlády. Nie sú reálne dôvody, ktoré by spočívali v stave ekonomiky. Dôvody sú v populistickej pasci, ktorú si zmrazovaním platov vláda sama spôsobila. Vláda predsa vedela, v akom stave sú verejné financie v čase pripravovania štátneho rozpočtu. Mohla teda návrh predložiť v riadnom čase. Vláda to však urobila až po výprasku vládnych strán v regionálnych voľbách,“ konštatoval Dostál. Zároveň vyzval vládu, aby navrhla zmrazenie platov navždy, ale nech nerobí populistické divadielko.
Dostála kritizoval poslanec Ľudovej strany Naše Slovensko Milan Mazurek, ktorý v Dostálovom vystúpení vidí chamtivosť poslancov v SaS, že chcú mať vyššie platy. Podobne kritizoval Dostála aj poslanec Smeru Erik Tomáš. „Bolo to desať minút prázdnych rečí. Povedzte, že chcete zvýšiť plat o 1 000 eur. Ste chamtiví. Smer na tejto iniciatíve trvať bude,“ vyhlásil.
Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Richard Vašečka povedal, že jeho hnutie vždy podporovalo zmrazovanie platov zo solidarity s ľuďmi. „Nepodporíme však návrh na skrátené legislatívne konanie, lebo je to nezmysel. Je to neschopnosť vlády, ak podáva takýto návrh na skrátené legislatívne konanie. Toto je predvídateľná situácia. Vy robíte zásadné hospodárske škody štátu a tomu nepomôže ani zmrazovanie platov,“ dodal.
Minister dopravy stiahol návrh o liberalizácii technickej a emisnej kontroly
Minister dopravy a výstavby SR Arpád Érsek (Most-Híd) stiahol z parlamentu návrh novely zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách, ktorá mala liberalizovať trh prevádzkovateľov staníc technickej kontroly (STK) a pracovísk emisnej kontroly, ako aj zmierniť pokuty. Poslanci mali o tomto bode hlasovať v druhom čítaní počas prvého dňa 23. schôdze Národnej rady SR. Na predchádzajúcom zasadnutí v októbri o uvedenej novele nehlasovali a návrh preložili na súčasnú schôdzu.
"Vzhľadom na skutočnosť, že v pokročilom štádiu legislatívneho procesu je už úplne nové znenie celého zákona, ktorý túto problematiku upravuje, sa rozhodol minister nerobiť čiastkové novely zákona, ale počká na komplexnú zmenu zákona," zdôvodnilastiahnutie novely z parlamentu hovorkyňa ministerstva dopravy a výstavby Karolína Ducká.
Ministerstvo dopravy a výstavby pripravilo novelu zákona so zámerom uvoľniť podmienky fungovania prevádzok technickej a emisnej kontroly. Spoločná správa parlamentných výborov však odporúčala, aby ich sieť a počty naďalej určoval rezort dopravy, ako je to v platnom znení zákona. Tento návrh presadili poslanci ďalších dvoch vládnych strán Peter Náhlik (Smer – SD) a Radovan Baláž (SNS).
Zámer rezortu dopravy liberalizovať podmienky fungovania technickej a emisnej kontroly pravidelne spochybňovala Národná asociácia STK (NA STK) s tým, že bezpečnosti na cestách omnoho viac prospejú zvýšené požiadavky na kvalitu práce staníc STK, ktoré by zamedzili nedôsledným kontrolám vozidiel u niektorých prevádzkovateľov. „Nekontrolované a masívne rozširovanie siete by dohľad nad kvalitou výrazne komplikovalo, avšak by malo priamy, masívne negatívny vplyv na nehodovosť a zníženie bezpečnosti na cestách, a to na základe skúseností z Poľska a Česka,“ upozornila NA STK.
Novela zároveň navrhovala zníženie pokút za neabsolvovanie technickej a emisnej kontroly vozidla v určenej lehote. Pokuta by bola považovaná za uhradenú v plnej výške, ak by prevádzkovateľ vozidla uhradil do pätnástich dní jednu tretinu z pokuty a súčasne v tejto lehote aj splnil svoju povinnosť podrobiť vozidlo kontrole. To by platilo aj v prípade vyradenia, respektíve dočasného vyradenia auta z evidencie alebo odhlásenia do cudziny. Bez splnenia týchto podmienok by stačilo v uvedenej lehote zaplatiť dve tretiny pokuty.
