BRATISLAVA - Smer "spanštel", voliči vládnych strán neboli dostatočne motivovaní k účasti na krajských voľbách, Ján Lunter rozhodnutím presadzovať na post podpredsedu Banskobystrického samosprávneho kraja svojho syna začal svoje volebné obdobie zle a rozhodnutie Martina Poliačika opustiť SaS sa stane témou až vtedy, keď bude súčasťou nejakého relevantného politického subjektu. V diskusii na TABLET.TV sa na tom zhodli politický analytik Eduard Chmelár a publicista Juraj Hrabko.
Na aktuálnu tému odchodu Martina Poliačika z SaS Chmelár poznamenal, že podľa neho nebol primárne motivovaný názorovými rozdielmi medzi odchádzajúcim poslancom a predsedom Richardom Sulíkom, ale skôr ponukou vznikajúceho politického subjektu. „Richard Sulík už dávno sám povedal, že sa necíti byť liberálom v klasickom slova zmysle. Martin Poliačik mal 'iks' príležitostí, aby predniesol principiálne a zásadné stanovisko,“ tvrdí Chmelár. „Toto je už len veľmi 'vychcané' riešenie situácie, ktorá dozrievala dlho, Poliačika už dlho láme Progresívne Slovensko, aby k nim vstúpil. Veď ešte pred letom hovoril, že ostáva v SaS, aby v nej posilnil liberálne krídlo. A čo sa zmenilo? Nezmenilo sa vôbec nič, akurát dostal ponuku,“ zdôraznil Chmelár.
„To rozhodnutie je logické, ale principiálnou témou by bolo, keby to urobil pred časom. Teraz ide len o jeho osobu, nie o princíp,“ dodal. Podľa Chmelára noví liberáli z oboch krídiel nemajú veľký priestor na presadenie sa na politickej scéne. Aspoň teoretickú šancu by podľa neho získali, keby sa poslanci okolo Miroslava Beblavého s ľuďmi z Progresívneho Slovenska spojili.
„Nerád debatujem o niečom, čo nie je. A pre mňa zatiaľ nie je ani Progresívne Slovensko, ani strana pána Beblavého. Keď bude, som ochotný sa takejto debaty zúčastniť,“ reagoval Hrabko. Poliačikov odchod z SaS považuje za jeho osobné rozhodnutie, ale nie za politickú tému. Veľkou témou sú však podľa oboch výsledky krajských volieb, zhodujú sa na tom, že v nich vládne strany neuspeli. „Ukazuje sa, že voľby môžu priniesť zmenu, lebo k prekresleniu politickej mapy naozaj prišlo. Historicky najvyšší počet zúčastnených voličov na krajských voľbách je toho dôkazom. Ukázalo sa, že Smer spanštel,“ povedal Hrabko.
„Opäť sa potvrdzuje, že voliči sa stále viac rozhodujú až v deň volieb, alebo dokonca až priamo za plentou. Ukázalo sa, že ak u mimovládnych strán existuje ochota sa dohodnúť, Smer aj vládne strany sú poraziteľné,“ povedal na margo rozdielov medzi výsledkami predvolebných prieskumov a reálnymi výsledkami volieb. „Pri nízkej volebnej účasti – a 30 percent naozaj nie je žiadna vysoká účasť – prieskumy nedokážu odhadnúť volebný výsledok. Nedokážu ho odhadnúť, keď sa volebná účasť zmení. Mňa by niekedy viac ako odpoveď respondentov na otázku, prečo išli voliť, zaujímala odpoveď tých, čo nešli, prečo sa takto rozhodli,“ povedal Chmelár.
„Pri nízkej účasti môže zohrať rozhodujúcu úlohu hocičo, aj televízna debata. To sa podľa mňa stalo v Bratislavskom kraji. Bola to asi tá najšpinavšia predvolebná debata,“ dodal s tým, že Milana Ftáčnika mohla stáť prvenstvo aj príliš pasívna a príliš akademická poloha v tejto diskusii. Výsledky volieb sa podľa Chmelára preceňujú a do istej miery skresľujú. „Hlavne v prípade Kotlebovej strany, o ktorej sa hovorí, že utrpela debakel. Ale oni naozaj získali taký počet hlasov, ktorý by sa v parlamentných voľbách prejavil úplne inak,“ upozornil.
„Je úplne jednoznačné, že voliči vládnych strán neboli motivovaní. Smer stratil dôležitú mocenskú oporu v krajoch. A nebol to len výprask Smeru, SNS neuspela s vlastnými kandidátmi na županov, jej štátny tajomník získal v Bratislave približne toľko ako kandidát KSS, a Most stratil takmer všade. A utrpel debakel v súboji s SMK,“ povedal Chmelár. „Ale netreba preceňovať ani výsledok mimovládnych strán. Juraj Droba sa stal županom takmer šťastnou náhodou. Nielenže dostal najmenej hlasov zo všetkých zvolených županov, dokonca ich dostal menej ako väčšina druhých v poradí v ostatných krajoch. Rozdiely boli minimálne a rozhodovalo sa v poslednej chvíli,“ poznamenal Chmelár.
