BRATISLAVA - Slovensko rozdelením Československa získalo. V niektorých oblastiach sme dnes na tom lepšie ako Česi. Myslí si to predseda Mosta-Híd Béla Bugár, ktorý si pri príležitosti výročia rozdelenia federácie spomína na naplnené obavy spojené s rozvodom, aj na pozitívny vývoj Slovenska. Za najväčšiu výzvu do ďalších rokov života Slovenska považuje potrebu zbaviť ľudí frustrácie.
Bugár ocenil, že rozdelenie štátov prešlo hladko. "To dodnes vyzdvihujú aj v zahraničí," povedal. Zároveň sa však podľa jeho slov naplnili obavy, ktoré pramenili z povahy a správania sa Vladimíra Mečiara. "Už vtedy bol dosť panovačný typ a boli obavy z toho, ako to bude so Slovenskom," spomína Bugár.
Pripomína, že za Mečiarovho vládnutia dostávalo Slovensko zo zahraničia demarše, prišlo k divokej privatizácii, vytvorila sa nová vrstva zbohatlíkov, došlo k únosu prezidentovho syna a okrem toho Mečiar zneužil podľa Bugára svoju funkciu a amnestoval únoscov. Bugár spomína aj na to, ako vláda spolupracovala s mafiou. "Toto obdobie naplnilo naše obavy," poznamenal.
Z dlhodobého hľadiska je však podľa Bugára jasné, že Slovensko rozdelením získalo. "Napokon sme sa stali členmi EÚ, sme v eurozóne, kde Česká republika nie je. Hovorí sa o jadre a my chceme byť pri tom. Áno, Slovensko určite získalo," vyhlásil. Darí sa podľa jeho slov aj ekonomike. "Z celkového hľadiska si myslím, že Slovensko je na tom lepšie ako Česko," poznamenal.
V ďalších rokoch života Slovenska by politici mali podľa Bugára pracovať na tom, aby zbavili ľudí frustrácie, ktorá napomáha nárastu extrémizmu. "Vnímam nenávisť voči súčasnej koalícii. Nenávisť je veľmi zlá emócia a z toho sa nedá budovať dobrý príbeh do budúcnosti," povedal Bugár.
Z hľadiska politického vývoja nevie povedať, či na tom bude Slovensko lepšie v budúcnosti ako dnes. "Je otázka, či frustrácia ľudí, ktorej napomáha opozícia a niekedy aj vládna koalícia, nepomôže extrémistom. Takže najväčšia výzva do ďalších rokov je zbaviť ľudí frustrácie," poznamenal.
Mikloš: Slovensku nakoniec rozdelenie štátu prospelo, muselo dospieť
Československo nemohlo po voľbách v roku 1992 ďalej fungovať ako spoločný štát, pretože výsledky volieb v českej a slovenskej časti boli nekompatibilné, krajina by sa nedala riadiť a už vôbec by sa nedali robiť potrebné reformy. Pri príležitosti 25. výročia rozdelenia spoločného štátu to konštatoval bývalý viacnásobný minister Ivan Mikloš.
"Slovensku nakoniec rozdelenie prospelo, pretože muselo dospieť, nemohli sme sa už vyhovárať na iných a museli sme prevziať zodpovednosť za svoj osud. Nebolo to ľahké, ale nakoniec sa to v zásade podarilo," zhodnotil. Podľa vlastných slov bol v tom čase proti rozdeleniu Československa. V rokoch 1991 – 1992 bol podpredsedom ODÚ-VPN, najsilnejšej parlamentnej a vládnej strany, ktorej program bol založený na troch prioritách – liberálna demokracia, čo najrýchlejšie ekonomické reformy smerom k fungujúcej trhovej ekonomike a udržanie spoločného štátu vo forme federácie dvoch rovnoprávnych republík.
"Tieto tri priority spolu súviseli, uvedomovali sme si, že liberálna demokracia aj reformy môžu byť po rozdelením ohrozené, najmä v súvislosti s tým, aké politické sily sa viezli na vlne odporu voči reformám a odporu voči spoločnému štátu. Konkrétne Mečiar, Slota a postkomunisti," priblížil Mikloš. Tieto obavy sa podľa neho aj naplnili, o čom najlepšie svedčí vývoj na Slovensku v rokoch 1992 až 1998, počas vlád vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara.
"Teraz s odstupom času to hodnotím tak, že udržanie spoločného štátu možné nebolo a našťastie sa Slovensku podarilo z pasce mečiarizmu po roku 1998 nielen dostať, ale úspešnými reformami dvoch Dzurindových vlád, najmä tej druhej, dokonca v niektorých ohľadoch Českú republiku aj predbehnúť (euro) alebo aspoň výrazne zmenšiť jej náskok (ekonomická a životná úroveň)," doplnil.
Slovenská ekonomika bola podľa Mikloša v čase rozdelenia štátu v horšom stave ako česká, dôvodom bola najmä skutočnosť, že jej väčšina vznikla v deformovaných podmienkach centrálne plánovanej ekonomiky a bola omnoho viac ako česká ekonomika orientovaná na trhy bývalých socialistických krajín, ktoré sa po páde komunizmu rozpadli. V nových podmienkach tak bola menej konkurencieschopná. Slovenská ekonomika navyše stratila transfery z federálneho rozpočtu a SR ako nová nezávislá krajina musela budovať mnohé inštitúcie, ktoré predtým fungovali len v Prahe na federálnej úrovni.
"Pozitívne ale bolo, že sa ukončili nekonečné spory o to, kto na koho dopláca a taktiež nekonečné spory a diskusie o budúcej podobe spoločného štátu. Jednoducho sme museli prevziať zodpovednosť za svoju budúcnosť na seba a to bolo samo o sebe pozitívne," dodal vo svojom hodnotení Mikloš.
