BRATISLAVA - Sté výročie vzniku Československej republiky (ČSR) a 25. výročie vzniku Slovenskej republiky sú súčasťou toku jedného procesu, ktorý začal v marcovej revolúcii 1848, pokračoval Žiadosťami slovenského národa, prijatím uhorského národnostného zákona v roku 1868, ktorý Slovákom ukázal, že ako národ budúcnosť v Uhorsku nemajú. Preto sa Slováci pred prvou svetovou vojnou zamysleli, kde a akým smerom sa majú uberať. Povedal to poslanec Národnej rady SR a historik Anton Hrnko (SNS) na dvojdňovej vedeckej konferencii Slovenské emancipačné a štátoprávne úsilia v 20. storočí, ktorá sa v stredu začala v Bratislave.
Hrnko sa v tejto súvislosti venoval vzniku ČSR, jej miestu a významu v slovenských dejinách. Okrem iného vyzdvihol úlohu Slovákov v zahraničí, ktorí sa pred jej vznikom zaoberali myšlienkou, s kým majú realizovať, čo im patrí, pokiaľ ide o riešenie štátoprávneho usporiadania. "Rozhodli sa pre Čechov, pretože tie dôvody boli veľmi jasné," pripomenul Hrnko. Vyhlásenie ČSR podľa neho nemalo legitimitu. "Jediným legitímnym hlasom Slovenska bola Deklarácia slovenského národa z 30. októbra, v ktorom sa Slováci pripojili k československému štátu. Z môjho pohľadu je to štátno-právny akt, ktorý rozviazal vzťahy s Uhorskom a nasmeroval Slovákov do československého štátu," doplnil.
Medzivojnová ČSR bola podľa Hrnka pre Slovensko z ekonomického hľadiska katastrofou. "Až v roku 1937 dosiahlo priemyselnú úroveň z roku 1913," povedal. Naopak, ČSR podľa neho "mimoriadnym spôsobom pohla slovenskú kultúru", prispela k jej otvorenosti a rozvoju národnej vzdelanosti. Priniesla tiež všeobecnú demokratizáciu a "zobčanštenie" slovenskej spoločnosti, ktorá bola do značnej miery patriarchálna. "V tomto zmysle sa slovenská spoločnosť skutočne obrodila," konštatoval Hrnko.
Ako dodal, ČSR sa nepodarilo vyriešiť štátoprávne postavenie Slovákov, ktorí ju vnímali ako nový štát a nie ako obnovenie českej štátnosti. Slováci však podľa neho počas existencie medzivojnovej republiky štátoprávne dozreli a boli schopní prevziať veci do svojich rúk.
Účastníci konferencie, ktorú organizujú Historický odbor a Slovenský historický ústav Matice Slovenskej, sa budú počas dvoch dní venovať okrem iných tém aj slovenskej otázke v Uhorsku v druhej polovici 19. storočia, úsiliu amerických Slovákov o naplnenie Pittsburskej dohody, Martinskej deklarácii či predstavám povstaleckej Slovenskej národnej rady o postavení Slovenska v obnovenej ČSR.