Víťazstvo opozície v Trnave a Žiline sa podľa neho dalo očakávať, prekvapením bolo rozhodnutie voličov na východe. „Ale tí župani to budú mať veľmi ťažké, lebo v zastupiteľstvách budú musieť spolupracovať najmä s nezávislými poslancami, ktorí sú skutočnými víťazmi volieb,“ dodal. Chmelár aj Hrabko by boli opatrní pri snahe odhadovať na základe výsledkov krajských volieb, ktoré majú nižšiu relevanciu, volebnú účasť aj systém, možné výsledky volieb parlamentných.
„V parlamentných voľbách, kde je pomerný volebný systém, to bude vyzerať úplne inak. Ale za istý zlom to predsa len považujem. Smer stratil mocenskú oporu a nemá sa z čoho obnovovať, nemá nové témy, nemá ľudí a značka je do istej miery sprofanovaná,“ upozornil Chmelár. „Súhlasím s tým, že sa výsledky týchto volieb nemôžu dávať do súvisu s parlamentnými voľbami. A nedá sa povedať ani to, že zlých županov nahradili lepší. Majú päť rokov, aby dokázali, či lepší sú. Osobne mám určité pochybnosti, ale treba im dať čas, aby sa ukázali. Inak ale voľby vôbec neboli o krajských témach, voliči to ukázali,“ dodal Hrabko, podľa ktorého mnohí voliči v krajskom hlasovaní reagovali na celoštátne kauzy.
„Ja budem o jednej pochybnosti hovoriť. Odrazím sa od toho, čo povedal pán Viskupič, že zmeny v župách musí byť vidieť a cítiť. Zdá sa mi, akoby si to pán Lunter a jeho tím neuvedomovali. Obhajovanie svojho syna na post vicežupana, aj keď bol zvolený za poslanca, to je rodinkárstvo,“ reagoval Chmelár. „Zdá sa, že toto začína byť v Banskobystrickom samosprávnom kraji tradíciou. Oprávnene sme to kritizovali na Kotlebovi,“ upozornil. „Všetci sa zapotili, aby alternatívu voči fašistovi postavili. Teraz treba absolútne zmeniť štýl politiky. Práca za zmenu sa ešte len začína. Ak si neuvedomia svoju zodpovednosť, vráti sa to v ešte väčšej sile a môže to byť niekto ešte nebezpečnejší ako Kotleba,“ tvrdí Chmelár.
„Je nepríjemné, že pán Lunter berie do tímu svojho syna, ale ja by som to nepreceňoval. Aj on má právo zvoliť si svoj tím. Ja by som počkal aspoň dva roky, aby sa ukázalo, ako hýbe s krajom. Možno bude po dvoch rokoch väčším prekvapením ako Jozef Viskupič v Trnave,“ reagoval Hrabko. Obaja sa krátko vyjadrili aj k turbulentnému vývoju v Katalánsku, ktoré sa blíži k predčasným voľbám. Kandiduje v nich aj katalánsky expremiér Carles Puidgemont, na ktorého Španielsko vydalo zatykač pre podozrenie zo vzbury.
„Politická taktika Puidgemonta je podľa môjho názoru zlá. Premrhal vrchol celého zápasu, ktorým bolo násilné potlačenie referenda. Bol to ľudový vzdor, na ktorom mohol stavať. Prijal hru španielskeho premiéra Rajoya, ktorý ho jednoducho prečíslil,“ povedal Chmelár. Na druhej strane, snahu Španielska potlačiť odpor v Katalánsku silou Chmelár odsudzuje. „V Bruseli si málo uvedomujú, že pre Európsku úniu je Katalánsko väčším problémom ako brexit. Brexit je technokraticky zvládnuteľný, nakoniec, tá britská osobitosť tu bola vždy,“ povedal.
„Ale Katalánsko je len teritorializovaný problém, ktorý má v širšom meradle celá EÚ. Ten problém sa nezametie pod koberec. Veď už tu máme vyhlásenia exilovej vlády Katalánskej republiky. To sú momenty, ktoré sa budú množiť aj v iných častiach Európy. My si môžeme zdôvodniť, prečo to nie je dobré, ale národnostné cítenie je popri náboženskom najsilnejšie. Môžu to mocensky potlačiť, ale sú to veci, ktoré v konečnom dôsledku môžu Európu rozložiť,“ tvrdí Chmelár.
„Treba vyčkať, ako sa skončia voľby. Sú legitímne aj legálne a ľud má právo rozhodnúť. Rajoy tiež nemá svätožiaru, pokojne mohol nechať referendum prebehnúť bez akéhokoľvek zásahu, aj tak bolo podľa ústavného súdu nelegálne. Ale aj Rajoy je politik. Podľa mňa sú voľby jediným správnym riešením, za predpokladu, že ich výsledky budú všetci akceptovať,“ reagoval Hrabko.