V súčasnosti je pokuta za nepodrobenie vozidla technickej a emisnej kontrole v určenej lehote spolu vyše 330 eur. Kto si splní povinnosti do pätnástich dní, uhradí dve tretiny pokuty. Novela tiež predpokladala zvýšenie poplatku za zriadenie stanice technickej kontroly a pracoviska emisnej kontroly z dvesto na šesťsto eur. Na Slovensku je v súčasnosti v prevádzke 142 staníc technickej kontroly, pričom od roku 2010 sa ich sieť rozšírila o tretinu. Navyše funguje 220 pracovísk emisnej kontroly. Technickú kontrolu nemá približne 130-tisíc áut a emisnú kontrolu 120-tisíc vozidiel.
Návrh novely zákona o náhradnom výživnom prešiel do 2. čítania
Parlament posunul do druhého čítania návrh novely zákona o náhradnom výživnom. Novela zákona má od júla budúceho roka upraviť poskytovanie náhradného výživného ako preddavkovej dávky. "Cieľom je zabezpečiť návratnosť vyplateného náhradného výživného v prípadoch, ak povinná osoba dodatočne zaplatí výživné, alebo ak sa exekučným konaním vo veci plnenia vyživovacej povinnosti vymôže výživné," uviedlo ministerstvo práce a sociálnych vecí ako predkladateľ návrhu.
Navrhovanou novelou zákona sa tiež spresňujú podmienky nároku na náhradné výživné v prípadoch, ak vymáhanie z cudziny nie je možné pre chýbajúcu súčinnosť žiadateľa o náhradné výživné s Centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Súčasťou spresnenia podmienok nároku na náhradné výživné je aj vymedzenie situácií, pri existencii ktorých nárok na náhradné výživné nevznikne. Ide o prípady, ak je dieťa z výchovných dôvodov umiestnené v príslušnom zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v špeciálnom výchovnom zariadení, alebo je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody.
Novela zákona o pozemkových spoločenstvách prešla do druhého čítania
Poslanci posunuli návrh novely zákona o pozemkových spoločenstvách, ktorý predložilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, do druhého čítania. Návrh novely sa týka vnútornej organizácie a fungovania pozemkových spoločenstiev, vzťahu pozemkových spoločenstiev so Slovenským pozemkovým fondom a správcom lesného majetku štátu, či zabezpečenia riadnej starostlivosti a obhospodarovania poľnohospodárskych a lesných pozemkov, resp. lesných porastov. Novela má taktiež zásadným spôsobom zasiahnuť do konania okresných úradov pri vedení registra pozemkových spoločenstiev a rieši aj viac detailnejších nedostatkov súčasnej právnej úpravy. Zákon by mal nadobudnúť účinnosť od júla budúceho roka.
„Návrh zákona reaguje jednak na skúsenosti z aplikačnej praxe zákona tak na strane orgánov štátnej správy, ako aj na strane pozemkových spoločenstiev a ich členov a jednak na dlhodobé problematické otázky vyplývajúce z existencie špecifického typu nedeliteľného spoluvlastníctva (spoločná nehnuteľnosť) a jeho organizačného substrátu (pozemkové spoločenstvo), ktoré pretrvávajú v našom právnom poriadku ako určitý anachronizmus feudálneho práva,“ uviedlo ministerstvo.
Návrhom sa majú upraviť aj možnosti novej ústavnoprávnej ochrany poľnohospodárskej a lesnej pôdy, a to najmä tým, že sa vytvárajú a posilňujú možnosti usporiadania vlastníctva spoločnej nehnuteľnosti, ako aj možnosti nadobudnutia vlastníctva podielov spoločnej nehnuteľnosti spoluvlastníkmi alebo samotným spoločenstvom. Okrem iného to má pôsobiť proti nadobúdaniu vlastníctva týchto podielov v prospech tretích osôb, ktoré získavajú vlastníctvo lesných pozemkov so špekulatívnymi zámermi.
