BRATISLAVA - Je rozsudok v kauze nástenkového tendra, ktorý posiela dvoch bývalých ministrov za SNS Mariána Janušeka a Igora Štefanova do väzenia, prvou lastovičkou v boji proti korupcii, alebo ide iba o ojedinelý prípad, ktorý má učičíkať Slovákov?
Počas samostatnosti našej krajiny sa toho nazbieralo naozaj dosť a Slováci sa mohli hnevať nad mnohými kauzami. Množstvo z nich pritom stále čaká na to, ako budú ich vinníci potrestaní justične, prípadne sa dočkalo nedostatočného ukončenia.
Kauza zmenky
Vyvrcholením koaličných problémov druhej Dzurindovej vlády bola kauza zmenky, ktorá v auguste 2005 viedla k odvolaniu Pavla Ruska z pozície ministra hospodárstva. Rusko si v roku 2003, keď už pôsobil ako šéf rezortu, požičal približne 100 miliónov slovenských korún od podnikateľa Ľubomíra Blaška, a podpísal 11 zmeniek po 9,5 milióna korún. Podnikateľ zomrel v roku 2004 na infarkt.
Rusko tvrdil, že si požičal na splatenie starého dlhu pri kúpe podielu v TV Markíza, pričom to už urobil z dividend televízie. Neskôr sa pri vysvetľovaní kauzy zamotal, keď najskôr uviedol, že si peniaze nepožičal on, ale firma Media Invest, aby to následne poprel. Kauza vypukla v júli 2005 a už 24. augusta prezident Ivan Gašparovič Ruska odvolal.
Pavol Rusko - Foto: Ján Zemiar
Kauza predaja emisií
V novembri 2008 ministerstvo životného prostredia a americká „garážová“ spoločnosť Interblue Group podpísali zmluvu o predaji emisných kvót oxidu uhličitého typu AAU pre obdobie rokov 2008 až 2012 za cenu 5,05 eura za tonu. Slovensko tak predalo spoločnosti 15 miliónov ton emisných limitov za približne 75 miliónov eur.
Predaj emisií sa ukázal ako nevýhodný - Česko a Ukrajina svoje emisie neskôr predali v podstate za dvojnásobnú cenu, Maďarsko dokonca za 13 eur za tonu. Kritici predaja vyčítali, že štát podľa nich v obchode prerobil zhruba 47 miliónov eur. Na jeseň 2013 vyšetrovateľ zastavil trestné stíhanie vo veci z dôvodu, že skutok nie je trestným činom.
Kauza zlomila väzy dvom ministrom za SNS, najskôr Jánovi Chrbetovi a potom aj Viliamovi Turskému.
Ján Chrbet - SITA/Michal Burza
Kauza sociálnych podnikov
Vlnu rozhorčenia vyvolalo v roku 2008 aj ministerstvo práce pod vedením Viery Tomanovej (Smer), ktoré poskytlo ôsmim sociálnym podnikom dotácie, pričom štyrom z nich pridelilo po 3,2 milóna eur z Európskeho sociálneho fondu.
Na povrch vyplávali informácie, podľa ktorých za nimi stáli ľudia blízki strane Smer - napríklad podnikateľ Juraj Thomka, vtedajšej poslankyne Jany Laššákovej. Z peňazí daňovníkov sa uhradilo 11 miliónov eur, pričom ani jeden z podnikov dnes už neexistuje.
Viera Tomanová - Foto: TASR/Martina Kriková
Kauza Tipos
Kauza, ktorej nitky siahajú až na Cyprus. Senát Najvyššieho súdu v roku 2008 rozhodol, že stávková spoločnosť Tipos nelegálne využívala od roku 1996 do roku 2002 ako svoje hry Športka, Šanca a Mates. Na to vtedy vraj mala na tieto značky monopol bývalá Športka. Štátny Tipos mal zaplatiť cyperskej schránkovej firme spoločnosti Lemikon Limited takmer 66 miliónov eur.
Minister financií za Smer-SD Ján Počiatek pôvodne nevyužil zákonné možnosti na napadnutie, pričom prvá splátka v hodnote viac ako 14 miliónov eur bola zaplatená. Viac peňazí už poslaných nebolo, pričom v roku 2015 Najvyšší súd rozhodol, že žiadne peniaze sa platiť nemusia. Tie, ktoré sme už zaplatili, však už zrejme neuvidíme a v kauze nebol ani nik potrestaný.
Ján Počiatek - Foto: SITA/Ľudovít Vaniher
Peniaze v alobale
Bývalý poslanec Smeru Vladimír Jánoś si zavaril vo viacerých smeroch. Okrem faktu, že je obvinený z psychického aj fyzického týrania voči svojej exmanželke a dcére (kvôli čomu sa vzdal mandátu a odišiel z politiky), známy je aj kauzou peňazí v alobale.
Práve jeho exmanželka vo videu rozprávala o tom, ako Jánoš domov nosil veľké množstvo peňazí, ktoré nieskôr balil do alobalu, aby ich podľa vlastných slov chránil v prípade požiaru domu. V súvislosti s týmto prípadom sú spomínané aj mená premiéra Roberta Fica a riaditeľa Hornonitrianskych baní Prievidza Petra Čičmanca.
Vladimír Jánoš: Foto: TASR / Štefan Puškáš
Kauza Váhostav
Žlč v Slovákoch vyvolala aj kauza Váhostav. Spoločnosť ešte v septembri 2014 oznámila, že pôjde do reštrukturalizácie, pričom z tohto dôvodu sa množstvo firiem a malých živnostníkov, ktoré pre Váhostav pracovali, svojich peňazí nikdy nedočká. Má ísť až o 85% peňazí. Nárok na vrátenie peňazí mali aj rôzne schránkové firmy a peniaze, ktoré mu Váhostav dlhoval, mal medzi prvými dostať aj Ladislav Bašternák, dnes známy najmä z kauzy Bonaparte.
Majiteľom kontroverznej stavebnej spoločnosti je Juraj Široký, ktorý je považovaný za mecenáša Smeru. Široký je v registri konečných užívateľov výhod na stránke Úradu pre verejné obstarávanie uvedený ako jediný majiteľ firmy. Vlastnícku štruktúru musel Váhostav odhaliť kvôli minulý rok prijatému protischránkovému zákonu ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej (Most-Híd).
Juraj Široký - Foto: SITA
Kauza Bašternák
Veľké tiene pochybností a obvinení sa vznášajú aj nad hlavou ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Ten je prepojený s podnikateľom Bašternákom, ktorý cez firmu BL-202 v roku 2012 kúpil sedem bytov v bytovom komplexe Five Star Residence za 12 miliónov eur.
Skutočná suma však údajne bola nižšia. Podľa vyšetrovateľa si tak ako konateľ spoločnosti BL-202 v apríli 2012 neodôvodnene uplatnil nárok na odpočítanie DPH vo výške takmer dva milióny eur. Ako neskôr vyplávalo na povrch, Kaliňák si od Bašternáka kúpil podiel v spoločnosti B.A. Haus, hoci o tom, že podnikateľa pozná, najskôr zatĺkal.
Kaliňák čelil veľkému tlaku opozície, počas minuloročného leta proti nemu vytrvalo protestovala, Fico ho však podržal.
V byte v Bašternákovom komplexe Bonaparte doteraz býva premiér Fico.
Ladislav Bašternák - Foto: Ján Zemiar
